Železničná stanica Lubeník

Rekonštrukcia a rozšírenie stanice v Lubeníku súviselo s predchádzajúcou výstavbou novej magnezitky v Lubeníku (LuNZ, dnes Slovmag) a zvýšením produkcie magnezitových produktov. Do novej stanice bola zaústená nová vlečka magnezitky v Lubeníku a zároveň bola do novej stanice zaústená vlečka magnezitky v Jelšave, pre ktorú boli vybudované nové odovzdávkové koľaje.

 

Žst. Lubeník

 

  

Z pôvodnej stanice sa nezachovalo takmer nič, dokonca aj pôvodná výpravná budova bola zlikvidovaná. Ako chlapec som na starú železničnú stanicu často chodil, pretože vlak bol v tom období najpoužívanejším dopravným prostriedkom pre väčšinu ľudí. Pôvodná výpravná budova bola jednoposchodová budova MÁV III. kategórie pre miestne trate.

 

Pôvodná výpravná budova stanice v Lubeníku (1.)

 

Vlečka magnezitky v Lubeníku je do stanice zaústená z juhu i zo severu. Do roku 1989 bol na stanici čulý ruch a veľa sa posunovalo, posun vykonávali rušne od manipulačného vlaku. Stanica leží síce na miestnej trati, ale dĺžkou staničných koľají a objemom prepravených tovarov, či substrátov, k malým nepatrí. Po roku 1989 došlo k poklesu, ale zatiaľ obe magnezitky produkujú svoje žiaruvzdorné výrobky, magnezitové slinky a tehly.

 

Odovzdávkové koľajisko pre magnezitku v Jelšave - vpravo trať 165

 

 

Stanica má štyri dopravné koľaje a jednu manipulačnú. Pri koľaji 1, 2 a 3 je vybudované sypané nástupisko s pevnou hranou. Vybudované bolo i rozsiahle nákladisko s čelnou a bočnou rampou. Okrem sezónnych poľnohospodárskych produktov sa tu podľa potreby nakladá aj drevo.

 

Žst. Lubeník

 

Ovládací pult reléovky

 

Na oboch vchodoch do stanice sú svetelné vchodové návestidlá s predzvesťami. Rovnako sú pri každej koľaji odchodové, resp. manipulačné návestidlá AŽD.

 

Posun sa dá riadiť aj odtiaľto

 

 

Nová prízemná staničná budova bola vybudovaná ďalej od koľajiska. Okrem služobných priestorov sa v nej nachádza aj priestranná čakáreň pre cestujúcich a pokladňa (dnes asi nefunguje?). Na severnej strane traktu je zabudovaný náhradný zdroj elektrickej energie, ktorý slúži i pre napájanie svetelných návestidiel. Pred staničnou budovou je väčší prístrešok, ktorý na južnej strane končí pri poschodovej obytnej budove, v ktorej sú byty pre železničiarov.   

 

Severné zhlavie so svetelnými návestidlami

 

  

Obsluhu stanice, resp. železničnú dopravu, či osobnú, alebo nákladnú, zabezpečuje depo v Plešivci. Zaujímavosťou je, že priečne popod stanicu preteká potok Chyžné, pomenovaný podľa susednej obce. Práve podľa neho mala svoj názov aj pôvodná stanica „Chyžnian voda“. V lokalite, kde súčasná stanica leží, bola predtým Coburgova zlievareň, v ktorej sa vyrábali výrobky zo železa. Práve železná ruda sa v okolitých horách predtým ťažila a spracúvala sa tu v okolí v jednoduchých taviacich peciach. Až začiatkom 19. storočia sa tu v muránskej doline začal ťažiť magnezit (MgCoO₃). Zaujímavosťou je tiež, že tu pred južným zhlavím stanice bolo do prevádzky uvedené na trati 165 prvé PZZ s elektromechanickými závorami, predtým boli priecestia len s mechanickými závorami, alebo bez závor. Nová železničná stanica v Lubeníku má len 40 rokov, ale investícia do nej sa vrátila už dávno. Fotografie stanice sú vo fotoalbume. © autor

1. Gustáv Frák: Lubeník, 1997
2. Ing. Jiří Kubáček  a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, 1999