Železničná stanica Revúca
Autor: Ing. Peter Páteček <peter.patecek(at)zeleznicne.info>, Téma: L - Š, Vydané dňa: 01. 04. 2009 Železničná stanica Revúca leží v km 32,159 na trati 165 z Plešivca do Muráňa. Dňa 21. novembra 1893 prišiel z Plešivca do Revúcej prvý slávnostný vlak a 22. novembra 1893 začala na trati riadna prevádzka. Mesto Revúca je známe tým, že tu bolo 16. septembra 1862 založené Prvé slovenské gymnázium.
Železničná stanica v Revúcej má štyri koľaje. Koľaj 1 a 3 sú dopravné koľaje a sú pri nich vybudované sypané nástupištia. Koľaj 2 a 4a sú manipulačné koľaje.
Letecký záber na stanicu v období 1970-1980 - výrez z fotky (prameň 2)
Na vchode do stanice od Plešivca a od Muráňa boli kedysi mechanické návestidlá. Tieto návestidlá boli neskôr nahradené návestidlami svetelné. Pri zmene spôsobu riadenia (na riadenie prevádzky podľa D3) boli zrušené aj svetelné vchodové návestidlá.
Mechanické návestidlo - výrez z fotky (prameň 2)
Čriepky z histórie
Následkom Viedenskej arbitráže muselo Československo v roku 1938 odstúpiť časť územia južného Slovenska. Trať medzi Jelšavou a Chyžnian Vodou (Lubeníkom) preťala štátna hranica a železničná doprava zostala ochromená. Zásobovanie viazlo, preprava osôb a tovarov musela prejsť na cestnú dopravu zo severu, najmä cez Tisovec. Po rozpade Československa a vzniku slovenského štátu sa dopravná politika štátu zamerala na urýchlenú nápravu stavu, ktorý nastal v dôsledku Viedenskej arbitráže. Náprava spočívala vo výstavbe nových náhradných železničných tratí. Vypracovaný bol projekt na prepojenie tratí v Muránskej, Štítnickej a Dobšinskej doline. V Revúcej sa začala sa budovať trať do Tisovca. Pri tejto príležitosti sa vybudoval aj cestný nadjazd, niekoľko kilometrov telesa trate a viacero mostov a priepustov. Práce na výstavbe novej trate do Tisovca a na ďalších tratiach, známych aj ako Gemerské spojky, boli prerušené po vypuknutí Slovenského národného povstania v auguste 1944. Po skončení vojny sa stavebné práce síce opäť rozbehli, no v roku 1949 bola výstavba tratí definitívne ukončená bez zdôvodnenia, aj keď mnohé úseky boli dokončené na 60 až 90 percent.
Vojnou poškodená výpravná budova (prameň 2)
Z histórie stanice možno uviesť ďalšiu spomienku na 2. svetovú vojnu. Na konci vojny počas bojov ustupujúce nemecké vojsko zapálilo budovu skladu na železničnej stanici v Revúcej, zničilo dve lokomotívy a poškodilo niekoľko vozňov. Poškodeniu sa nevyhla ani tunajšia výpravná budova.
Výpravná budova - súčasnosť
Výpravná budova, sklad batožín, záchody a koľajová váha
Tak ako sa vyvíjalo mesto, tak sa menila tvár stanice. V minulom storočí sa v Revúcej postavil nový závod Lykotex, v ktorom sa vyrábali koberce známe pod názvom Rekos (Revúcky koberec syntetický). Do závodu sa vybudovala vlečka, ktorá bola zaústená do južného zhlavia stanice. Po roku 1989 však opadol záujem o tieto koberce a výroba kobercov zanikla. Z tohto dôvodu zostala vlečka nevyužívaná a v období rokov 2004-2005 bola zrušená. V objektoch bývalého závodu na výrobu teraz sídlia iné firmy, ktoré železničnú dopravu nevyužívajú.
Vchod do stanice od Muráňa
Severné zhlavie - smer Muráň
Miesto po zrušenej výhybke vlečky
Okrem už zaniknutej vlečky do Lykotexu sa tu sídlia Štátne lesy, ktoré využívajú železničnú dopravu na prepravu dreva. Žiaľ, aj to sa vozí čoraz viac nákladnými autami. Svojho času tu mali svoje sídlo uhoľné sklady, keďže kedysi sa nevykurovalo plynom. Vtedy tu často chodili vozne s uhlím, ktoré sa tu vykladalo na skládku. Následkom plynofikácie však zaniklo aj toto.
Južné zhlavie
Skladisko s bočnou a čelnou rampou
Vo februári 2003 došlo na trati 165 k zastaveniu osobnej dopravy. Najmä do Revúcej ráno cestovalo dosť študentov do tunajších základných a stredných škôl. Od 15. júna 2003 síce dopravu obnovili, ale mnohí cestujúci začali využívať radšej autobusovú dopravu, ktorá nahradila aj zrušené osobné vlaky.
Kedysi (začiatok 20. storočia)... (prameň 2)
a dnes
Manipulačný vlak tu chodí podľa potreby, na týchto býva spravidla rušeň radu 751, istý čas tu chodili aj rušne radu 742. Na osobných vlakoch tu chodia motorové vozne radu 810. V súčasnosti je však osobná doprava slabšia. Okres Revúca patrí medzi okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku, preto ľudia nemajú dôvod cestovať. Ani priemysel nie je v Revúcej nejako hodne rozvinutý, a aj ten čo tu existuje, sa borí s ťažkosťami. Prehlbujúca sa hospodárska kríza sa dotkla aj štátnych lesov, pretože klesol záujem o drevárske výrobky, a z toho dôvodu sa znížil aj dopyt po dreve. Aká bude budúcnosť železnice v Revúcej? Tak na túto otázku dnes nepozná odpoveď nikto.
Náčrtok koľajiska stanice
Zaujímavé odkazy:
Pramene:
1. Dejiny železníc na území Slovenska, Ing. Jiří Kubáček a kol., 1999
2. Revúca, Dušan Dubovský, 1989
3. miestna a regionálna tlač (Zora Gemera, Východoslovenské noviny a i.)
4. časopisy Železničiar a Semafor
Fotografie železničnej stanice v Revúcej a zastávky v Mokrej Lúke sú vo fotoalbume.