Zriaďovacia stanica Bratislava východ je určená na triedenie vozňov a tvorbu nákladných vlakov. Je neodmyslitežnou súčasou bratislavského elezničného uzla a tvorí jeho jadro. Prijímajú, rozpúšajú a tvoria sa tu nákladné vlaky. Je to vlakotvorná stanica prvej kategórie s vysokou zriaďovacou kapacitou. Vznik a vývoj tejto zriaďovacej stanice bol podrobnejšie opísaný v prvej časti. Súčasou stanice je mnostvo zariadení pomocného charakteru, ale v tomto článku sa chcem zaobera najmä tým, čo tvorí srdce kadej zriaďovacej stanice, a tým je spádovisko.
Vlaky určené na rozpustenie prichádzajú do zriaďovacej stanice do vchodovej skupiny. Túto tvorí 12 kožají. Do vchodovej skupiny je umonený príchod vlakov zo všetkých smerov. Nákladné vlaky od Galanty sem prichádzajú cez odbočku Močiar a odbočku Vinohrady. Vlaky zo smeru od staníc Bratislava predmestie a Bratislava hl.st. sem prichádzajú cez odbočku Vinohrady a vlaky od Trnavy sem prichádzajú cez kožajovú spojku zo stanice Bratislava-Rača. Po príchode vlaku je odpojený vlakový rušeň, ktorý odíde do depa. Zároveň sa začnú spracováva informácie o smerovaní vozňov. Okrem toho sa tu vykonáva komerčná prehliadka a technická prehliadka nákladných vozňov. Pre prípadné opravy je tu vybudovaná rýchloopravovňa nákladných vozňov. Ak je všetko v poriadku a údaje o triedení sú spracované, rozpoja sa brzdové hadice a uvožnia sa skrutkovky vozňov. Takto pripravenú súpravu môe posunovací rušeň tlači na spádovisko.
Náčrtok časti elezničného uzla v Bratislave
Nákladné vozne mono triedi viacerými spôsobmi, napr. odrazom a vyuitím zemskej gravitácie na šikmých výaných kožajach. Na zriaďovacej stanici Bratislava východ je vybudované spádovisko a na triedenie vozňov sa vyuíva spúšanie vozňov z vrcholku zváneho pahorku. Zvány pahorok je umiestnený medzi vchodovou skupinou kožají a smerovou skupinou kožají. Ku zvánemu pahorku idú dve prísunové kožaje, ktoré sú tesne pred vrcholom zaústené do výhybky č. 100. Tým je moný rýchly prísun ďalšej súpravy určenej na triedenie. Cez zvány pahorok ide u iba jedna kmeňová rozpúšacia kožaj.
Dve prísunové kožaje
Zvány pahorok je v podstate kopček, úsek od vchodovej skupiny k jeho vrcholku v dĺke od 20 do 35 metrov, tzv. protisklon, má stúpanie spravidla od 8 do 20 ‰, za vrcholkom zváneho pahorku nasleduje strmé klesanie a do 50 ‰, ktoré umoňuje vozňom nabra dostatočnú rýchlos. Na spádovisku je v pahorkovej kožaji umiestnená kožajová váha, ktorá automaticky odvái hmotnos pohybujúceho sa vozňa. Miesto, ktoré je vzané pre všetky výpočty spádoviska, je rozbehový bod. Je to miesto, kde sa vozeň začne oddežova od tlačenej súpravy. Rozbehový bod sa nachádza na kmeňovej rozpúšacej kožaji asi 20 a 30 metrov od vrcholku pahorka.
Vrchol zváneho pahorku
Prvá symetrická výhybka
Kmeňová rozpúšacia kožaj vedie do prvej symetrickej výhybky, za ktorou sú na rozvetvujúcich sa tratiach nainštalované kožajové brzdy. Pohybujúce sa vozne majú rôznu hmotnos a vezú rôzny náklad, preto sa vozne s malým jazdným odporom musia brzdi tak, aby sa tlmila ich prebytočná kinetická energia. K regulácii rýchlosti vozňov slúi niekožko bŕzd, ktoré sú umiestnené v jednotlivých sledoch stromkového zhlavia. Brzdy, ktoré sú nainštalované tu na zriaďovacej stanici sú pneumatické, teda sú ovládané stlačeným vzduchom. Je viacero typov kožajových bŕzd a taktie ich vyrába viacero výrobcov. V bývalom Československu sa pre ČSD vyrábali v Českej Lípe pneumatické kožajové brzdy M 50-DV s dvojitým valcom, ktorý umoňuje silnejšie zovretie obručí kolies, a vzduch z valcov sa po odbrzdení vypúša priamo do ovzdušia. To vypustenie stlačeného vzduchu do ovzdušia je poču.
Kožajové brzdy prvého sledu
Pre výrobu stlačeného vzduchu sa hneď vedža smerových kožají nachádza kompresorová stanica. Kompresorovú stanicu tvoria tu umiestnené kompresory, hlavné vzduchojemy a vyrovnávací vzduchojem, odkiaž je stlačený vzduch rozvedený potrubím a ku kožajovým brzdám.
