V súčasnosti sa rušeň Eg 5 sa nachádza v Museumstramway Mariazell-Erlaufsee (múzeum električiek) v Rakúsku. Druhý rušeň Eg 6 bol v prevádzke u rakúskej spoločnosti Stern Hafferl na miestnej eleznici v Linzi (Linzer Lokalbahn - LILO). Rušeň mal by vyradený z prevádzky a zošrotovaný. Vďaka finančnej podpore Bratislavského samosprávneho kraja, Bratislavského okrášžovacieho spolku, občianskeho zdruenia Klub priatežov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy a Fondu Táne Rosovej sa rušeň podarilo zachráni. Rušeň bol odkúpený a prevezený na Slovensko, prechodne je umiestnený v depe na východnom (Rendez). V sobotu som sa na Rendez na rušeň zašiel pozrie. Tu je niekožko informácií o elektrickom rušni a fotografií jeho súčasného stavu. Terajší vzhžad rušňa sa čiastočne líši od pôvodného.
Elektrický rušeň Eg 6 kedysi a dnes
Pre výstavbu trate na uhorskom úseku bola koncom roku 1909 zaloená Pozsony Országhatárszeli Helyiérdeku Villámos Vasút, Részvénytársaság (POHÉV), v preklade Elektrická miestna eleznica Prešporok – zemská hranica, účastinná spoločnos. Spoločnos v roku 1913 získala súhlas na prevádzkovanie dopravy na území Prešporku a na vybudovanie kožajovej slučky v spoločnom kožajisku na dnešnej Jesenského a Štúrovej ulici. Pretoe spoločnos POHÉV nezískala súhlas na prevádzku od Krážovských uhorských štátnych elezníc (MÁV), bola na území Slovenska (resp. Uhorska) vybudovaná tra dlhá 8506 m, ktorá viedla od krajinskej hranice v Bergu cez Kopčany, Petralku a Starý most (most Františka Jozefa I.), k hotelu Savoy (dnešný Carlton). Tra bola jednokožajná s normálnym rozchodom 1435 mm, ale kvôli bezpečnosti na cestnej časti mosta boli dve kožaje. Z parametrov mosta vyplývalo aj maximálne zaaenie dvojkožajnej trate cez most, ktoré predstavovalo 6,5 t na jednu nápravu.
Základné technické parametre
Označenie
|
Eg 5, Eg 6
|
|
Výrobca
|
Ganz Budapeš
|
|
Rok výroby
|
1913 (1916)
|
|
Rozchod
|
1435
|
mm
|
Usporiadanie náprav
|
(AA) ' (AA) '
|
|
Napájacie napätie
|
550
|
V, dc
|
Maximálna rýchlos
|
35 (40)
|
km/h
|
Hmotnos
|
26
|
t
|
Hmotnos na nápravu
|
6,5
|
t
|
Dĺka cez nárazníky
|
11 740
|
mm
|
Celkový rázvor
|
8 600
|
mm
|
Rázvor podvozku
|
2 500
|
mm
|
Vzdialenos otočných bodov
|
6 120
|
mm
|
Priemer kolies
|
900
|
mm
|
Maximálny výkon
|
220
|
kW
|
Elektrický jednosmerný rušeň je štvornápravový s jednou veovitou kabínou umiestnenou na hlavnom ráme uprostred rušňa. Rušeň má dva podvozky. V podvozkoch sú prune uloené tlapové trakčné jednosmerné motory Ganz TS 100 (4x75 HP). Točivý moment sa z trakčného motora na nápravu prenáša prostredníctvom ozubeného prevodu. Ozubený pastorok na hriadeli motora zaberá do ozubeného kolesa na náprave rušňa. Rám rušňa je vytvorený z pozdĺnych a priečnych čelných nosníkov, ktoré sú spojené nitovaním. V mieste umiestnenia podvozkov sú priečne nosníky. Rámy podvozkov sú vytvorené z nosníkov pospájaných taktie nitovaním.
Na streche kabíny boli pôvodne dva trolejové zberače. V súčasnosti je na streche v strede umiestnený jeden trolejový zberač. Kabína rušňa je drevená, oplechovaná. Predná a zadná kapota je plechová. Riadenie výkonu je odporové, pomocou stýkačov. Rušeň má automatickú tlakovú brzdu a ručnú brzdu. Vonkajšie nápravy oboch podvozkov majú pieskovanie. V čase prevádzky na Elektrickej lokálnej eleznice Bratislava – Viedeň bol rušeň prispôsobený pre prepriahanie rušňov v stanici Kopčany. Dve kožaje tejto stanice boli prispôsobené aj pre trakčný systém 15 kV, 16 2/3 Hz, cez trolej, ale zároveň aj pre trakčný systém 550 V jednosmerných pomocou tretej kožaje. Take jednosmerné napätie sa do rušňa neprivádzalo cez trolejový, ale cez ďalší kožajnicový zberač.
Čelo rušňa
Eg 6
Trolejový zberač
Podvozok rušňa z boku
Podvozok rušňa spredu (šípka označuje na ozubené koleso na náprave)
Tlapový trakčný motor
Skriňa loiska nápravy
Klátiková brzda (lúčové kolesá sú značne znešistené)
Vypruenie podvozku
Brzdový valec a mechanizmus bŕzd
Nitovanie na ráme rušňa a ráme podvozku
Pieskovanie
Nápravy predného podvozku
Nápravy zadného podvozku
Kabína rušňa je z drevených latiek a oplechovaná
Rušeň by mal by rekonštruovaný, pravdepodobne nebude pojazdný vlastnou silou, pretoe jeho prevádzkovanie v Bratislave nie je v súčasnosti moné ani na elezničnej trati (iné trakčné napätie), ani na električkovej trati (iný rozchod). Kde bude rušeň po rekonštrukcii umiestnený, nie je ešte rozhodnuté.
Záujemcom o rušne Eg5,6 odporúčam literatúru a zdroje:
- Ing. Milan Kráž, doc. Ing. Dušan Habarda, CSc.: 100 rokov MHD v Bratislave, DPB, 1995;
- Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR, Bratislava 1999;
- Wikipedia.