Deň železnice na Historickej lesnej úvraťovej železnici (HLÚŽ) vo Vychylovke zorganizovalo Občianske združenie KRÚŽOK a Kysucké múzeum v Čadci. Tohto roku uplynie 90 rokov od začatia prevádzky na Kysuckej lesnej železnici Oščadnica – Vychylovka. Na akcii mali byť v prevádzke dva parné rušne, opravený parný rušeň U45.9 vyrobený v roku 1916 a tiež parný rušeň U 34.901 vyrobený v roku 1909.
Depo HLÚŽ
Mapa trate
Nechcel som sa naháňať v nedeľu tam aj späť, preto som sa rozhodol cestovať na Kysuce už v sobotu. Ani neviem prečo, ale na poslednú chvíľu som sa rozhodol cestovať vlakom. Tak som nasadol do rýchlika Liptov a po prestupe v Žiline som vystúpil v Čadci. Chvíľu som sa zdržal na železničnej stanici a snažil sa niečo odfotiť, no slnko sa ako naschvál väčšinou skrývalo za mračnami. S časti spokojný so zábermi som sa poprechádzal po okresnom meste a po zotmení som išiel spať. V nedeľu ráno odchádza (o 6.50 hod.) autobus z Čadce priamo do skanzenu vo Vychylovke.
Parné rušne vyčkávali pre depom
V Čadci bolo ráno hmlisté, ale po príchode do Novej Bystrice po hmle nebolo ani stopy. Len z času na čas prehuplo ponad kopce nejaké mračno. Okolo ôsmej sa v depe HLÚŽ začali už zhromažďovať prví milovníci železníc. Celej akcii predchádzalo pokrstenie dieselového rušňa BNE 50 (výr. č. 68), ktorý po oprave pribudol do stavu prevádzkovaných vozidiel.
Slávnostná chvíľa v podobe krstu opraveného rušňa BNE 50
O opravu rušňa sa zaslúžili
Kysucko-oravská lesná železnica (KOLŽ) v úseku Chmúra – Beskyd – Tanečník bola v roku 1972 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. To ju zachránilo pred úplnou likvidáciou. Lesné železnice na Slovensku sa začali od polovice 20. storočia rušiť. Jedinečnosť Kysucko-oravskej lesnej železnice je v jej úvraťovom systéme, pomocou ktorého trať na krátkom úseku prekonáva značné výškové rozdiely. Z celej pôvodnej dĺžky asi 107,5 kilometra zostal zachovaný len asi 8 kilometrový úsek a malá časť technického vybavenia v podobe parných rušňov, oplenových a plošinových vozňov, ktoré sú v správe Kysuckého múzea v Čadci.
Zoznam parných rušňov KOLŽ
Po krátkej slávnosti a symbolickom prípitku šampanským sa začal pristavený osobný vozeň zapĺňať prvými vozenia chtivými návštevníkmi. Využil som príležitosť na oboznámenie sa aspoň s tou časťou trate, na ktorej prebieha doprava. Východiskovou a súčasne cieľovou stanicou je stanica Skanzen, odkiaľ vláčik ide do stanice Chmúra. Tu je krátka ukážka úvraťového systému. Zo stanice Chmúra ide vláčik späť až do dolnej stanice Kubátkovia, aby sa opäť vrátil do stanice Skanzen, kde je aj depo HLÚŽ.
Úvraťová stanica Chmúra
Stanica Chmúra je úvraťová a umiestnených je tu tiež niekoľko exponátov, ktoré sa oplatí pozrieť. Najlepšie je prejsť celú trať peši a zároveň si prezrieť aj expozíciu Múzea kysuckej dediny.
Vodný žeriav pochádza zo stanice v Skalitom
V stanici Skanzen je depo HLÚŽ. Pôvodná drevená budova provizórneho depa žiaľ vyhorela v roku 1988, nové depo bolo postavené v roku 1995.
Depo HLÚŽ v stanici Skanzen
Stručné informácie o histórii Kysucko-oravskej lesnej železnici sa môžu návštevníci dozvedieť z ústneho podania počas jazdy vlakom alebo z informačných panelov, vedľa ktorých je umiestnený ďalší nefunkčný rušeň z naloženými oplenovými vozňami. Po ľavej strane informačných panelov je štvorica drevených vretenových zdvihákov pre dvíhanie vozňov a rušňov. V budove oproti si návštevníci skanzenu môžu pozrieť dokumentárne filmy o HLÚŽ.
Informačné tabule poskytujú základné informácie
Parný rušeň ČKD výr. č. 2612/1948
Prevádzka na HLÚŽ je v sezóne od mája do októbra zabezpečovaná denne dieselovými rušňami, cez víkend je na čele osobných vlakov parný rušeň. V nedeľu počas Dňa železnice sa tu striedali rôzne kombinácie, takže nejeden fanúšik železnice si prišiel na svoje.
Vláčik do stanice Chmúra na čele s vyzdobenou U 34.901 s postrkom U 45.9
Vláčik na čele s U 34.901 pri návrate zo stanice Kubátkovia
Parný rušeň U 34.901 bol vyrobený v roku 1909 v Budapešti pôvodne pre Čiernohronskú lesnú železnicu. V roku 1975 ho odkúpilo Kysucké múzeum v Čadci a následne bol rušeň zrekonštruovaný.
Vláčik do stanice Chmúra pre zmenu s U 45.9 na čele
Parný úzkorozchodný rušeň U 45.9 bol vyrobený v roku 1916 v Budapešti pôvodne pre Oravskú lesnú železnicu lesnú správu v Lokci.
Vláčik prichádza do stanice Skanzen s U 45.9 na čele
Deň železnice bol v znamení prevádzky štyroch rušňov. Okrem uvedených parných to boli aj dva motorové. Dieselhydraulický DH 120 a novo zrekonštruovaný dieselelektrický rušeň BNE 50 sa striedali na postrku premávajúcich osobných vlakoch. Nechýbala ani sľubovaná sólo jazda všetkých štyroch mašiniek.
Do stanice Kubátkovia je na čele vlaku rušeň DH 120
Pred depom bol na krátku chvíľu vystavený aj nefunkčný parný rušeň „Gontkulák“ (ČKD výr. č. 1441/1928), ktorý bol pôvodne v roku 1929 dodaný na lesnú železnicu v Žarnovici. V roku 1951 bol premiestnený na KOLŽ, kde dostal podľa lokality na Orave svoju súčasnú prezývku.
Parný rušeň ČKD „Gontkulák“
Spokojný s vydareným výletom som o 15.05 hod. nasadol do autobusu, ktorý v nedeľu odchádza do Žiliny priamo zo skanzenu, a cestoval späť do Bratislavy. No ešte predtým som si na pamiatku v pokladni skanzenu kúpil turistické známky. Do Vychylovky sa určite rád vrátim, a všetkým odporúčam tunajšiu historickú lesnú úvraťovú železnicu navštíviť.
Turistické známky
Podrobné informácie o HLÚŽ sú uverejnené na internetovej stránke
Klubu romantikov úzkorozchodnej železnice Oravy a Kysúc,
alebo v publikácii od autora:
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
