Keď sa povie Uhranka, parný rušeň 331.037

Malý tendrový parný rušeň, ktorý poznajú mnohí. Parné rušne už dávno nie sú v pravidelnej prevádzke, no zatiaľ sa pri rôznych príležitostiach dá tento parný rušeň vidieť v činnosti. Najčastejšie so súpravou historických železničných vozňov, aby sa mohli milovníci železníc previezť a nasýtiť sa nostalgiou. Nasledujúci článok je venovaný Uhranke.

Postupným rozvojom železničnej dopravy v Uhorsku vznikala i potreba nových a výkonnejších rušňov. Začiatkom 20. storočia začala lokomotívka v Budapešti vyrábať nový typ parného rušňa. Išlo o rušeň s tromi spriahnutými nápravami s jedným behúňom vpredu i vzadu, teda usporiadanie náprav rušňa bolo 1'C1'. Rušne dostali označenie TV MÁV, neskôr číselné označenie radu 375 MÁV. Jednotlivé výrobné série rušňov mali viaceré rozdielnosti. V rokoch 1907 až 1913 vyrobené prvé rušne boli dvojvalcové združené ešte na mokrú paru a mali medenú pec Polonceau. Dva rušne vyrobené v roku 1911 boli dvojvalcové združené na mokrú paru, ale dostali kotol typu Brotan. V roku 1915 bolo vyrobených 42 dvojčitých rušňov už s prehrievačom pary, ktoré mali ešte pec Polonceau. Následkom prvej svetovej vojny nastal nedostatok medi, preto ďalšie rušne vyrobené od roku 1916 boli dvojčité s prehrievačom pary a vodotrubným skriňovým kotlom typu Brotan. Do roku 1916 bolo vyrobených celkom 257 kusov dvojvalcových združených rušňov a do roku 1918 bolo celkom vyrobených 419 rušňov.

Uhranka odchádza z Múzea dopravy

V múzeu dopravy

Mikulášsky vlak vyšiel z najstaršieho železničného tunela na Slovensku

Parný vlak odchádza z Bratislavy hl.st.

Po roku 1918 získali ČSD celkom 36 rušňov radu 375, ktoré premávali na tratiach na území Slovenska. Tieto boli preznačené na rad 331.0 ČSD. Získané rušne mali rozdielnosti, podľa ktorých boli rozdelené do konštrukčných skupín. Rušne 331.029 až 331.036 boli dvojčité s kotlom typu Brotan. Priama výhrevná plocha kotla bola 7,28 m², nepriama 74,49 m², prehrievač mal výhrevnú plochu 22,3 m² a rošt mal plochu 1,85 m². Rušne mali vnútorný rám. V ráme boli tri spriahnuté nápravy, z nich posledná bola hnacia. Adamsove behúne mali obojstranný výkyv a boli bez vratných pružín. Celkový rázvor rušňa bol 7650 mm, pevný rázvor bol 2825 mm, čo je rázvor spriahnutých náprav. Dvojčité rušne mali priemer oboch parných valcov 410 mm a zdvih piestov 600 mm. Priemer kolies hnacích a spriahnutých náprav bol 1180 mm, priemer kolies oboch behúňov 950 mm. Vonkajší rozvod parného stroja bol Heusingerov. Rušne mali vpredu parný dóm, v ktorom bol regulátor. Pri dvojčitých rušňoch mal parný dóm do strán dva výhonky, vždy pre jednu zaisťovaciu záklopku Pop-Coale. Dymničné dvere boli dvojdielne. Za parným dómom bol piesočník.

Predný behúň rušňa

Predná časť rušňa

Prevádzkové ošetrenie rušňa

Základné technické údaje

Výrobca:	Budapešť
Rad MÁV	TV, neskôr 375
Rad ČSD	311.0
Rok výroby:	1907 - 1916
Usporiadanie náprav:	1' C 1'
Rozvod:	Heusinger
Počet valcov	2
Priemer valcov	410	mm
Zdvih valcov:	600	mm
Hmotnosť:	52,6	t
Dĺžka cez nárazníky:	10930	mm
Celkový rázvor:	7650	mm
Pevný rázvor:	2825	mm
Priemer hnacích kolies:	1180mm	mm
Priemer bežných kolies:	950mm	mm
Prevádzkový tlak:	12	bar
Maximálna rýchlosť:	60	km/h
Výkon:	450/600	kW/HP
Zásoba uhlia:	3,2/4	t
Zásoba vody:	5,6	m³

Na výlete v Rusovciach

Historický parný vlak odchádza z Rusoviec Parný rušeň 331.037 Uhranka

Návrat z Petržalky - Bratislava ÚNS Parný rušeň 331.037 Uhranka

Po rozpade ČSR v roku 1939 15 rušňov ČSD prevzali späť MÁV. Po roku 1945 sa z týchto rušňov nevrátil ani jeden, ale ČSD za ne získali iné rušne radu 375 MÁV. Po roku 1945 boli tieto rušne v prevádzke na Slovensku na miestnych tratiach a tratiach s ľahším zvrškom. Vybavené boli zariadením tlakovej brzdy, elektrickým osvetlením a ďalšími zariadeniami podľa noriem ČSD. Rušne postupne dosluhovali na miestnych tratiach, posledné z nich ukončili prevádzku v roku 1970.

Pred stanicou Bratislava-Nové Mesto

V Pezinku pri návrate z Trnavy

V prevádzke mali rušne dobré jazdné vlastnosti. Na rovinatých tratiach dopravovali vlaky s hmotnosťou do 330 t rýchlosťou do 60 km/h, alebo vlaky ťažké 845 t rýchlosťou 30 km/h. Pri týchto hodnotách hmotnosti vlakov dosahovali výkon do 600 HP. Pri rozjazde dosahovali ťažnú silu do 65 kN, preto sa hodili na všetky druhy vlakov na miestnych tratiach a tam, kde sa pripúšťala najvyššia hmotnosť na nápravu do 10 t.

Návrat z výletu v Plaveckom Podhradí

A doma na Rendezi

Technický výkres rušňa 331.0

V zbierke MDC ŽSR sa nachádza jeden zachovalý parný rušeň 331.037, ktorý má v starostlivosti Klub priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava východ. Informácie o parných rušňoch radu 331.0 ČSD, resp. 375 MÁV a o rušni 331.037 sú uvedené:

BEK Jindřich, Ing.: Svazek 3 – Lokomotivy let 1900 – 1918, NADAS Praha, 1980
BEK Jindřich, Ing.: Svazek 7 – Náčrtky lokomotiv a tendrů, NADAS Praha, 1984
KUBÁČEK Jiří, Ing., a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava, 1999,
MÁV 375
KPHZD
MDC ŽSR

Fotoalbum k článku: PR: 331.037 Uhranka

Celkom fotografií: 57

Autor: Ing. Peter Páteček | Dňa: 22. 06. 2011 | 17210x prečítané | Späť
Príspevkov: 1 Zobraziť diskusiu | Pridať príspevok