Železničné.info pro PDA Železničné.info pro PDA - 28.03. 2024
Home | Top 10 | Vyhľadávanie |
Trate
Železničný most v Trenčíne na trati 120 Bratislava - Žilina
Peter, 24.08.2009 (70400 prečítané)

     Železnica do Trenčína bola budovaná v rámci výstavby Považskej železnice. Spoločnosť Považskej železnice, založená v januári 1873, získala koncesiu na výstavbu železničnej trate Sopron - Bratislava – Trenčín – Žilina s odbočkou z Trnavy do Břeclavi. Napriek finančným problémom bola dňa 1. mája 1878 železnica v Trenčíne takmer realitou. Trenčín bol z pravého brehu rieky Váh železnicou spojený z Bratislavou, Viedňou a Budapešťou. Železničný most v Trenčíne bol postavený o pár rokov neskôr. V súčasnosti sa tento most spomína v súvislosti s ukončením využitia pre železnicu, a to je vhodná príležitosť uviesť zopár informácií z jeho minulosti.

Trať z Bratislavy do Žiliny bola budovaná postupne. Najprv prebehla prestavba trate z Bratislavy do Trnavy z konskej na parnú prevádzku, ktorá začala 1. mája 1873. Po vyriešení finančných problémov pokračovala výstavba ďalej a dňa 2. júna 1876 bol otvorený 52 km dlhý úsek z Trnavy cez Leopoldov do Nového Mesta nad Váhom. Trať z Nového Mesta nad Váhom do Istebníka nad Váhom (dnešné Zlatovce) dlhá 24 km bola otvorená 1. mája 1878. Zlatovce ležia na pravom brehu rieky Váh v smere toku, priamo oproti mestu Trenčín, pravdepodobne preto stanica dostala názov Trenčín.
 
Pôvodný železničný most v Trenčíne
(Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska)
Železničný most v Trenčíne
 
Finančné možnosti Považskej spoločnosti boli však vyčerpané, a preto sa jej správna rada rozhodla celý hotový úsek predať. Po viacerých kompetenčných sporoch železnicu odkúpil štát za cca 7 mil. zlatých a prevádzku na trati prevzali MÁV, no v decembri 1882 prešla celá trať do majetku Rakúsko-uhorskej spoločnosti štátnej dráhy. Až následne sa opäť rozbehla výstavba trate do Žiliny. Projekt železničnej trate do Žiliny bol vypracovaný roku 1880 a samotná výstavba začala 1. marca 1883. Stavba napredovala veľmi rýchlo a trať do Žiliny dlhá 79 km bola otvorená 1. novembra 1883. V rámci výstavby tohto úseku trate bol v roku 1883 postavený aj jednokoľajný železničný most ponad rieku Váh v Trenčíne.
 
Súčasný železničný most v Trenčíne
Železničný most v Trenčíne
 
Vlak IC do Bratislavy prechádza cez železničný most v Trenčíne
Železničný most v Trenčíne
 
Osobný vlak do Trenčína prechádza cez most
Železničný most v Trenčíne
 
Pôvodný most v Trenčíne bol postavený v roku 1883 a jeho nosnú konštrukciu tvorili eliptické priehradové nosníky s dolnou mostovkou. Pri výstavbe druhej koľaje na trati Bratislava – Žilina bola na moste v roku 1903 vybudovaná aj druhá koľaj. V každej koľaji boli priehradové poloparabolické hlavné nosníky s rozpätím 4x61,6 m.
 
Železničný most v Trenčíne - súčasný stav
Konštrukcia naľavo na 1. koľaji pochádza z roku 1946
Železničný most v Trenčíne
 
Konštrukcia napravo na 2. koľaji bola vymenená v 60. rokoch 20. storočia
Železničný most v Trenčíne
 
Lávka pre peších a cyklistov
Železničný most v Trenčíne
 
Počas 2. svetovej vojny bol železničný most v Trenčíne zničený. Explózia bola tak silná, že otriasla celým mestom Trenčínom a budovy do vzdialenosti 500 m boli silne poškodené. Na dvojkoľajnom moste cez Váh v Trenčíne, v každej koľaji boli poškodené opory a posledný pilier, a všetky konštrukcie boli prerazené náložami.
 
Železničný most v Trenčíne - rekonštrukcia po vojne
(Rekonštrukcia železníc na Slovensku)
Železničný most v Trenčíne
 
Najprv bol provizórne opravený a do prevádzkového stavu daný most v ľavej koľaji v smere Bratislava – Žilina. Menej poškodená konštrukcia z roku 1903 sa po zdvihnutí a uložení na bárky z rovnaniny z podvalov opravila.
 
Železničný most v Trenčíne - 2. koľaj
(Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska)
Železničný most v Trenčíne
 
Pôvodné konštrukcie pravej koľaje boli tak veľmi poškodené, že ich oprava nebola možná. Preto pre pravú koľaj v roku 1946 vyrobila a zmontovala Vítkovická mostáreň novú konštrukciu s priamopásovými priehradovými hlavnými nosníkmi kosouhlej sústavy s podružnými zvislicami.
 
Železničný most v Trenčíne - pohľad z hradu
Železničný most v Trenčíne
 
Železničný most v Trenčíne - pohľad zospodu
Železničný most v Trenčíne
 
Konštrukcia je uložená na ložiskách
Železničný most v Trenčíne
 
Stará konštrukcia v druhej koľaji z roku 1903 opravená po vojne už v 60. rokoch nevyhovovala únosnosťou, priestorovo ani technickým stavom. Preto sa v roku 1966 začala projekčná príprava komplexnej rekonštrukcie mosta v tejto koľaji. Tvar novej konštrukcie sa musel prispôsobiť konštrukcii v prvej koľaji vybudovanej v roku 1946 a vyhovieť budúcej elektrifikácii trate. Nová konštrukcia je riešená ako sústava jednoduchých nosníkov s rozpätiami 4x61,2 m s priehradovými hlavnými nosníkmi kosouhlej sústavy s podružnými zvislicami. Voľná šírka na moste je 5120 mm voľná výška v mieste vetrových portálov je 6123 mm. Dosková mostovka s priamym uložením koľajníc je z plechu hrúbky 15 mm vystuženého priečnikmi vo vzdialenostiach 5135 mm, pozdĺžnikmi a pozdĺžnymi výstuhami z uholníkov. Tvorí nosný podklad a súčasne plní funkciu pozdĺžneho a brzdového stužidla.
 
Železničný most v Trenčíne - bočný pohľad
Železničný most v Trenčíne
 
V súvislosti s výstavbou V. koridoru, ktorý na území Slovenskej republiky ide z Bratislavy cez Žilinu do Košíc a Čiernej nad Tisou sa rieši aj modernizácia železničnej trate v úseku Nové Mesto nad Váhom – Púchov. Hlavným cieľom je vybudovať infraštruktúru s požadovanými európskymi parametrami, pričom ide najmä o zvýšenie traťovej rýchlosti do 160 km/h, prestavbu železničných staníc pre dosiahnutie užitočných dĺžok hlavných a predchádzajúcich koľají, výstavbu nástupíšť s mimoúrovňovým prístupom cestujúcich, vybudovanie nového staničného zabezpečovacieho zariadenia atď.
 
Nová trasa trate (vyznačená červenou farbou)
Železničný most v Trenčíne
 
Vizualizácia (Reming, a.s.)
Železničný most v Trenčíne
 
Vizualizácia (Reming, a.s.)
Železničný most v Trenčíne
 
Okrem zmeny trasy v medzistaničnom úseku Nové Mesto nad Váhom – Trenčianske Bohuslavice, kde pre dosiahnutie požadovanej rýchlosti je navrhnutý jednorúrový dvojkoľajný tunel s dĺžkou 1775 m, bude ďalšia zmena trasy v meste Trenčín, kde sa bude realizovať nové spojenie medzi železničnými stanicami Zlatovce a Trenčín novým mostom cez Váh rešpektujúcim budúcu plavebnú dráhu. Modernizácia železničnej trate v Trenčíne sa mala pôvodne začať už tento rok, pravdepodobne sa začne až na jar budúceho roku. Prestavba si vyžiada zbúranie letnej plavárne a viacerých rodinných domov.
 
Rýchlik do Bratislavy prechádza cez železničný most v Trenčíne
Železničný most v Trenčíne
 
Záverom možno spomenúť, že priestor pred železničným mostom na pravom brehu rieky Váh je obľúbeným miestom fotografov železnice, pretože sa nad ním vypína Trenčiansky hrad. Fotografie železničného mosta v Trenčíne sú vo fotoalbume. © autor
 
Literárne a iné pramene: 
 
  • Dr. Ján Purgina: Vývoj železníc na Slovensku od roku 1837 so zreteľom na Bratislavu, vydavateľstvo SAV Bratislava 1957,
  • Hanuš Entner: Začiatky železníc na Slovensku, Dopravní nakladatelství 1959,
  • Rekonštrukcia železníc na Slovensku, Vydalo Povereníctvo dopravy a verejných prác v Bratislave,
  • Ing. Alojz Drozd, Ing. Eugen Chladný, Ing. Ladislav Paulíny, Ing. Ivan Poliaček, CSc., Ing. Vladimír Vébr, doc. Ing. Jozef Zvara, CSc.:Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985 Dopravné stavby, ALFA Bratislava 1989,
  • Ing. Krejčiřík: Po stopách našich železnic, Nadas Praha 1991,
  • Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava 1999,
  • obec Zlatovce,
  • Reming, a.s. 

Súvisiace články:
Modernizácia železničnej trate Púchov – Považská Teplá (19.02.2017)
Púchov prešiel na striedavú TPS 25 kV, 50 Hz (03.08.2015)
Tunel pod Tureckým vrchom (18.10.2013)
Železničná stanica Nové Mesto nad Váhom (01.12.2010)
Železničný tunel pod Tureckým vrchom prerazený (25.11.2010)
Železničná stanica Piešťany (18.06.2010)
Výstavba tunelu pod Tureckým vrchom (2.) (18.04.2010)
Železničná stanica Šenkvice (25.01.2010)
Železničná stanica Pezinok (16.12.2009)
Výstavba tunelu pod Tureckým vrchom (1.) (25.11.2009)
Železničná stanica Svätý Jur (29.10.2009)
Železničná estakáda medzi Pezinkom a Šenkvicami (15.01.2008)
Trať 120: Bratislava hl.st. - Žilina (27.09.2007)


Home