Svoje zresetovanie som zahájil nad Vydrníkom, podtatranskou obcou s panorámou Vysokých Tatier v pozadí. Výlet som si naplánoval tak, aby som stihol prvý IC vlak, tzv. ícečko do Košíc. Na zvolené miesto sa mi podarilo dosta len s malou časovou rezervou, tak som mal obavu, či som ícečko náhodou nezmeškal. Navyše, keď som vystúpil z auta, počul som hluk prichádzajúceho vlaku. Našastie, bol to nákladný vlak s dvojičkou na čele. Vybehol som trochu vyššie na svah a urobil prvý záber.
Dvojička na čele nákladného vlaku
Keď nákladný vlak prešiel, stúpal som ešte vyššie. Podža cestovného poriadku mal u vlak IC ís, ale pribline v jeho časovej polohe išiel nákladný, take som predpokladal, e ícečko má menšie meškanie. Tak aj bolo. Keď som našiel vhodné miesto, v diažke som uvidel prichádzajúci vlak do Košíc. Na jeho čele bola „gorila“ 350.017. No len čo som pozrel na fotku v náhžade, zasmial som sa, s tým tieňom som fakt nerátal, čo u. Veď ty opica pôjdeš aj naspä, pomyslel som si.
Prvé ícečko do Košíc
Nad Tatrami sa vznášala oblačnos, ktorá ma nelákala ís ďalej, teda v tomto prípade blišie k nim. iažbohu, oblačnos bola po celej dĺke našich vežhôr, preto som sa chvalabohu rozhodol zosta ešte nejaký čas na tomto mieste. Len čo ícečko prešlo, zo stanice Vydrník sa pohli traováci, ako som hneď zistil. Za stanicou zastavili a z jedného výsypného vozňa sypali na tra štrk, a sa prášilo. A u pokračovali ďalej, aby ten slovenský elezničný tankodrom udrali pri ivote.
Motorový rušeň SR 730.619-4 so štyrmi výsypnými vozňami
Chvížu som si resetoval hlavu len tak pohžadom na tatranské štíty, keď sa z opačnej strany ozval hukot ďalšieho nákladného vlaku, na konci ktorého bola pekná rakaňa.
Rakaňa tlačí, ako sa na postrk patrí
Krátko na to sa od Vydrníka pravdepodobne zo skúšobnej jazdy vracala dvojička v novom laku, ktorú som krátko predtým videl ís smerom na Poprad. iaž, číslo som z tej diažky akosi nedokázal rozlúšti.
Dvojička pri návrate zo skúšobnej jazdy
Za dvojičkou s novým lakom sa vožným tempom od Popradu pohybovala „obojšavnatá“ 363 s lakom, ktorý u vie, čo je to prevádzková patina.
Eso pod Tatrami
Blíil sa čas pre rýchlik 601, ktorý mal tie menšie meškanie. Obával som sa, e nejaký odporný kumulus mi pokazí záber. iažbohu, aj pri predchádzajúcich záberoch kumuly divoko tancovali po oblohe ako divoké kone na lúke a vytvárali tmavé miesta na fotografiách, chvalabohu fotený objekt bol pekne osvetlený. A u som ho zbadal, chvalabohu, kumuly sa kamsi vytratili, keď som na ne začal hromi. Na čele rýchlika bol jeden zo série rekonštruovaných rušňov.
361.005-2 na čele R 601
iažbohu, naša pani zemeguža sa za ten krátky čas môjho resetovania otočila natožko, e ma vyhnala z tohto miesta. Napriek oblačnosti nad tatranskými štítmi som zamieril na Štrbu. Chvalabohu, podmienky pre resetovanie hlavy tu boli výborné, aj keď, iažbohu, niektoré štíty sa strácali v oblakoch. Prvý záber som venoval koka-kole na Dargove, ktorá aj napriek novému laku bude ešte dlho ma toto svoje pomenovanie.
Dargov na Štrbe
Za Dargovom išiel ešte Košičan, na ktorý som chvížu čakal.
Jednosmerka ČD 162.053-3 na čele Ex Košičan
Premiestnil som sa na opačnú stranu pred stanicu v Štrbe od Popradu a pokračoval som v resetovaní pohžadom na Kriváň. Na chvížu ma vyrušila 603, teda nie automobil pre bývalých papalášov, ale ďalší rýchlik do Košíc. Aj na jeho čele bol zrekonštruovaný rušeň.
361.004-5 na R 603
Za rýchlikom išlo ďalšie ícečko do Košíc, na ňom chvalabohu išla kakadu 350.
Rušeň 350.015-4 na čele vlaku IC
Za ícečkom išiel ešte osobný, ktorý dal ícečku prednos na stanici v Štrbe.
Na čele osobného vlaku bol rušeň 163.110-0
Pokračoval som vo svojom resetovaní opä na opačnej strane, kde som počkal na bratislavský rýchlik, ale len čo vlak prešiel, vrátil som sa na predchádzajúce miesto.
Slivkovo-modrá 362.009-3 na bratislavskom rýchliku
Tu mi hlavu zresetoval najprv osobný vláčik.
Jednosmerný rušeň 163.106-8 na čele osobného vlaku,
s ktorým schádza zo Štrby.
Za osobným vlakom išiel jeden špeciál, SR 742 viezla nejakú mostnú konštrukciu. Krátky vláčik, ale chvalabohu potešil a zresetoval ma.
Motorový rušeň SR 742.643-0 na krátkom mimoriadnom vlaku
Ďalšie potešenie mi priniesla rakaňa na čele nákladného vlaku. Tieto kožajové ivočíchy iažbohu postupne vymierajú na našich tratiach.
Vozne tlačia dolu kopcom rakaňu 183.011-6
Chvížu som sa resetoval pohžadom na krásne sivasté štíty, a kým sa neobjavila poisovňa. Zdravotné poisovne sa pochválili, e skrátili čas čakania na operáciu. Kožko pacientov sa operácie nedoilo, iažbohu, či chvalabohu, poisovne neuviedli.
362.002-8 na čele rýchlika do Košíc
Čas samozrejme pokročil, teraz neviem, či iažbohu, alebo chvalabohu, ale bolo treba nájs nejaké nové miesto na pokračovanie v resetovaní. Zamieril som teda pred ďalšiu podtatranskú obec, Vaec. Tu, len čo som chvalabohu našiel vhodné miesto, išiel ďalší osobný vlak, na ktorom bola nová trojdielna poschodová jednotka, a preto sa dal vlak vyfoti aj odzadu.
EPJ 671.004-0 v stúpaní na Štrbu
Len čo trojdielny poschodový vlak osobný vlak prešiel, z opačnej strany sa u rútila moja známa opica na ícečku do Bratislavy.
Rušeň 350.017-0 na čele vlaku IC do Bratislavy
Tak som a chvalabohu dostal, pomyslel som si, keď som vypol fotoaparát a zresetovaný som zamieril domov. iažbohu, či v tomto prípade skôr chvalabohu, pretoe domov som prišiel zresetovaný a spokojný. A o tom to je, priatelia! Fotografie budú postupne pridané do príslušných fotoalbumov. Foto: © autor
Tento krátky reset je zároveň oslavnou ódou na naše 6., slovom šieste narodeniny, ktoré práve dnes magazín ELEZNIČNÉ.INFO slávi. Ďakujeme Vám za Vašu priazeň a v ďalšom období môete spokojne stránky magazínu navštevova aj častejšie. Poteší nás to a dodá odvahu k našej ďalšej práci. Ďakujeme!