Schéma kompresorovej stanice a kožajovej brzdy M50-DV
Priečny rez kožajovou brzdou M50-DV
Pre dosiahnutie plynulej práce na spádovisku slúia spádoviskové návestidlá. Spádoviskovými návestidlami umiestnenými vpravo od kožaje sa riadi v zriaďovacom obvode spúšanie vozňov cez zvány pahorok. Kmeňové návestidlo (Sp) je umiestnené na vrcholku zváneho pahorka. Toto návestidlo má základnú náves „Tlači zakázané“ (svieti červené svetlo) a stoiar návestidla je označený modrými a bielymi pásmi. Pretoe sú tu dve prísunové kožaje, sú pri kadej kožaji vpravo umiestnené samostatné opakovacie spádoviskové návestidlá (O Sp1 a O Sp2), ktoré sa rozsvecujú len pre spádoviskový posun, inak sú zhasnuté.
Návesti spádoviskových návestidiel
Náves „Tlači zakázané“ (svieti červené svetlo) zakazuje tlačenie a pohyb súpravy smerom k zvánemu pahorku. Návesou „Tlači pomaly“ (svietia dve biele svetlá pod sebou) a návesou „Tlači rýchlejšie“ (svieti jedno biele svetlo) sa riadi rýchlos pohybu tlačenej súpravy. Rýchlos, akou sa môe tlači súprava na náves „Tlači pomaly“ a „Tlači rýchlejšie“, určuje prevádzkový poriadok. Pri zmene návesti povožujúcej tlačenie súpravy na náves „Tlači zakázané“, musí rušňovodič čo najskôr zastavi tlačenie súpravy. Náves „Spä“ (svieti červené svetlo a biele písmeno Z) nariaďuje rušňovodičovi zastavi tlačenie súpravy a zmeni smer od zváneho pahorku. Náves „Prísun súpravy vozidiel k spádovisku“ (svietia prerušovane dve biele svetlá) sa pouíva na spádovisku s dvomi a viacerými prísunovými kožajami. Podrobnosti o spádoviskových návestiach sú uvedené v príslušnom predpise.
Schéma automatizovanej prevádzky spádoviska
Legenda:
- riadiaca vea,
- kožajová váha,
- prvá kožajová brzda,
- merač rýchlosti a zrýchlenia,
- druhý sled kožajových bŕzd,
- tretí sled kožajových bŕzd,
- kontrolné stanovište.
Na zriaďovacej stanici Bratislava východ je pouité zariadenie ARS-GTSS, ktoré umoňuje automatickú reguláciu rýchlosti vozňov alebo odvesov na spádovisku. Okrem toho je činnos zváneho pahorka zautomatizovaná triediacou automatikou GAC, ktorá je určená na automatické prestavovanie výhybiek. Rozvesenú súpravu vozňov tlačí rušeň cez zvány pahorok. Tlačené vozne prechádzajúc cez rozbehový bod sa oddežujú od súpravy a samostatne samospádom sa rozbiehajú rýchlosou zodpovedajúcou ich hmotnosti k rozvetvujúcemu sa kožajisku smerových kožají. Počítač vyhodnocuje hmotnos vozňov a rýchlos, resp. zrýchlenie vozňa. Hmotnos sa zisuje kožajovou váhou a rýchlos meračom rýchlosti. Pretoe rýchlejšie sa spúšajúci vozeň by mohol narazi na pomalší vozeň idúci pred ním, je vozeň pribrzdený kožajovou brzdou prvého sledu. Tým sa dosiahne aj dostatočne vežký interval na prestavenie príslušných výhybiek. Riadiaci počítač medzitým prestaví výhybky a vozeň sa opä rozbehne do rozvetvujúcich sa kožají. Počítač zároveň vypočíta potrebnú rýchlos na dobehnutie vozňa na určené miesto na smerovej kožaji a podža toho nastaví čas účinku brzdy druhého sledu. Tretí sled kožajových bŕzd tesne pri päte zváneho pahorku je riadený počítačom podža informácie o zaplnení príslušnej smerovej kožaje novo vznikajúcim vlakom. Informácie o zaplnení smerových kožají sa získavajú pomocou bezkontaktných snímačov, ktoré sú uloené pod smerovými kožajami po celej ich vyuitežnej dĺke. Celý priebeh sleduje a kontroluje operátor na riadiacej vei na kontrolnom pulte. Keď je vlak na smerovej kožaji kompletný, nákladné vozne sa opä pospájajú. Pripravený vlak sa presunie do odchodovej skupiny kožají (sever alebo juh), alebo je vypravený priamo zo smerovej skupiny, pretoe z prvých šiestich smerových kožají je moný odchod vlakov smerom na Galantu.
Automatizovaná prevádzka na spádovisku
Záujemcom o ďalšie informácie o zriaďovacích staniciach a činnosti spádovísk u nás a v zahraničí odporúčam v závere uvedenú literatúru.
Literárne pramene:
- Ing. Valentín Filo: eleznica v Bratislave, Horizonty dopravy č. 1 a 4, rok 1999, Výskumný ústav dopravný ilina
- Prof. Ing. Dr. Zbyněk Jirsák, DrSc., a kol.: elezničné stanice a uzly, Alfa/SNTL 1979
- Prof. Ing. Dr. Klimeš Ferdinand, DrSc., elezniční stavitelství II. Díl, SNTL/Alfa 1981
- Tůma Jan: Automatické spádovisko Bratislava východ v prevádzke
- Predpis 1, SR
Fotografie spádoviska si môete pozrie vo fotoalbume. Foto: © Autor