Dňa 30.3.1920 bol pod číslom 235 Sb. z. a n. schválený prvý program na stavbu nových dráh, v ktorom v druhom bode bola uvedená stavba dráhy Červená Skala – Margecany. elezničná stanica v Červenej Skale bola po výstavbe trate z odbočky Brezno-Halny poslednou, koncovou, stanicou na trati z Brezna. Tento stav sa zmenil po výstavbe trate z Červenej Skaly do Margecian, kedy stanica bola prestavaná a dostala súčasnú podobu. V rámci výstavby tu bola postavená aj nová výhrevňa. Úsek z Červenej Skaly do Telgártu bol dokončený v septembri 1933 a prevádzka na ňom začala 1.10.1933.
Výpravná budova
Obytný dom vedža výpravnej budovy boli pôvodne kasárne
Kožajisko stanice je orientované v smere východ – západ, jeho východná čas leí v priamom smere, západná čas leí v oblúku. Na oboch zhlaviach sú stanovištia výhybkára St. I a St.II, ktorí obsluhovali ručne prestavované výhybky.
Vchod do stanice od Margecian
Kožajisko
Západná čas kožajiska leí v oblúku
Západné zhlavie
Staničná budova leí na žavej strane v smere z Banskej Bystrice do Margecian. Vo východnej časti kožajiska na strane výpravnej budovy je nákladový obvod so skladiskom. Na manipulačnej kožaji č. 6 je umiestnená obrysnica a kožajová váha. Do nákladového obvodu ústi vlečka štátnych lesov a miestnej píly, ku ktorej viedla krátka úzkokožajná eleznička. Dnes sa u nepouíva. Okrem zvyškov úzkokožajky tu stojí aj portálový eriav.
Hektor a motorky
Obrysnica a kožajová váha
Úzkokožajka do píle je stratená v tráve, vzadu portálový eriav
V západnej časti je pri manipulačnej kožaji č. 4 vysoká rampa s násypkami pre štrk, ktorý sa aí v neďalekom lome. Podža potreby sa v stanici nakladá drevo (gužatina) do otvorených, alebo klanicových vozňov. Nakladanie štrku som však nikdy nezaznamenal, pravdepodobne sa ho neaí veža, a to mnostvo, čo sa vyaí, sa odváa autami.
Na osobných vlakoch zo Zvolena tu chodili motorové jednotky radu 840
Napravo od prejazdnej kožaje č. 1 sú kožaje 3 a 5 určené pre predbiehanie a kriovanie vlakov. Nažavo od kožaje č. 1 je kožaj č. 2 určená taktie pre predbiehanie a kriovanie, a manipulačné kožaje č. 4 a 6. Pri kožajach č. 1 a 2 sú vybudované sypané nástupištia s pevnou hranou pre nástup a výstup cestujúcich.
Rýchlik Horehronec odchádza do Košíc
Na vchode do stanice sú z oboch strán umiestnené svetelné vchodové návestidlá so svetelnými predzvesami. Predtým boli na vchode mechanické návestidlá, tieto mono vidie v záhrade vedža výpravnej budovy. Pred vchodom do stanice od Brezna je ocežový elezničný most ponad hlavnú cestu I/67. Za stanicou v smere do Margecian je betónový most ponad rieku Hron a úrovňové priecestie so svetelným výstraným zariadením na ceste do lomu štrku.
Ranná hmla sa pomaly stráca
Výhrevňa leala na opačnej strane oproti výpravnej budove, ale z nej sa zachovala len jama po točni. Okrem toho, ako pamiatka na parnú prevádzku, sa v stanici zachovali dva vodné eriavy, jeden je funkčný, druhý je bez „chobota“, pri ktorom je na kožaji č. 1 aj jama pre popol.
Parnú prevádzku pripomínajú ojedinelé nostalgické parné vlaky
elezničná doprava je silnejšia smerom na Brezno. Manipulačné vlaky chodia trikrát do týdňa, resp. podža potreby. Na osobných vlakoch tu dnes chodia motorové vozne radu 812 s prívesnými vozňami. Smerom do Margecian je vlakov pomenej, oblas je menej osídlená, ale je atraktívna pre letnú aj zimnú turistiku a športy. Denne tu okolo poludnia chodí rýchlik Horehronec z Bratislavy do Košíc, ktorý sa v podvečer vracia spä do Bratislavy. Fotografie zo stanice v Červenej Skale sú vo fotoalbume. ©autor