V súčasnosti sa rušeň Eg 5 sa nachádza v Museumstramway Mariazell-Erlaufsee (múzeum električiek) v Rakúsku. Druhý rušeň Eg 6 bol v prevádzke u rakúskej spoločnosti Stern Hafferl na miestnej železnici v Linzi (Linzer Lokalbahn - LILO). Rušeň mal byť vyradený z prevádzky a zošrotovaný. Vďaka finančnej podpore Bratislavského samosprávneho kraja, Bratislavského okrášľovacieho spolku, občianskeho združenia Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy a Fondu Táne Rosovej sa rušeň podarilo zachrániť. Rušeň bol odkúpený a prevezený na Slovensko, prechodne je umiestnený v depe na východnom (Rendez). V sobotu som sa na Rendez na rušeň zašiel pozrieť. Tu je niekoľko informácií o elektrickom rušni a fotografií jeho súčasného stavu. Terajší vzhľad rušňa sa čiastočne líši od pôvodného.
Elektrický rušeň Eg 6 kedysi a dnes


Pre výstavbu trate na uhorskom úseku bola koncom roku 1909 založená Pozsony Országhatárszeli Helyiérdeku Villámos Vasút, Részvénytársaság (POHÉV), v preklade Elektrická miestna železnica Prešporok – zemská hranica, účastinná spoločnosť. Spoločnosť v roku 1913 získala súhlas na prevádzkovanie dopravy na území Prešporku a na vybudovanie koľajovej slučky v spoločnom koľajisku na dnešnej Jesenského a Štúrovej ulici. Pretože spoločnosť POHÉV nezískala súhlas na prevádzku od Kráľovských uhorských štátnych železníc (MÁV), bola na území Slovenska (resp. Uhorska) vybudovaná trať dlhá 8506 m, ktorá viedla od krajinskej hranice v Bergu cez Kopčany, Petržalku a Starý most (most Františka Jozefa I.), k hotelu Savoy (dnešný Carlton). Trať bola jednokoľajná s normálnym rozchodom 1435 mm, ale kvôli bezpečnosti na cestnej časti mosta boli dve koľaje. Z parametrov mosta vyplývalo aj maximálne zaťaženie dvojkoľajnej trate cez most, ktoré predstavovalo 6,5 t na jednu nápravu.
Základné technické parametre
Označenie
|
Eg 5, Eg 6
|
|
Výrobca
|
Ganz Budapešť
|
|
Rok výroby
|
1913 (1916)
|
|
Rozchod
|
1435
|
mm
|
Usporiadanie náprav
|
(AA) ' (AA) '
|
|
Napájacie napätie
|
550
|
V, dc
|
Maximálna rýchlosť
|
35 (40)
|
km/h
|
Hmotnosť
|
26
|
t
|
Hmotnosť na nápravu
|
6,5
|
t
|
Dĺžka cez nárazníky
|
11 740
|
mm
|
Celkový rázvor
|
8 600
|
mm
|
Rázvor podvozku
|
2 500
|
mm
|
Vzdialenosť otočných bodov
|
6 120
|
mm
|
Priemer kolies
|
900
|
mm
|
Maximálny výkon
|
220
|
kW
|
Elektrický jednosmerný rušeň je štvornápravový s jednou vežovitou kabínou umiestnenou na hlavnom ráme uprostred rušňa. Rušeň má dva podvozky. V podvozkoch sú pružne uložené tlapové trakčné jednosmerné motory Ganz TS 100 (4x75 HP). Točivý moment sa z trakčného motora na nápravu prenáša prostredníctvom ozubeného prevodu. Ozubený pastorok na hriadeli motora zaberá do ozubeného kolesa na náprave rušňa. Rám rušňa je vytvorený z pozdĺžnych a priečnych čelných nosníkov, ktoré sú spojené nitovaním. V mieste umiestnenia podvozkov sú priečne nosníky. Rámy podvozkov sú vytvorené z nosníkov pospájaných taktiež nitovaním.

Na streche kabíny boli pôvodne dva trolejové zberače. V súčasnosti je na streche v strede umiestnený jeden trolejový zberač. Kabína rušňa je drevená, oplechovaná. Predná a zadná kapota je plechová. Riadenie výkonu je odporové, pomocou stýkačov. Rušeň má automatickú tlakovú brzdu a ručnú brzdu. Vonkajšie nápravy oboch podvozkov majú pieskovanie. V čase prevádzky na Elektrickej lokálnej železnice Bratislava – Viedeň bol rušeň prispôsobený pre prepriahanie rušňov v stanici Kopčany. Dve koľaje tejto stanice boli prispôsobené aj pre trakčný systém 15 kV, 16 2/3 Hz, cez trolej, ale zároveň aj pre trakčný systém 550 V jednosmerných pomocou tretej koľaje. Takže jednosmerné napätie sa do rušňa neprivádzalo cez trolejový, ale cez ďalší koľajnicový zberač.
Čelo rušňa
Eg 6
Trolejový zberač
Podvozok rušňa z boku
Podvozok rušňa spredu (šípka označuje na ozubené koleso na náprave)
Tlapový trakčný motor
Skriňa ložiska nápravy
Klátiková brzda (lúčové kolesá sú značne znešistené)
Vypruženie podvozku
Brzdový valec a mechanizmus bŕzd
Nitovanie na ráme rušňa a ráme podvozku
Pieskovanie
Nápravy predného podvozku
Nápravy zadného podvozku
Kabína rušňa je z drevených latiek a oplechovaná
Rušeň by mal byť rekonštruovaný, pravdepodobne nebude pojazdný vlastnou silou, pretože jeho prevádzkovanie v Bratislave nie je v súčasnosti možné ani na železničnej trati (iné trakčné napätie), ani na električkovej trati (iný rozchod). Kde bude rušeň po rekonštrukcii umiestnený, nie je ešte rozhodnuté.
Záujemcom o rušne Eg5,6 odporúčam literatúru a zdroje:
- Ing. Milan Kráľ, doc. Ing. Dušan Habarda, CSc.: 100 rokov MHD v Bratislave, DPB, 1995;
- Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava 1999;
- Wikipedia.