Električkový tunel v Bratislave

Tunel sa začal budovať ako cestný počas druhej svetovej vojny v roku 1943. Za vojny slúžil ako úkryt pre obyvateľov Bratislavy pred leteckými náletmi. Dokončený bol po ukončení vojny v roku 1947. Tunel dlhý 792,2 metrov spája Staré mesto s nábrežím Dunaja. Profil tunela je v tvare elipsy.

 

Priečny rez tunelom (zdroj: 3)

 

Maximálna výška nadložia je asi 63 metrov, minimálna výška je približne 25 metrov. V tuneli bola pôvodne dvojprúdová cestná komunikácia so šírkou 7 metrov, na oboch stranách boli chodníky široké 2 metre. Výška tunelovej rúry v ose tunela bola 6,6 metrov nad niveletou vozovky.

Tunel je vybudovaný pod Bratislavským hradom

Výstavba v západných mestských častiach Karlova Ves a Dúbravka a nárast tu žijúceho obyvateľstva boli dôvodom pre predĺženie električkovej trate do Dúbravky a výstavby električkovej trate v tuneli, ktorá začala v roku 1981. Na jeseň roku 1983 (presne 1.9.1983) začal tunel slúžiť pre električky a správu nad ním od 1.1.1984 prevzal Dopravný podnik mesta Bratislava. Dnes tunelom chodia pravidelne električky liniek 1, 5 a 9, ale mnohokrát z rôznych dôvodov aj električky iných liniek.

Električka linky 9 vchádza do tunela

Tunel má celkom 82 tunelových pásov vrátane oboch portálov, ktoré sú očíslované na pravej strane tunelovej rúry. Hneď na vstupe do tunela na Skalnej ulici (východný portál) je vidieť na jeho ľavej strane potrubie pomerne s veľkým prierezom. Je to vysokotlakové vodovodné potrubie, ktorým sa pitnou vodou zásobujú niektoré mestské časti Bratislavy. Po pravej strane sa pre zmenu zo zeme vynorí káblový rošt, na ktorom sú pre zmenu uložené elektrické káble.

Pohľad do tunelovej rúry
 

 

Na ľavej strane za vodovodným potrubím možno aj napriek tme zbadať výklenok, resp. vchod do podzemnej chodby. Údajne to je chodba vedúca z Bratislavského hradu k Dunaju, na ktorú sa natrafilo pri budovaní tunela, ale asi bude táto chodba teraz zamurovaná a nepriechodná.

 

Vchod do podzemnej chodby

Tunel je postavený v priamke, ale nie vo vodorovnej rovine. Asi 32 metrov dlhý úsek na vstupe zo Skalnej ulice má nepatrné stúpanie 0,25%. Potom tunel začne dosť prudko klesať, 480 metrov má sklon 2,96% a zostávajúca časť má už len mierne klesanie v rozsahu od 0,70 do 2,10%. Celkové prevýšenie medzi vstupnými portálmi dosahuje 18 metrov. Ak pokračujeme ďalej do tunela, na pravej strane v 50. tunelovom páse možno zbadať ďalšiu chodbu. Je to bočná chodba, ktorá je šikmá na os tunela a jej vyústenie je na Palisádach. Pôvodne slúžila chodcom.

 

Bočná chodba na Palisády

 

Vstup do chodby na Palisádach je v súčasnosti zatvorený a vstupná brána je doslova zavarená. No z opačnej strany, z tunela, je vstup do chodby otvorený, takže v prípade nejakej nehody, napr. požiaru, by sa utekajúci ľudia dostali do pasce.

Palisády – vyústenie chodby z tunela

V tuneli boli vybudované viaceré bezpečnostné výklenky. Medzi 39. a 38. pásom je na pravej strane vo výklenku umiestnený nejaký pravdepodobne elektrický rozvádzač. Ďalšie bezpečnostné výklenky sú bližšie k západnému portálu, zbadať ich možno medzi číselným označením tunelových pásov 19. a 18. a medzi 8. a 7. Kvôli vodovodnému potrubiu na jednej strane a elektrickým káblom na druhej strane, bezpečnostné výklenky neslúžia svojmu účelu.

Bezpečnostný výklenok medzi 7. a 8. tunelovým pásom

 

Pohľad na osvetlenú tunelovú klenbu

Vyústenie tunela pri nábreží

Pred východom z tunela je na pravej strane umiestnené signalizačné zariadenie, ktoré riadi premávku električiek, električky teda stoja v tuneli a čakajú na signál. Trasa električiek pred tunelom na západnej strane bola v roku 2002 upravená kvôli židovskému cintorínu, ktorý sa tu nachádza v tesnej blízkosti. Trasa električkovej trate sa tu rozvetvuje na obe strany a vytvára triangel. Okrem električiek do Karlovej Vsi a Dúbravky, cez tunel v mimoriadnych prípadoch premávajú aj električky iných liniek, ktoré pokračujú po nábreží opačným smerom späť do centra mesta.

Električka linky 5 do Dúbravky čaká na signál

Okrem podozrení o narušení statiky, na tunel nepriaznivo pôsobí presakujúca voda, ktorá podmáča podložie električkovej trate a v zime na klenbe tunela vytvára cencúle ohrozujúce bezpečnosť prevádzky. Tunel nevyhovuje ani z bezpečnostného hľadiska. Preto sa dopravný podnik rozhodol tunel a električkovú trať idúcu v tuneli komplexne zrekonštruovať. Niektoré činnosti súvisiace s rekonštrukciou boli už vykonané. Vykonaný bol geologický prieskum a podľa znaleckého posudku je statika tunela v poriadku a vyhovuje normám. Hotové by už mali byť aj projekty rekonštrukcie.

Západný portál pri nábreží Dunaja

Rekonštrukčné práce na tuneli a električkovej trati by mali začať na jeseň tohto roku (september – október). Vysokotlakové vodovodné potrubie by malo byť preložené do podzemného kanála pod úroveň električkovej trate. V tuneli sa dnes údajne kvôli vandalom poškodzujúcim svietidlá nesvieti, preto by v tuneli okrem nového osvetlenia mal byť nainštalovaný aj monitorovací kamerový systém. Prístupná by mala byť aj chodba idúca z tunela na Palisády, ktorá by v prípade nejakej nehody mala slúžiť ako únikový východ. Po rekonštrukcii bude tunel z hľadiska bezpečnosti spĺňať európske kritériá. Odhadované náklady na rekonštrukciu dosahujú výšku 190 miliónov korún.

Električka linky 5 do Dúbravky

V septembri t.r. uplynie 25 rokov od začiatku premávky električiek cez tunel, pri tejto príležitosti dostane tunel nový šat. Rekonštrukcia by mala trvať asi polroka. Počas rekonštrukcie bude vylúčená električková doprava v tuneli a električky z Dúbravky a Karlovej Vsi budú chodiť po obchádzkovej trase po nábreží. Osobne ma to veľmi neteší, pretože to ešte viac predĺži cestovanie električkou z Dúbravky do centra mesta. V súčasnosti je totiž medzi konečnou zastávkou v Dúbravke a tunelom množstvo semaforov, ktoré cestovanie električkou len predlžujú. Dopravný podnik mesta Bratislava by počas rekonštrukčných prác mohol posilniť autobusovú linku 34, autobus tejto linky príde z Dúbravky na Račianske mýto za polovičný čas, ako električka linky 5 po obchádzkovej trase.

Okrem osobných poznámok autora boli použité verejné a tieto zdroje: