Dopravné stavby

tunel Turecký vrch 1.

tunel Turecký vrch 2.

tunel Turecký vrch 3.

tunel Diel

tunely na trati L. Mikuláš - Poprad-Tatry 1.

tunely na trati L. Mikuláš - Poprad-Tatry 2.

tunely na trati L. Mikuláš - Poprad-Tatry 3.

A co tunel v areali liecebne vo Vysnych Hagoch? Aj kolajnice v nom este su :)

V tabuľke sú uvedené tunely, ktoré slúžili, mali slúžiť, slúžia a budú slúžiť pre verejnú železničnú, resp. koľajovú dopravu. Tunel vo Vyšných Hágoch okrem svojej atypickosti neslúžil pre verejnú dopravu, bol vybudovaný na vlečke. Z tohto dôvodu som ho nezaradil do zoznamu.

Dnes ráno na základe výsledkov meraní a súhlasu Úradu pre reguláciu železničnej dopravy bol daný do predčasného užívania tunel Turecký vrch – jeho druhá traťová koľaj.
Ako prvý prešiel cez tunel Turecký vrch po 2. koľaji z Trenčianskych Bohuslavíc o 08.29 nákladný vlak 65800 povolenou rýchlosťou 30 km/h., cez Nové Mesto nad Váhom prešiel o 08.40 h. Od tejto chvíle môžu vlaky premávať cez Tunel po jednej traťovej koľaji (je to 2. TK) a to rýchlosťou 50 km/hod.
Tunel cez Turecký vrch je súčasťou stavby: „Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žkm 100, 500-159, 100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod., I. etapa a II. etapa (úsek Nové Mesto nad Váhom - Zlatovce“.)

Železničná dvojkoľajná trať Nové Mesto nad Váhom – Púchov je súčasťou V. európskeho koridoru. Úsek Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce má dĺžku 17,457 km; stavba bude realizovaná v dvoch etapách:
- I. etapa – medzistaničný úsek Nové Mesto nad Váhom – Trenčianske Bohuslavice
- II. etapa – úsek Trenčianske Bohuslavice – Zlatovce (končí za zastávkou Kostolná - Záriečie)
- železničná stanica Trenčianske Bohuslavice
- medzistaničný úsek Trenčianske Bohuslavice – Melčice
- železničná stanica Melčice
- medzistaničný úsek Melčice – Zlatovce

Generálnym projektantom stavby je REMING CONSULT, a. s.

Zhotoviteľom stavby, vybraným na základe verejnej súťaže, je združenie „Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce 2009“, v zložení OHL ŽS, a. s., Skanska BS, a. s., VÁHOSTAV – SK, a. s., Doprastav, a. s. a ELTRA, s. r. o.

Stavebný dozor na základe verejnej súťaže vykonáva „Inžinierske združenie Zlatovce“, vedúci združenia Infram SK, s. r. o., člen združenia Bung Slovensko, s. r. o.

Financovanie prác vo výške takmer 264 mil. eur bez DPH je realizované z Kohézneho fondu Európskej komisie a spolufinancované zo zdrojov SR, v rámci Operačného programu doprava 2007-2013.

Harmonogram prác:
Prípravné práce začali 29. 9. 2009, kedy sa v Novom Meste nad Váhom uskutočnilo odovzdanie a prevzatie staveniska stavby. Podľa harmonogramu zhotoviteľa má modernizácia trvať 44 mesiacov, teda do konca mája 2013.

Slávnostné prerazenie tunela sa uskutočnilo 25. novembra 2010. Tunel Turecký vrch je prvý nový tunel, ktorý sa na Slovensku stavia po viac ako šiestich desiatkach rokov.

Charakteristika stavby:

Najvýraznejším prvkom I. etapy stavby je železničný tunel cez Turecký vrch, ktorý je projektovaný pre rýchlosť vlakových súprav 160 km/hod. Dĺžka tunela je 1775 m, z toho dĺžka razenej časti je 1 738,50 m. Tunelový variant minimalizuje zásah do prírodnej rezervácie Turecký vrch počas realizácie stavby ako aj v jej budúcom prevádzkovaní.
V rámci prípravy stavby boli zapracované všetky akceptované podmienky obcí a ostatných dotknutých subjektov a zohľadnené v projektovej dokumentácii. Ide o podmienky týkajúce sa napríklad:
- vrátenia dočasných záberov do pôvodného stavu a rekultivácie;
- nakladania s odpadmi;
- dopravných opatrení;
- úprav korýt vodných tokov;
- zabezpečenia protihlukových opatrení;
- zásad podmienok hygieny, ochrany prírody a krajiny a iné.

Pôvodne boli posudzované tri varianty trasy okolo Tureckého vrchu v spracovanej zjednodušenej technickej štúdii s ekonomickým porovnaním:
- 1. tunelový variant
- 2. odrezový variant – s rozsiahlym zásahom do chránenej krajinnej oblasti (CHKO)
- 3. preložka trate spolu s preložkou cesty 1. triedy I/61 a žst.Trenčianske Bohuslavice.

Výsledky technickej štúdie svedčili jednoznačne v prospech tunelového variantu. Výhody tunelového variantu sú:
- zníženie nákladov na údržbu trate v tuneli (pevná jazdná dráha);
- minimálny zásah do CHKO (len portálové oblasti) – preferované aj ochranármi;
- skrátenie trasy, jazdného času a tým aj prevádzkových nákladov;
- nezávislá výstavba, nakoľko tunel sa nachádza mimo existujúcej železničnej trate, čím je zachovaná prevádzka počas výstavby tunela.
Železničný tunel cez Turecký vrch je prvý na Slovensku, ktorý je navrhnutý a realizovaný podľa technických špecifikácií pre interoperabilitu (TSI) pre konvenčné trate. Môžeme povedať, že ide o pilotný projekt, z ktorého budú čerpať aj projekty ďalších pripravovaných stavieb železničných tunelov.