V posledných dňoch bolo mnoho vzrušenia okolo pozemnej lanovej dráhy zo Starého Smokovca na Hrebienok. Dôvodom bolo ukončenie prevádzky viac ne tridsaročných kabín lanovky a ich výmena za kabíny nové. Informácie o ukončení činnosti existujúcich kabín pozemnej lanovej dráhy sa zverejnili začiatkom tohto roku. Bol som vo Vysokých Tatrách mnohokrát a mnohokrát som sa zviezol touto pozemnou lanovkou, ale fotografií bolo v mojom archíve ako šafranu.
Chcel som prevádzku pozemnej lanovky zachyti ešte v zimnom prostredí, preto som sa v jeden u jarný deň rozhodol, e jednoducho idem do Starého Smokovca. Čiastočne sa moje prianie splnilo, pretoe sa mi podarilo odfoti lanovku aj v zasneenom okolí hornej stanice Hrebienok.
Lanovka na Hrebienok
Pozemná lanová dráha zo Starého Smokovca na Hrebienok je v podstate šikmá kožajová dráha, ktorej kabíny sú poháňané pomocou aného lana. Takýto systém sa vyuíva na dopravu tam, kde je potrebné prekona vežké stúpanie. Samozrejme, e toto atraktívne riešenie je lákadlom najmä pre turistov a jazda pozemnou lanovkou je záitok pre malých aj vežkých.
Dolná stanica lanovky - Smokovecký výstup
Pozemná lanovka na Hrebienok má dve stanice. Dolná je Smokovecký výstup a horná Hrebienok, medzi nimi premávajú dve samostatné kabíny pohybujúce sa po kožaji kadá opačným smerom. Tra pozemnej lanovej dráhy je jednokožajná, len v strede lanovej dráhy sa nachádza dvojkožajná výhybňa s dvomi Abtovými výhybkami, ktorá slúi na „kriovanie“ proti sebe idúcich kabín. Kabíny lanovky sú spojené cez hornú stanicu aným lanom, ktoré je vedené po celej dĺke dráhy. Zo elezničnej stanice Starý Smokovec (TE) je potrebné k údolnej stanici prejs niekožko sto metrov.
Orientačná tabuža
Z histórie pozemnej lanovky
História pozemnej lanovej dráhy siaha na začiatok minulého storočia. Mesto Poprad malo záujem o vybudovanie eleznice medzi Popradom a Starým Smokovcom. Prvé spojenie však pripadlo trolejbusom, kedy trolejbusovú linku Popradom a Starým Smokovcom postavila a prevádzkovala spoločnos Matejka, Krieger a co. Trolejbusy na 12 kilometrov dlhej linke začali premáva 2. augusta 1904 a jazdili tu asi dva roky. Zvyšujúci záujem verejnosti podmienil výstavbu nového spojenia, preto bolo rozhodnuté o výstavbe elektrickej eleznice v dĺke 34,8 kilometrov. Koncesionárom sa stala budapeštianska Účastinná spoločnos pre elektrické podniky Phöbus, ktorá prevzala aktivity podnikatežov Matejku, Kriegera a Hermanna a 30. marca 1908 bola zaloená spoločnos Smokoveckej miestnej elektrickej eleznice (Tátrafüredi helyi érdékü villamos vasút, r. t.) so sídlom v Budapešti.
Lanovka na Hrebienok
Výstavba pozemnej lanovej dráhy priamo súvisela s výstavbou elektrickej eleznice z Popradu do Starého Smokovca a na Štrbské Pleso. Rozhodnutím MO č. 3249/908.II.28 bolo udelené stavebné povolenie na výstavbu pozemnej lanovky s dĺkou 2019 m a najväčším stúpaním 154,5 ‰. Výstavbu sprevádzali neustále zmeny v projektovej dokumentáciii, ale aj tak výstavba napredovala pomerne rýchlo a dňa 16. decembra 1908 sa uskutočnila operatívna obchôdzková komisionálna prehliadka. Konštatovaných bolo síce mnoho nedostatkov, ale napriek tomu bolo povolené zaháji dopravu na pozemnej lanovke u od 17. decembra 1908 a na elektrickej eleznici od 20. decembra 1908. Viaceré závady sa opakovali aj počas ďalších kontrolných prehliadok, preto bolo rozhodnuté o vybudovaní siete elektrických elezníc Starý Smokovec – Tatranská Lomnica a Starý Smokovec – Štrbské Pleso a rozsiahlej rekonštrukcii eleznice medzi Popradom a Starým Smokovcom. Prevádzku na elektrickej eleznici začala na základe schváleného MO 18.12.1909 zabezpečova spoločnos Phöbus.
Abtova výhybňa
Pohon pozemnej lanovej dráhy zabezpečoval jednosmerný elektromotor o výkone 30 kW. Umiestnený bol v hornej stanici Hrebienok a napájaný bol napätím 550 V, ktoré bolo na Hrebienok privedené vzdušným vedením zo Starého Smokovca. Dorozumievanie sprievodcu a strojníka bolo zabezpečené prostredníctvom neizolovaných drôtov, natiahnutých pozdĺ trate lanovky a dotýkaných návestnou tyčou dranou sprievodcom alebo strojníkom (dotykom sa uvádzal do činnosti zvonček na stanovisku strojníka, resp. sprievodcu). Kabíny s nápravami upravenými pre Abtovu výhybňu dodala firma Ganz. Napájanie elektrickej eleznice a pozemnej lanovky zabezpečovala spočiatku vodná elektráreň v obci Vežká (Felka) a parná elektráreň v Poprade. Po rekonštrukcii v roku 1912 bolo napájanie zabezpečené cez meniareň v Starom Smokovci, ktorá bola vysokonapäovým vedením 15 kV spojená s popradskou elektrárňou.
Horná stanica Hrebienok
Keď sa bývalé Československo stalo usporiadatežom majstrovstiev sveta v klasickom lyovaní pre rok 1970, vyvstala potreba zmodernizova dopravný systém vo Vysokých Tatrách. V tejto súvislosti došlo aj na rekonštrukciu pozemnej lanovej dráhy zo Starého Smokovca na Hrebienok. Vybudované boli obe nové stanice a vymenené bolo tie strojné zariadenie, dodávatežom ktorého bola talianska firma Ceretti-Tanfani. Došlo aj k výmene kabín pozemnej lanovky, ktoré boli nahradené novými kabínami, tie od talianskeho výrobcu Carozzeria Varesina.
Kriovanie vo výhybni vyuíva Abtovu výhybku
Abtova výhybňa spočíva na jednoduchom princípe. Jedna kabína má na oboch podvozkoch na jednej strane koleso s obojstranným okolesníkom, na druhej strane podvozkov sú kolesá bez okolesníka. Koleso s obojstranným okolesníkom je vodiacim. Samozrejme, e druhá kabína má vodiace koleso s obojstranným okolesníkom na opačnej strane podvozkov. Tak je zabezpečené bezproblémové kriovanie vo výhybni. Koleso s obojstranným okolesníkom vedie jednu kabínu po vdy pravej a druhú kabínu vdy po žavej strane výhybky v oboch smeroch jazdy a vnútorné kolesá bez okolesníkov výhybkou iba prebehnú.
Abtova výhybka
Technické údaje pozemnej lanovej dráhy 1970 – 2007
Údolná stanica Smokovecký výstup sa nachádza v nadmorskej výške 1025 metrov. Do hornej stanice Hrebienok lanovka prekonáva výškový rozdiel 247 metrov. Dĺka lanovej dráhy je 1937 metrov, kabíny sa pohybovali rýchlosou 5 metrov za sekundu a dráhu prekonali za 7 minút. Rozchod kožajovej dráhy je 1000 milimetrov a jej maximálne stúpanie dosahuje hodnotu 154,5 promile. Hodinová kapacita pozemnej lanovky bola 900 cestujúcich.
Ďalšie fotografie pozemnej lanovky si môete pozrie vo fotoalbume. Foto: © Ing. Peter Páteček
Zdroj informácií: internetové stránky SR, TLD
Nasledovné odkazy majú dočasnú platnos: