Vlaky určené na rozpustenie prichádzajú do zriaďovacej stanice do vchodovej skupiny. Túto tvorí 12 koľají. Do vchodovej skupiny je umožnený príchod vlakov zo všetkých smerov. Nákladné vlaky od Galanty sem prichádzajú cez odbočku Močiar a odbočku Vinohrady. Vlaky zo smeru od staníc Bratislava predmestie a Bratislava hl.st. sem prichádzajú cez odbočku Vinohrady a vlaky od Trnavy sem prichádzajú cez koľajovú spojku zo stanice Bratislava-Rača. Po príchode vlaku je odpojený vlakový rušeň, ktorý odíde do depa. Zároveň sa začnú spracovávať informácie o smerovaní vozňov. Okrem toho sa tu vykonáva komerčná prehliadka a technická prehliadka nákladných vozňov. Pre prípadné opravy je tu vybudovaná rýchloopravovňa nákladných vozňov. Ak je všetko v poriadku a údaje o triedení sú spracované, rozpoja sa brzdové hadice a uvoľnia sa skrutkovky vozňov. Takto pripravenú súpravu môže posunovací rušeň tlačiť na spádovisko.
Nákladné vozne možno triediť viacerými spôsobmi, napr. odrazom a využitím zemskej gravitácie na šikmých výťažných koľajach. Na zriaďovacej stanici Bratislava východ je vybudované spádovisko a na triedenie vozňov sa využíva spúšťanie vozňov z vrcholku zvážneho pahorku. Zvážny pahorok je umiestnený medzi vchodovou skupinou koľají a smerovou skupinou koľají. Ku zvážnemu pahorku idú dve prísunové koľaje, ktoré sú tesne pred vrcholom zaústené do výhybky č. 100. Tým je možný rýchly prísun ďalšej súpravy určenej na triedenie. Cez zvážny pahorok ide už iba jedna kmeňová rozpúšťacia koľaj.
Zvážny pahorok je v podstate kopček, úsek od vchodovej skupiny k jeho vrcholku v dĺžke od 20 do 35 metrov, tzv. protisklon, má stúpanie spravidla od 8 do 20 ‰, za vrcholkom zvážneho pahorku nasleduje strmé klesanie až do 50 ‰, ktoré umožňuje vozňom nabrať dostatočnú rýchlosť. Na spádovisku je v pahorkovej koľaji umiestnená koľajová váha, ktorá automaticky odváži hmotnosť pohybujúceho sa vozňa. Miesto, ktoré je vzťažné pre všetky výpočty spádoviska, je rozbehový bod. Je to miesto, kde sa vozeň začne oddeľovať od tlačenej súpravy. Rozbehový bod sa nachádza na kmeňovej rozpúšťacej koľaji asi 20 až 30 metrov od vrcholku pahorka.
Prvá symetrická výhybka
Kmeňová rozpúšťacia koľaj vedie do prvej symetrickej výhybky, za ktorou sú na rozvetvujúcich sa tratiach nainštalované koľajové brzdy. Pohybujúce sa vozne majú rôznu hmotnosť a vezú rôzny náklad, preto sa vozne s malým jazdným odporom musia brzdiť tak, aby sa tlmila ich prebytočná kinetická energia. K regulácii rýchlosti vozňov slúži niekoľko bŕzd, ktoré sú umiestnené v jednotlivých sledoch stromkového zhlavia. Brzdy, ktoré sú nainštalované tu na zriaďovacej stanici sú pneumatické, teda sú ovládané stlačeným vzduchom. Je viacero typov koľajových bŕzd a taktiež ich vyrába viacero výrobcov. V bývalom Československu sa pre ČSD vyrábali v Českej Lípe pneumatické koľajové brzdy M 50-DV s dvojitým valcom, ktorý umožňuje silnejšie zovretie obručí kolies, a vzduch z valcov sa po odbrzdení vypúšťa priamo do ovzdušia. To vypustenie stlačeného vzduchu do ovzdušia je počuť.
Pre výrobu stlačeného vzduchu sa hneď vedľa smerových koľají nachádza kompresorová stanica. Kompresorovú stanicu tvoria tu umiestnené kompresory, hlavné vzduchojemy a vyrovnávací vzduchojem, odkiaľ je stlačený vzduch rozvedený potrubím až ku koľajovým brzdám.
Priečny rez koľajovou brzdou M50-DV
Pre dosiahnutie plynulej práce na spádovisku slúžia spádoviskové návestidlá. Spádoviskovými návestidlami umiestnenými vpravo od koľaje sa riadi v zriaďovacom obvode spúšťanie vozňov cez zvážny pahorok. Kmeňové návestidlo (Sp) je umiestnené na vrcholku zvážneho pahorka. Toto návestidlo má základnú návesť „Tlačiť zakázané“ (svieti červené svetlo) a stožiar návestidla je označený modrými a bielymi pásmi. Pretože sú tu dve prísunové koľaje, sú pri každej koľaji vpravo umiestnené samostatné opakovacie spádoviskové návestidlá (O Sp1 a O Sp2), ktoré sa rozsvecujú len pre spádoviskový posun, inak sú zhasnuté.
