V treťom pokračovaní o architektúre výpravných budov sa stručne zmienim o troch železniciach. Niektoré výpravné budovy sa žiaľ nezachovali do dnešných dní, niektoré boli od svojho vzniku prestavané, ale existujú dodnes. Rôznorodosť štýlov pri výstavbe železníc pokračovala.
Veľmi peknou bola výpravná budova v Košiciach Tiskej železnice. Úsek Miskolc – Hidasnémeti – Košice (maď. Kassa) bol do prevádzky daný 14. augusta 1860. V publikácii (1.) je o tejto dnes už neexistujúcej výpravnej budove napísané: „Tiská železnica, ktorej bolo košické nádražie súčasťou, mala stanice s architektonickými prvkami, vychádzajúcimi z romantického, pseudogotického slohu. Štíty, veže, vežičky pôsobivo obohacovali architektonický výraz staničného objektu a boli zdobené typickými oblúčikovými vlysmi. Rímsy a obruby okenných a dverných otvorov boli dekorované romantizujúcimi tehelnými, kamennými alebo štukovými prvkami. Súčasťou košickej stanice bola drevená staničná hala prekrývajúca tri koľaje. Čelá tejto haly boli zdobené výraznou drevenou dekoráciou.“.
Výpravná budova stanice Košice (zdroj 2)
Neskôr, železnica z Košíc pokračovala tzv. Košicko–bohumínskou železnicou (KBŽ) cez Kysak (Obyšovce) s odbočkou do Prešova, Poprad, Žilinu do Bohumína. Posledný úsek KBŽ so Spišskej Novej Vsi do Kysaku bol otvorený 18. marca 1872. Výstavba KBŽ železničnej trate prebiehala v náročnejších geografických podmienkach. Po druhej svetovej vojne bola na niektorých úsekoch trasa tejto železnice pozmenená (pri výstavbe druhej koľaji, neskôr pri výstavbe vodnej nádrže Liptovská Mara).
Výpravná budova stanice Kysak
Zastávka Strečno
Okrem hlavnej trate KBŽ bolo vybudovaných viacero lokálnych tratí. Jednou z nich bola trať z Poradu do Kežmarku, ktorá bola otvorená 18. decembra 1989. V rokoch 1914 – 1916 bola v Kežmarku vybudovaná nová výpravná budova (secesia), ktorá patrí medzi najkrajšie.
Výpravná budova v Kežmarku
Výpravná budova v Studenom Potoku
Okrem uvedených železníc pokračovala výstavba Považskej železnice z Bratislavy do Žiliny. Tu sa najmä v úseku od Trenčína dodnes zachovali objekty postavené v železničnom štýle StEG, ktorý bol spomenutý v predchádzajúcej časti. Jedným takým objektom je aj výpravná budova v Trenčianskej Teplej.
Trenčianska Teplá – z koľajiska
Trenčianska Teplá – z ulice
Pramene:
- KUBÁČEK Jiří, Ing., a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava, 1999,
- GAJDOŠ Felix a kol.: 100 rokov MHD v Košiciach, Východoslovenské vydavateľstvo pre DPMK v roku 1991.
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
