Architektúra našich staníc (2.)

V prvej časti boli uvedené dve výpravné budovy „mestského typu“, obe v Bratislave, ktoré boli hlavového typu, teda koľajisko stanice končilo pri výpravnej budove. Pre železnice na Slovensku je však typické postranné umiestnenie výpravnej budovy. Ďalším prvkom v nasledujúcom období budovania železníc bolo zavedenie tzv. „železničného štýlu“ výpravných budov, i keď sa vyskytli niektoré výnimky.

Štátnym záujmom bolo vybudovanie železničného spojenia medzi Viedňou a Pešťou. Z tohto dôvodu bola vybudovaná Juhovýchodná štátna železnica Bratislava – Štúrovo – Vacov – Pešť. Úsek Bratislava – Štúrovo bol otvorený ako posledný dňa 16.12.1850. Nakoľko výpravná budova Uhorskej centrálnej železnice v Bratislave pre svoju polohu nevyhovovala, bola neďaleko postavená nová honosná výpravná budova podľa projektu Ignáca Fleigera mladšieho. Dokončená bola v roku 1871.

Stav výpravnej budovy po roku 1919 (zdroj 3)

(po premenovaní Prešporku sa od roku 1919 používa názov Bratislava)

Aj keď je tento vzhľad výpravnej budovy známy z viacerých dobových fotografií a pohľadníc, nie je to jej pôvodný vzhľad. Výpravná budova bola zrekonštruovaná (≤1904), pričom bola napr. upravená strecha a dostavané vežičky.

Pôvodný vzhľad výpravnej budovy (zdroj 1)

Výpravná budova a predstaničné námestie (zdroj 3)

Súčasný stav s prístavbou zo začiatku 90-tych rokov 20. storočia

Náhľad na obnovenú budovu (vizualizácia IPR)

Výpravné (prijímacie) budovy ostatných železničných staníc na trati vychádzali z architektúry prevzatej z rakúskej Južnej železnice. Pre túto je charakteristická napr. sedlová strecha, alebo časť objektu vystupujúceho pred priečelie. Veľkosť budovy, počet krídiel a podlaží sa stanovoval podľa veľkosti stanice, pričom boli určené tri kategórie budov.

Pre ilustráciu vnútorného usporiadania možno použiť nákres výpravnej budovy Rakúskej spoločnosti štátnej železnice (StEG) I. kategórie z roku 1860, ktorý je znázornený na obrázku. Výpravné budovy boli budované tak, že nespĺňali len účely železničnej dopravy, vybavovanie cestujúcich, podaj a výdaj batožín a pod., ale určené boli aj pre bývanie železničného personálu.

Priečelie výpravnej budovy StEG I. kategórie (1860) (zdroj 2)

Prízemie

1. I. a II. kategória – čakáreň, 2. III. kategória – čakáreň

3. vestibul, predsieň, 4. pokladňa

Poschodie

1. obývacia izba, 2. predizba, 3. kuchyňa,

4. komora na potraviny (špajza), 5. záchod

Podkrovie

1. chodba, 2. obývacia izba, 3. kuchyňa, 4. záchod

Aktuálny vzhľad niektorých výpravných budov na trati Bratislava – Štúrovo (130) postavených v železničnom štýle StEG. © autor

Výpravná budova stanice Bratislava-Vajnory

Výpravná budova stanice Bernolákovo (z ulice)

Výpravná budova stanice Galanta

Výpravná budova stanice Šaľa

Pramene:

KUBÁČEK Jiří, Ing., a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava, 1999,
KUBINSZKY Mihály: Régi magyar vasútállomások, Corvina Kiadó, Budapest, 1983,
Archív autora

Autor: Ing. Peter Páteček | Dňa: 11. 11. 2010 | 12604x prečítané | Späť
Príspevkov: 0 Zobraziť diskusiu | Pridať príspevok