Návesť „Tlačiť zakázané“ (svieti červené svetlo) zakazuje tlačenie a pohyb súpravy smerom k zvážnemu pahorku. Návesťou „Tlačiť pomaly“ (svietia dve biele svetlá pod sebou) a návesťou „Tlačiť rýchlejšie“ (svieti jedno biele svetlo) sa riadi rýchlosť pohybu tlačenej súpravy. Rýchlosť, akou sa môže tlačiť súprava na návesť „Tlačiť pomaly“ a „Tlačiť rýchlejšie“, určuje prevádzkový poriadok. Pri zmene návesti povoľujúcej tlačenie súpravy na návesť „Tlačiť zakázané“, musí rušňovodič čo najskôr zastaviť tlačenie súpravy. Návesť „Späť“ (svieti červené svetlo a biele písmeno Z) nariaďuje rušňovodičovi zastaviť tlačenie súpravy a zmeniť smer od zvážneho pahorku. Návesť „Prísun súpravy vozidiel k spádovisku“ (svietia prerušovane dve biele svetlá) sa používa na spádovisku s dvomi a viacerými prísunovými koľajami. Podrobnosti o spádoviskových návestiach sú uvedené v príslušnom predpise.
Legenda:
- riadiaca veža,
- koľajová váha,
- prvá koľajová brzda,
- merač rýchlosti a zrýchlenia,
- druhý sled koľajových bŕzd,
- tretí sled koľajových bŕzd,
- kontrolné stanovište.
Na zriaďovacej stanici Bratislava východ je použité zariadenie ARS-GTSS, ktoré umožňuje automatickú reguláciu rýchlosti vozňov alebo odvesov na spádovisku. Okrem toho je činnosť zvážneho pahorka zautomatizovaná triediacou automatikou GAC, ktorá je určená na automatické prestavovanie výhybiek. Rozvesenú súpravu vozňov tlačí rušeň cez zvážny pahorok. Tlačené vozne prechádzajúc cez rozbehový bod sa oddeľujú od súpravy a samostatne samospádom sa rozbiehajú rýchlosťou zodpovedajúcou ich hmotnosti k rozvetvujúcemu sa koľajisku smerových koľají. Počítač vyhodnocuje hmotnosť vozňov a rýchlosť, resp. zrýchlenie vozňa. Hmotnosť sa zisťuje koľajovou váhou a rýchlosť meračom rýchlosti. Pretože rýchlejšie sa spúšťajúci vozeň by mohol naraziť na pomalší vozeň idúci pred ním, je vozeň pribrzdený koľajovou brzdou prvého sledu. Tým sa dosiahne aj dostatočne veľký interval na prestavenie príslušných výhybiek. Riadiaci počítač medzitým prestaví výhybky a vozeň sa opäť rozbehne do rozvetvujúcich sa koľají. Počítač zároveň vypočíta potrebnú rýchlosť na dobehnutie vozňa na určené miesto na smerovej koľaji a podľa toho nastaví čas účinku brzdy druhého sledu. Tretí sled koľajových bŕzd tesne pri päte zvážneho pahorku je riadený počítačom podľa informácie o zaplnení príslušnej smerovej koľaje novo vznikajúcim vlakom. Informácie o zaplnení smerových koľají sa získavajú pomocou bezkontaktných snímačov, ktoré sú uložené pod smerovými koľajami po celej ich využiteľnej dĺžke. Celý priebeh sleduje a kontroluje operátor na riadiacej veži na kontrolnom pulte. Keď je vlak na smerovej koľaji kompletný, nákladné vozne sa opäť pospájajú. Pripravený vlak sa presunie do odchodovej skupiny koľají (sever alebo juh), alebo je vypravený priamo zo smerovej skupiny, pretože z prvých šiestich smerových koľají je možný odchod vlakov smerom na Galantu.
Záujemcom o ďalšie informácie o zriaďovacích staniciach a činnosti spádovísk u nás a v zahraničí odporúčam v závere uvedenú literatúru.
Literárne pramene:
- Ing. Valentín Filo: Železnica v Bratislave, Horizonty dopravy č. 1 až 4, rok 1999, Výskumný ústav dopravný Žilina
- Prof. Ing. Dr. Zbyněk Jirsák, DrSc., a kol.: Železničné stanice a uzly, Alfa/SNTL 1979
- Prof. Ing. Dr. Klimeš Ferdinand, DrSc., Železniční stavitelství II. Díl, SNTL/Alfa 1981
- Tůma Jan: Automatické spádovisko Bratislava východ v prevádzke
- Predpis Ž 1, ŽSR
Fotografie spádoviska si môžete pozrieť vo fotoalbume. Foto: © Autor