Pôvodne som chcel o mostoch a tuneloch medzi Handlovou a Hornou Štubňou pripravi len dva články, ale Bralský tunel je natožko zaujímavý elezničný objekt, e si zaslúi samostatný článok. V tejto tretej časti sa budeme venova ďalším objektom a bude to: Pekelský tunel, Bralský viadukt a Štubňanský tunel.
Remäta: Pekelský tunel, Bralský viadukt a Bralský tunel na mape.
Poloha objektov na mape
Viadukt Bralský
Bralský viadukt leí v stavebnom km 7,2/4 a je najvyšším na trati. Viadukt leí v priamke, má tri otvory a niveleta stúpanie 15,998 promile. Prostredným otvorom prechádza potok a lesná cesta.
Bralský viadukt
Viadukt má spojitý plechový nosník s tromi požami s rozpätím 30 m s mostovkou zapustenou. Dĺka viaduktu medzi závernými múrmi je 90,80 m, celková dĺka aj s oporami je 98,30 m. Najväčšia výška nivelety nad dnom potoka je 27 m. Obe opory majú pri rube po dve konzoly na elezobetóne, ktoré nahradzujú rovnobené krídla. Vyloenie konzol je 2,25 m a výška asi 3,80 m. Opory majú postranné nábehy pomere 20:1, predná strana opôr je zalomená z nábehu 20:1 do 3:1. Všetky piliere sú uloené v dolomitovej skale. Piliere majú nábeh 20:1 a majú pôdorys obdĺnika s rozmermi 2,50x5,00 m. Základy sú betónové, drieky sú z lomového kameňa (andezit z lomu „Pfaffenberg“), úloné kvádre sú zo sliezskej uly.
Bralský viadukt
Ocežová spojitá konštrukcia má hlavné nosníky plnostenné vo vzájomnej vzdialenosti 2,80 m, priehrady 36x2,50 m, šírka mostnej plochy medzi zábradlím je 4,50 m. Podlaha je vyloená obojstranne na konzolách 0,85 m. Nad oboma piliermi sú záchranné výstupky. Výška stojiny hlavných nosníkov je 2,50 m (1/12 rozpätia). Stojina je stykovaná zvisle aj pozdĺne uprostred výšky. Nitované pozdĺne nosníky sú umiestnené medzi priečnikmi pri ich horných pásoch. Vetranie pozdĺnych nosníkov je v ich hornej časti. Nitované priečniky sú vo výške asi 300 mm pod hornými pásmi hlavných nosníkov, o ktoré sú opreté konzolami. Hmotnos ocežovej konštrukcie, ktorú dodalo Vítkovické horní a hutní těířstvo, je 246767 kg.
Bralský viadukt - smer Handlová
Pekelský tunel
Jednokožajný, 304 m dlhý tunel pretína miestny chrbát. Nadloie dosahuje 20 m. V smere od Handlovej leí 147,78 m v oblúku s polomerom 300 m a zostávajúca čas leí v priamke. Niveleta má v oblúkovej časti stúpanie 12,1345 promile a v rovnej časti 13,997 promile.
Pekelský tunel - Remäta
Spodná smerová štôlňa sa začala razi 5.11.1927, razená bola celá z handlovskej strany a prerazená bola 20.4.1928. Dno štôlne bolo razené 70 cm pod niveletou, aby sa dal vybudova odvodňovací kanál. Plný výlom začal 1.8.1929, pouitá bola modifikovaná novšia rakúska metóda so zjednodušeným dreveným vystuením, pretoe hornina nevytvárala tlak. Tunel je celý obmurovaný a nemá spodnú klenbu. Výmurovka bola rozdelená okrem dvoch portálov a ich susedných kratších pásov na prstene po 8 m. Vzhžadom na horninu boli priaznivé podmienky, ktoré umoňovali vylamovanie a obmurovanie súčasne u niekožkých susedných pásov. Plný výlom sa robil strojne pomocou pneumatických kladív „Flottman“ a tie boli pouité pneumatické lámače. Výmurovka tunelovej rúry, portály a dno tunela aj s kanálom boli hotové 17.1.1931. Nepremokavý kryt nebolo potrebné robi.
Remäta: osobný vlak do Hornej Štubne
Pre časti tunelovej rúry s výmurovkou z lomového muriva bol pouitý andezitový kameň z lomu „Pfaffenberg“, ktorý bol priváaný po príjazdovej úzkokožajnej elezničke a k štubňanskému portálu.
Pekelský tunel - Handlovský portál
Štubňanský tunel
Kvôli nepriaznivým terénnym podmienkam bolo nevyhnutné pred vchodom do stanice Horná Štubňa od Vrútok postavi ďalší tunel. Os tunelu je v protioblúku v tvare „S“. Celková dĺka tunelu je 646 m. Za handlovským portálom v km 17,184 leí čas tunelu s dĺkou 541,07 m v oblúku s polomerom 300 m, potom nasleduje 69,02 m v priamke a zostávajúca čas 35,91 m je v opačnom oblúku. Niveleta má smerom do Hornej Štubne stúpanie 3,115 promile.
Poloha na mape
Tunel prechádza tlak nevytvárajúcou horninou, sčasti tvrdými trachytovými tufmi a sčasti vrstevnatými andezitmi a miestami mohutnými vrstvami pevného tufu. Podloie dosahuje hrúbku od 20 do 45 m. Celkový výtok vody z tunela spočiatku 5 litrov za sekundu klesol postupne na 1 liter za sekundu.
Horná Štubňa - zárez
Spodná štôlňa bola razená z oboch strán ručne, neskôr zo strany od Handlovej aj strojne. Dno štôlne bolo o 70 cm nišie ako niveleta.
Štubňanský portál
Zo strany od Handlovej sa začalo razi 20.6.1929 a vyrazilo sa 510 m. Zvyšných 136 m bolo vyrazených od Hornej Štubne, tu sa začalo razi 14.1.1930. Smerová štôlňa bola prerazená 4.4.1930.
Štubňanský tunel počas výstavby
Plný výlom sa začal 28.11.1929 a bola pouitá novšia rakúska metóda vzhžadom na povahu horniny s podstatne zjednodušenou výdrevou. Pri plnom výlome sa vŕtalo strojne pomocou pneumatických kladív „Flottman“ a „Bora“. Keďe skalnatý výlomový materiál mal dobré vlastnosti, bol pouitý pre výstavbu násypu na šírej trati a pre rozšírenie elezničnej stanice Horná Štubňa.
Štubňanský tunel - Handlovský portál
Tunel je po celej dĺke obmurovaný, väčšinou len obkladovými a slabými tlakovými typmi, silnejší tlakový typ je len v dĺke asi 50 m. Výmurovka tunelovej rúry bola okrem portálom a niekožkých krátkych pásov rozdelená na 8 m dlhé pásy. Nepremokavý kryt stropnej klenby bol urobený pomocou vlnitých plechov a betónu iba v pásoch 34 a 43 v dĺke 84 m. Výmurovka bola ukončená 15.11.1930. Zvláštnosou tohto tunela je, e nad Handlovským portálom ide hlavná cesta z Kremnice do Martina.
Informácie o výstavbe a parametroch uvedených elezničných objektov sú uvedené v literatúre, z ktorej sú pouité aj fotografie z čias výstavby:
In. Dr. techn. Josef Koněrza: Stavba jednokolejné hlavní dráhy z Handlové do Horní Štubně, Pamětní spis o stavbě, Praha 1933
Fotografie objektov uvedených v článku si môete pozrie vo fotoalbume. © Autor