Hrozí zánik trate Jesenské – Brezno?

Autor: Ing. Peter Páteček <peter.patecek(at)zeleznicne.info>, Téma: Trate 170-174, Vydané dňa: 05. 04. 2011

Železnice Slovenskej republiky v rámci programu revitalizácie železničných spoločností zverejnili úmysel zrušiť na Gemeri dve trate, a to Plešivec – Slavošovce (166) a Lubeník – Muráň (165). Treťou ohrozenou je trať Jesenské – Brezno, ktorú ohrozujú výčiny počasia, i keď v konečnom dôsledku budú o osude tejto trate rozhodovať ľudia. Čo sa vlastne na trati 174 deje?


Klimatické zmeny, ktoré prebiehajú na našej Zemi, sa na našom území už prejavili najmä rozsiahlymi záplavami z dlhotrvajúcich dažďov. Mnoho ľudí prišlo o bývanie, keď zosunutá pôda poškodila ich rodinné domy. Na viacerých miestach došlo k poškodeniu ciest a železničných tratí z dôvodu zosuvu pôdy, alebo podmytia. Jednou takouto traťou je i trať z Jesenského do Brezna. Údolie riečky Rimava medzi Hnúšťou a Tisovcom je úzke, zrejme preto bola železničná trať budovaná na svahu nad obcami, ktorými prechádza.
 
V závere roka 2009 bola pre poškodenie trate v úseku Hnúšťa – Tisovec prerušená železničná doprava. Na Vianoce, dňa 25. decembra 2009, došlo k zosuvu pôdy v dĺžke asi 35 m (km 44,750) v blízkosti zastávky Rimavská Píla. V januári 2010 ŽSR začali s opravou poškodeného úseku. Pre stabilizáciu telesa trate boli použité mikropiloty, vybudovaný bol oporný múr z užitých podvalov a časť telesa trate bola obnovená s použitím geomreže. V spodnej časti budovaného násypu boli zriadené dve vrstvy s cementovou stabilizáciou. Železničná doprava bola obnovená 28. januára 2010.
 
Zastávka Rimavská Píla
Trať 174 
 
Pred zastávkou od Hnúšte  Trať 174
 
Činnosť traťových robotníkov je viditeľná na viacerých miestach
Trať 174 
 
Pred zastávkou od Hnúšte
Trať 174 
 
Za zastávkou Rimavská Píla
Kamene zárubného múru sú vytláčané svahom
Trať 174
 
O kúsok ďalej je úsek trate poškodený v roku 2009 
smer Tisovec 
Trať 174
 
smer Hnúšťa
Trať 174
 
Stabilizácia trate mikropilotmi
Trať 174 
 
Trať vedie na svahu nad údolím Rimavy  Trať 174
  
Dňa 10. decembra 2010 došlo k ďalšiemu poškodeniu trate v spomínanom úseku, tentoraz pri obci Hačava. V úseku km 41,720 - 41,770 došlo k zosuvu časti násypu a svahu pod násypom. Po zdemontovaní zdeformovaného koľajového roštu bola vykonaná sanácia, rozobratie násypu telesa v dĺžke 50 m, zriadenie gravitačných zaťažovacích lavíc, stabilizácia päty násypu kamennou rovnaninou z lomového kameňa, úplná výmena materiálu pri päte násypu a v dolnej polovici násypu, opätovné vybudovanie hornej polovice násypu z pôvodného materiálu. Súčasťou sanačných prác bolo vybudovanie dvoch priečnych odvodňovacích rebier, vyplnených koľajovým štrkom a vystlaných geotextíliou. Po stabilizácii zemného telesa bolo zriadené a upravené do predpísaného profilu koľajové lôžko s koľajovým roštom. Od 4. marca 2011 bola obnovená železničná doprava, vlaky týmto úsekom chodia zatiaľ zníženou rýchlosťou.
 
Hačava - stanovište závorára
Trať 174 

Poškodený úsek v decembri 2010 
 Trať 174

Pohľad zospodu na obnovený násyp 
 Trať 174

Pohľad zhora na situáciu 
 Trať 174

Rigol bude odvádzať vodu k priepustu
Trať 174 

Rekonštrukčné práce na obnove trati zatiaľ nie sú ukončené 
 Trať 174

Pomalá jazda v úseku 
 Trať 174
 
Aký osud čaká túto trať je dnes ťažko odhadnúť, ale zverejnené vyjadrenie ŽSR k situácii na trati 174 Brezno – Jesenské nie je optimistické:

K poruchám železničného spodku dochádza na tejto trati pravidelne, vo zvýšenej miere od roku 2002, kedy došlo k rozsiahlym poškodeniam trate od Pohronskej Polhory po Čerenčany vplyvom extrémnych zrážok. Tieto extrémne zrážky sa v tomto kraji pravidelne opakujú a naberajú na intenzite. Hlavnou príčinou zmeny lokálnych klimatologických zmien je pravdepodobne devastácia životného prostredia. A domnievame sa, že práve týchto úsekoch je významnou mierou železnica postihnutá hlavne v úseku, kde sa trať šplhá z doliny až do horského sedla, t.j. od Hnúšte po sedlo Zbojská a od sedla Zbojská po Rohoznú, kde dochádza k zosuvom svahov i železničného telesa. V dolných častiach tratí následne dochádza k poškodeniam zdvihnutými hladinami tokov (podmývanie, zamývanie). Od roku 2007 je pravidelne zosuv koncom roka (v km 41,750, 44,750, 45,750) s následným prerušením dopravy. Znížená stabilita podložia železničného telesa je v úseku, kde je trať vedená vo svahu vysokej terasy (je podozrenie, že v týchto miestach je i tektonická porucha). Vodonosná ílovitá vrstva pod pôvodným terénom vyúsťuje v tomto svahu tesne pod železničným telesom a zvýšené zavodnenie znižuje stabilitu zemín.  Stabilizácia tohto úseku by sa finančne vyrovnala nákladom, ktoré sú vynakladané na modernizáciu koridoru. Vzhľadom na financie, tohto času nie je ŽSR schopné trať sanovať globálne (koridor je spolufinancovaný zo zdrojov EU, vlastné zdroje sú v súčasnosti nedostatočné na takéto radikálne riešenie).
 
 
V článku boli použité informácie zverejnené ŽSR.