Table './phprszeleznicn/rs_stat_ip' is marked as crashed and should be repairedTable './phprszeleznicn/rs_stat_ip' is marked as crashed and should be repairedTable './phprszeleznicn/rs_stat_session' is marked as crashed and should be repairedTable './phprszeleznicn/rs_stat_ip' is marked as crashed and should be repaired Železničné.info

Štiavnický tunel

Autor: Ing. Peter Páteček <peter.patecek(at)zeleznicne.info>, Téma: Mosty a tunely: trať 180, Vydané dňa: 05. 01. 2012

Štiavnický tunel leží na trati z Košíc do Žiliny medzi stanicami Vydrník a Poprad–Tatry. Tunel je dvojkoľajný elektrifikovaný. Svojou dĺžkou 157,5 m patrí medzi naše kratšie tunely, ale napriek tomu patrí medzi problematické miesta na trati. Tunel bol vybudovaný v roku 1943. 
 


Štiavnický tunel leží v km 187,913 – 188,67 a jeho svetlý tunelový prierez je 9,0/6,5. Trať v tuneli leží v oblúku s polomerom 700 m a v smere do Popradu má stúpanie 15 . Tunel leží v nadmorskej výške 585 m.
 
Vydrnický portál
Štiavnický tunel
 
Elektrický rušeň radu 131 na čele nákladného vlaku vychádza z tunela
Štiavnický tunel
  
Nadložie tunela je vysoké 42 m. Geologické prostredie, v ktorom bol tunel vyrazený, tvoria verfenské vrstvy pieskovca, kremenca a bridlice v nadloží z tektonicky rozrušenej žuly.
 
Popradský portál
Štiavnický tunel
 
Z oblúka do oblúka
Trať v tuneli má polomer 700 m 
Štiavnický tunel
 
Pre obmurovku tunela bola použitá sliezska žula, v klenbe bola obmurovka zosilnená 10 cm hrubým izolačným betónom. Izolácie v tuneli boli zhotovené z asfaltových dosiek a časť bola špachtovým poterom z asfaltovej zmesi s jutovými vložkami.
 
V tuneli (napravo jeden z bezpečnostných výklenkov)
Štiavnický tunel
 
Úsek trate z Popradu do Spišskej Novej Vsi bol elektrifikovaný a do prevádzky uvedený 9. decembra 1955. Štiavnicky tunel spomalil práce na elektrifikácii trate, pretože z dôvodu nedostatočnej výšky medzi temenom koľaje a trolejom bolo potrebné znížiť niveletu koľaje. Po elektrifikovaní bola v tuneli znížená traťová rýchlosť na 80 km/h. Dodnes je v jednom úseku v tuneli znížená výška trolejového drôtu na 5060 mm v prvej traťovej koľaji a 5010 mm v druhej traťovej koľaji. Dnes je cez tunel povolená maximálna rýchlosť 100 km/h.
 
Poloha na mape
Štiavnický tunel 
 
Okrem nedostatočnej výšky nevyhovoval ani prierez tunela, ktorý podľa údajov ŽSR bol pre prvú traťovú koľaj 1-Sme/ŽSR a druhú traťovú koľaj Pz. Kvôli nevyhovujúcemu prierezu museli niektoré vlaky s prekročenou ložnou mierou, alebo s vozňami s priechodovým prierezom 1-VM-A (napr. lôžkové vozne RŽD) chodiť smerom do Popradu po druhej traťovej koľaji.
 
Rýchlik do Košíc prechádza po druhej traťovej koľajiŠtiavnický tunel
 
V smere od Popradu je tesne pred tunelom umiestnené posledné oddielové návestidlo autobloku, ktoré slúži ako predzvesť vchodového návestidla stanice Vydrník.
 
Návestidlo autobloku tesne pred tunelom
Štiavnický tunel 
 
Hneď za tunelom v smere do Popradu leží železničná zastávka Spišský Štiavnik. Trať v tomto úseku vedie na vysokom násype, ktorý preklenuje úzke údolie. V násype sú oblúkové priepusty pre miestnu cestu a potok. K zastávke vedie z miestnej cesty úzka strmá cestička. Zastávka leží mimo obce Spišský Štiavnik.
 
Budova zastávky
Štiavnický tunel
 
Osobný vlak zastavuje na zastávke
Štiavnický tunel
 
Krátky vysoký násyp medzi zastávkou a tunelom
Štiavnický tunel
  
Pramene: 
Foto: © Ing. Peter Páteček