Deň eleznice na Historickej lesnej úvraovej eleznici (HLÚ) vo Vychylovke zorganizovalo Občianske zdruenie KRÚOK a Kysucké múzeum v Čadci. Tohto roku uplynie 90 rokov od začatia prevádzky na Kysuckej lesnej eleznici Oščadnica – Vychylovka. Na akcii mali by v prevádzke dva parné rušne, opravený parný rušeň U45.9 vyrobený v roku 1916 a tie parný rušeň U 34.901 vyrobený v roku 1909.
Depo HLÚ
Mapa trate
Nechcel som sa naháňa v nedežu tam aj spä, preto som sa rozhodol cestova na Kysuce u v sobotu. Ani neviem prečo, ale na poslednú chvížu som sa rozhodol cestova vlakom. Tak som nasadol do rýchlika Liptov a po prestupe v iline som vystúpil v Čadci. Chvížu som sa zdral na elezničnej stanici a snail sa niečo odfoti, no slnko sa ako naschvál väčšinou skrývalo za mračnami. S časti spokojný so zábermi som sa poprechádzal po okresnom meste a po zotmení som išiel spa. V nedežu ráno odchádza (o 6.50 hod.) autobus z Čadce priamo do skanzenu vo Vychylovke.
Parné rušne vyčkávali pre depom
V Čadci bolo ráno hmlisté, ale po príchode do Novej Bystrice po hmle nebolo ani stopy. Len z času na čas prehuplo ponad kopce nejaké mračno. Okolo ôsmej sa v depe HLÚ začali u zhromaďova prví milovníci elezníc. Celej akcii predchádzalo pokrstenie dieselového rušňa BNE 50 (výr. č. 68), ktorý po oprave pribudol do stavu prevádzkovaných vozidiel.
Slávnostná chvíža v podobe krstu opraveného rušňa BNE 50
O opravu rušňa sa zaslúili
Kysucko-oravská lesná eleznica (KOL) v úseku Chmúra – Beskyd – Tanečník bola v roku 1972 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. To ju zachránilo pred úplnou likvidáciou. Lesné eleznice na Slovensku sa začali od polovice 20. storočia ruši. Jedinečnos Kysucko-oravskej lesnej eleznice je v jej úvraovom systéme, pomocou ktorého tra na krátkom úseku prekonáva značné výškové rozdiely. Z celej pôvodnej dĺky asi 107,5 kilometra zostal zachovaný len asi 8 kilometrový úsek a malá čas technického vybavenia v podobe parných rušňov, oplenových a plošinových vozňov, ktoré sú v správe Kysuckého múzea v Čadci.
Zoznam parných rušňov KOL
Po krátkej slávnosti a symbolickom prípitku šampanským sa začal pristavený osobný vozeň zapĺňa prvými vozenia chtivými návštevníkmi. Vyuil som príleitos na oboznámenie sa aspoň s tou časou trate, na ktorej prebieha doprava. Východiskovou a súčasne ciežovou stanicou je stanica Skanzen, odkiaž vláčik ide do stanice Chmúra. Tu je krátka ukáka úvraového systému. Zo stanice Chmúra ide vláčik spä a do dolnej stanice Kubátkovia, aby sa opä vrátil do stanice Skanzen, kde je aj depo HLÚ.
Úvraová stanica Chmúra
Stanica Chmúra je úvraová a umiestnených je tu tie niekožko exponátov, ktoré sa oplatí pozrie. Najlepšie je prejs celú tra peši a zároveň si prezrie aj expozíciu Múzea kysuckej dediny.
Vodný eriav pochádza zo stanice v Skalitom
V stanici Skanzen je depo HLÚ. Pôvodná drevená budova provizórneho depa iaž vyhorela v roku 1988, nové depo bolo postavené v roku 1995.
Depo HLÚ v stanici Skanzen
Stručné informácie o histórii Kysucko-oravskej lesnej eleznici sa môu návštevníci dozvedie z ústneho podania počas jazdy vlakom alebo z informačných panelov, vedža ktorých je umiestnený ďalší nefunkčný rušeň z naloenými oplenovými vozňami. Po žavej strane informačných panelov je štvorica drevených vretenových zdvihákov pre dvíhanie vozňov a rušňov. V budove oproti si návštevníci skanzenu môu pozrie dokumentárne filmy o HLÚ.
Informačné tabule poskytujú základné informácie
Parný rušeň ČKD výr. č. 2612/1948
Prevádzka na HLÚ je v sezóne od mája do októbra zabezpečovaná denne dieselovými rušňami, cez víkend je na čele osobných vlakov parný rušeň. V nedežu počas Dňa eleznice sa tu striedali rôzne kombinácie, take nejeden fanúšik eleznice si prišiel na svoje.
Vláčik do stanice Chmúra na čele s vyzdobenou U 34.901 s postrkom U 45.9
Vláčik na čele s U 34.901 pri návrate zo stanice Kubátkovia
Parný rušeň U 34.901 bol vyrobený v roku 1909 v Budapešti pôvodne pre Čiernohronskú lesnú eleznicu. V roku 1975 ho odkúpilo Kysucké múzeum v Čadci a následne bol rušeň zrekonštruovaný.
Vláčik do stanice Chmúra pre zmenu s U 45.9 na čele
Parný úzkorozchodný rušeň U 45.9 bol vyrobený v roku 1916 v Budapešti pôvodne pre Oravskú lesnú eleznicu lesnú správu v Lokci.
Vláčik prichádza do stanice Skanzen s U 45.9 na čele
Deň eleznice bol v znamení prevádzky štyroch rušňov. Okrem uvedených parných to boli aj dva motorové. Dieselhydraulický DH 120 a novo zrekonštruovaný dieselelektrický rušeň BNE 50 sa striedali na postrku premávajúcich osobných vlakoch. Nechýbala ani sžubovaná sólo jazda všetkých štyroch mašiniek.
Do stanice Kubátkovia je na čele vlaku rušeň DH 120
Pred depom bol na krátku chvížu vystavený aj nefunkčný parný rušeň „Gontkulák“ (ČKD výr. č. 1441/1928), ktorý bol pôvodne v roku 1929 dodaný na lesnú eleznicu v arnovici. V roku 1951 bol premiestnený na KOL, kde dostal podža lokality na Orave svoju súčasnú prezývku.
Parný rušeň ČKD „Gontkulák“
Spokojný s vydareným výletom som o 15.05 hod. nasadol do autobusu, ktorý v nedežu odchádza do iliny priamo zo skanzenu, a cestoval spä do Bratislavy. No ešte predtým som si na pamiatku v pokladni skanzenu kúpil turistické známky. Do Vychylovky sa určite rád vrátim, a všetkým odporúčam tunajšiu historickú lesnú úvraovú eleznicu navštívi.
Turistické známky
Podrobné informácie o HLÚ sú uverejnené na internetovej stránke
Klubu romantikov úzkorozchodnej eleznice Oravy a Kysúc,
alebo v publikácii od autora: