Železničný most v Trnovci nad Váhom

Autor: Ing. Peter Páteček <peter.patecek(at)zeleznicne.info>, Téma: Mosty a tunely: tra 130, Vydané dňa: 19. 05. 2011

Železničná tra 130 medzi stanicami Šaža a Trnovec nad Váhom pretína najdlhšiu rieku Slovenskej republiky Váh dvojkožajným mostom, ktorý patrí medzi najdlhšie dvojkožajné mosty na slovenských železničných tratiach. Most leží celý v priamom smere, umiestnený je v km 117,748 a jeho dĺžka dosahuje 445,790 m.


Tra z Viedne cez Bratislavu a Nové zámky do Budapešti (Centrálna Uhorská železnica, resp. Juhovýchodná štátna železnica) bola vybudovaná koncom 19. storočia a prevádzka v úseku z Bratislavy do Budapešti cez Štúrovo (maď. Párkany) začala v roku 1850.
 
Pohžad z pravého brehu na most - komorové konštrukcie druhej kožaji
Šaža - Trnovec nad Váhom 
 
Opora mosta na pravom brehu  Šaža - Trnovec nad Váhom
 
Priehradové konštrukcie prvej kožaji
Šaža - Trnovec nad Váhom
 
Smer Trnovec nad Váhom
Šaža - Trnovec nad Váhom
 
 Pohžad zospodu a na tretí pilier v koryte rieky
Šaža - Trnovec nad Váhom
  
Súčasný most medzi stanicami Šaža a Trnovec nad Váhom nie je pôvodný. Konštrukcia mosta bola v minulosti viackrát zmenená. Most je dlhý z dôvodu, že čas mosta je nad korytom rieky Váh, a ďalšie časti mosta sú nad inundančným, teda povodňami často zaplavovaným územím. Rozsiahlejšou rekonštrukciou most prešiel po druhej svetovej vojne, v roku 1956 a potom v roku 1973. Medzitým v roku 1969 bola ukončená elektrifikácia železničnej trate z Bratislavy do Štúrova.
  
Rýchlik z Bratislavy do Banskej Bystrice
Šaža - Trnovec nad Váhom
 
Priestor pod piatym požom slúži lodnej doprave  Šaža - Trnovec nad Váhom
 
Pohžad zospodu z žavého brehu Šaža - Trnovec nad Váhom
 
Siedmy pilier
Šaža - Trnovec nad Váhom
 
Most na žavom brehu nad inundančným územím Šaža - Trnovec nad Váhom
 
Nažavo komorová konštrukcia, napravo priehradová konštrukcia
Šaža - Trnovec nad Váhom
 
Opora na žavom brehu rieky
Šaža - Trnovec nad Váhom
  
Most je ocežový s hornou mostovkou a má 14 polí. V prvej kožaji sú priehradové konštrukcie z roku 1956. V druhej traovej kožaji sa v prvom a druhom poli ponechali pôvodné konštrukcie z roku 1956, v ďalších poliach sa v roku 1973 namontovali nové komorové konštrukcie. Prvýkrát na Slovensku sa práve na tomto moste použili ocežové nosné komorové konštrukcie s priamym uložením kožajníc. V poliach 3 až 8 majú nosníky rozpätie 31,2 m, v poliach 9 až 14 majú rozpätie 30,56 m. Celozvárané komorové nosníky sú staticky riešené ako jednoduché nosníky. Ocežové konštrukcie navrhol SÚDOP, stredisko Bratislava, vyrobila mostáreň Lískovec a zmontoval Mostný obvod Bratislava. Jednotlivé priehradové a komorové konštrukcie sú uložené na ocežových valcových ložiskách na krajných oporách a pilieroch vyhotovených z betónu a kameňa.
 
Pohžad zhora na prvú kožaj - smer Šaža 
 Šaža - Trnovec nad Váhom
 
Pohžad zhora na druhú kožaj - smer Šaža
Šaža - Trnovec nad Váhom
 
Výhodou priameho uloženia kožajníc na ocežovú nosnú konštrukciu mosta je v úspore mostníc a kompaktnejšia konštrukcia s žahšou údržbou a väčšou životnosou. Nevýhodou je vyššia hlučnos a prácne naváranie ocežových podložiek rôznych hrúbok pod podkladnice na zabezpečenie plynulého tvaru nivelety a poruchy vznikajúce roztláčaním gumových podložiek.
 
Bočný pohžad na dvojkožajný most nad Váhom
Šaža - Trnovec nad Váhom 
  
Koryto rieky Váh je medzi piliermi 2 až 7, piliere 3, 4, 5 a 6 ležia v koryte rieky. Stožiare trakčného vedenia sú umiestnené na každom druhom, počnúc prvým pilierom (1, 3 až 13). Trasa lodnej dopravy vedie popod piate pole. Výška mostu dosahuje najväčšiu hodnotu nad hladinou rieky. Fotografie železničného mosta v Trnovci nad Váhom sú vo fotoalbume. Foto: © autor
 
Pramene: