NPR popisuje štrukturálne opatrenia, ktoré vláda SR plánuje realizova najmä v najbliších dvoch rokoch. Nový komplexný prístup stanovovania priorít, ktorý okrem HDP berie do úvahy aj ďalšie aspekty kvality ivota, identifikoval ako zostávajúce najväčšie výzvy slovenského hospodárstva trh práce, zdravotníctvo a základné školstvo.
Revízia výdavkov na dopravu identifikovala významný priestor pre zvýšenie efektívnosti výdavkov. Efektívnejšie výdavky by prinieslo najmä lepšie meranie výsledkov v oblasti hodnotenia, prioritizácie a prípravy investičných projektov, dofinancovanie údrby a opráv ciest I. triedy a zniovanie nákladov na prevádzku elezničnej infraštruktúry. Realizuje sa výstavba chýbajúcich úsekov diažnic a rýchlostných ciest a výstavba, obnova a údrba ciest I. triedy. Vo verejnej doprave bude pokračova systematické zvyšovanie významu elezničnej prepravy, ako aj zefektívnenie verejnej osobnej dopravy.
(skrátené)
4.4 Dopravná infraštruktúra
Revízia výdavkov na dopravu identifikovala významný priestor pre zvýšenie efektívnosti výdavkov a lepšie meranie výsledkov v oblasti hodnotenia, prioritizácie a prípravy investičných projektov. Poukázala aj na potrebu zniovania nákladov na prevádzku elezničnej infraštruktúry a dofinacovania údrby a opráv ciest I. triedy, kde je potrebné v rámci u alokovaných zdrojov hžada ďalšie spôsoby ich navýšenia. Z hlavných investičných aktivít v doprave pokračuje výstavba chýbajúcich úsekov diažnic a rýchlostných ciest, výstavba, obnova a údrba ciest I. triedy. Vo verejnej doprave je zámerom pokračova v systematickom zvyšovaní významu elezničnej prepravy ako aj v zefektívňovaní verejnej osobnej dopravy.
V roku 2016 prebehla v rámci projektu Hodnota za peniaze revízia výdavkov na dopravu v kapitole MDV SR, ktorá si dala za ciež pripravi opatrenia na zefektívnenie súčasnej investičnej obálky pri zachovaní jej vežkosti a zefektívnenie jednotkových prevádzkových nákladov. Revízia identifikovala opatrenia s významným priestorom pre zvýšenie efektívnosti výdavkov a lepšie meranie výsledkov v doprave, no tie neboli súčasou rozpočtu verejnej správy na roky 2017 a 2019.
Výdavky MDV SR a ním zriadených organizácií na dopravu dosiahnu 2,2 mld. eur v roku 2017. Po roku 2015, keď investície výrazne vzrástli hlavne z dôvodu ukončovania druhého programového obdobia fondov EÚ, v roku 2016 výdavky na výstavbu diažnic a rýchlostných ciest mierne klesli, pokles nastal aj vo výdavkoch SR na infraštruktúrne projekty.
____________________
42 Do roku 2015 výdavky na elezničnú osobnú dopravu zahŕňajú len prostriedky MDV SR na základe Zmluvy o dopravných slubách vo verejnom záujme a na základe zmlúv o nenávratnom finančnom príspevku z OP Doprava. Od roku 2016 bola ZSSK zaradená Eurostatom do sektora verejnej správy. Skutočnos za rok 2016 a návrh rozpočtu na roky 2017 a 2019 preto zahŕňajú všetky výdavky na elezničnú osobnú dopravu ZSSK (bez výdavkov na splácanie istín úverov – kategória 820).
Opatrenia v oblasti investícií vyplývajúce z revízie výdavkov
Na základe záverov revízie výdavkov kapitoly MDV SR počas roka 2017 vykoná MF SR ekonomické zhodnotenie pripravovaných investičných projektov v dopravnom sektore s celkovými odhadovanými nákladmi 7,5 mld. eur, z toho 5,4 mld. eur tvoria projekty výstavby diažnic a rýchlostných ciest, 1,1 mld. Eur tvoria cesty I. triedy a pribline 1 mld. eur prioritné elezničné investície. Ciežom hodnotenia je vytvori nový zoznam dopravných investičných priorít realizovatežných v rámci aktuálneho fiškálneho rámca. Všetky budúce investičné projekty, ktorých predpokladaný investičný náklad je vyšší ako 40 mil. eur, budú vo fáze prípravy štúdie realizovatežnosti (ak sa spracováva) podrobené analýze nákladov a prínosov aj zo strany MF SR.
MDV SR tie zlepší postupy pri plánovaní a príprave investičných projektov, napr. aktualizuje metodiku štúdií realizovatežnosti (CBA) a spôsob výberu odporúčaného riešenia, vytvorí metodiku a minimálne štandardy dopravného modelovania, či skvalitní interné expertné kapacity objednávatežov na MDV SR. Zároveň bude poskytova verejnosti relevantné podklady o pripravovaných investičných projektoch (ako je to bené v zahraničí), či preskúma legislatívne monosti na minimalizáciu so stavbou nesúvisiacich investícií.
Diažnice a cesty I. triedy
V roku 2015 boli celkové kapitálové výdavky Slovenska na výstavbu diažnic a rýchlostných ciest aj v dôsledku končiaceho sa druhého programového obdobia EÚ fondov historicky najvyššie – takmer 850 mil. eur – v roku 2016 klesli na 711 mil. eur43. Vysoké tempo kapitálových výdavkov bude pokračova aj v rokoch 2017 a 2019, kedy je na výstavbu nových úsekov alokovaných 1,7 mld. eur, vežká čas z OP Integrovaná infraštruktúra.
_________________________
43 Kapitálové výdavky zahŕňajú výkup pozemkov a tvorbu hrubého fixného kapitálu (investície).
Bené výdavky Slovenskej správy ciest (SSC) na údrbu a opravy 3 176 km ciest I. triedy sú nedostatočné. V roku 2015 bolo a 45 % ciest v nevyhovujúcom a havarijnom stave a aj dnešné cesty v dobrom stave sa pri súčasnej úrovni financií na údrbu a opravy budú postupne dostáva donevyhovujúceho stavu a následne vyadova drahú rekonštrukciu. Priemer výdavkov na údrbu a opravy v rokoch 2009 a 2016 dosiahol 45 mil. eur ročne, rozpočet na roky 2017 a 2019 predpokladá úroveň 49 mil. eur ročne, pričom optimálna ročná úroveň je podža revízie výdavkov 64 mil. eur. MDV SR bude v rámci u alokovaných zdrojov hžada ďalšie spôsoby ich navýšenia. SSC v rokoch 2009 a 2015 podža revízie výdavkov pouila 779 mil. eur na výstavbu, modernizáciu a rekonštrukciu ciest I. triedy, vďaka čomu začal podiel ciest v zlom stave klesa.
eleznice
Slovensko vzhžadom ku rozlohe prevádzkuje o 40 % viac kožají ako priemerná krajina EÚ 15. Ročne sa zrealizuje pribline 11 tisíc vlakových kilometrov na km tratí, čo je výrazne pod priemerom EÚ. Prevádzkovanie tratí má vysoké fixné náklady, preto je efektívne zvyšova objem prepravy osôb a nákladu po eleznici. MDV SR a SR do januára 2018 zanalyzuje dopady prípadnej eliminácie 234 km tratí s nízkym vyuitím bez osobnej dopravy44 a ďalších 91 km tratí s minimálnou osobnou dopravou.
____________________
44 MDV SR a SR a upresní odhad úspory 6 mil. eur ročne s potenciálnymi jednorazovými nákladmi vo výške maximálne 70 mil. eur.
____________________
45 Prepočítané kurzom NBS aktuálnym k 1.1.2014
Vežká čas elezničných kožají je v zhoršenom stave, čo sa prejavuje nízkymi priemernými traovými rýchlosami a častými rýchlostnými prepadmi. Zaostalá elezničná infraštruktúra vyaduje viac manuálnych úkonov, je preto jedným z dôvodov štvrtého najvyššieho počtu zamestnancov na km tratí v EÚ. V roku 2015 klesol ich priemerný počet o 1 % na 14 018. V rokoch je 2017 a 2019 je mzdová obálka zmrazená a SR bude naďalej zniova zamestnanos.
Priemerné náklady na vlakový kilometer ZSSK sú o 76 % (resp. o 53 % bez poplatku za dopravnú cestu) vyššie ako v Česku (České dráhy). Ovplyvňuje ich napr. nízke vyuitie vozidiel, obmedzenie maximálnym počtom vlakových kilometrov46, či prevádzkovanie dopravy na tratiach s nízkym dopytom. MDV SR bude hžada opatrenia na optimalizáciu jednotkových nákladov a zvyšovanie výnosov, spolu o 20 % v dotovanej verejnej osobnej elezničnej doprave.
____________________
46 Český dopravca vyuíva vozidlá viac (relatívne ku dĺke tratí jazdí viac vlakov), sledujú sa náklady a nielen vlakové kilometre.
Národný generel dopravy
Národný generel dopravy by mal prinies komplexný pohžad na riešenie dopravných vzahov na Slovensku a nastavi dlhodobé priority v doprave a dopravnej infraštruktúre. V rámci jeho spracovania má by zostavený
ciežový grafikon elezničnej dopravy do roku 2020/2030 a komplexný plán dopravnej obslunosti vlakovej a autobusovej dopravy SR.
Koordinácia verejnej osobnej dopravy
Záujem o autobusovú verejnú osobnú dopravu v SR klesá, dopyt po prímestských autobusoch klesol medzi rokmi 2006 a 2015 a o 40 %, zatiaž čo ponuka sa zníila iba o 3 %. Problémom je nízka vyaenos niektorých vlakov a autobusov, čo môe by spôsobené aj ich neiadúcimi súbehmi. MDV SR plánuje preto zriadi dopravnú autoritu, ktorá má zabezpeči koordináciu osobnej vlakovej, prímestskej autobusovej a prípadne i mestskej hromadnej dopravy. Jej ciežom je zvýši dostupnos, komfort, a teda atraktivitu verejnej osobnej dopravy. Plán dopravnej obslunosti SR, ktorý má by spracovaný v rámci Národného generelu dopravy, bude základným programovým dokumentom fungovania dopravnej autority.
Kompletný materiál je zverejnený na stránke: rokovania.sk