Infoblok
IP adresa: 3.235.249.219
Dátum: 28. 03. 2024
Čas: 20:59
Meniny má: Soňa
Zajtra: Miroslav
 Meškanie vlakov

Číslo vlaku:

Pohyb vlakov na mape ŽSR

 Rubriky
 Najnovšie foto
757.008-8
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, tra 160, 19.4.2018
zobrazenĂ­: 3109
znĂĄmka: 0

751.129-8
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, Rožňava, tra 167, 19.1.2018
zobrazenĂ­: 2851
znĂĄmka: 1.00

751.126-4
ZSCS, Pn Turňa nad Bodvou - Slavec jaskyňa, tra 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 2976
znĂĄmka: 3.00

757.004-7
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, tra 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 2748
znĂĄmka: 0

757.012-0
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, tra 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 3181
znĂĄmka: 0

751.026-6
ZSCS, +751.171-0, Rv do depa, tra 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 2817
znĂĄmka: 0

757.009-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Jovice, tra 160, 20.6.2017
zobrazenĂ­: 2879
znĂĄmka: 0

757.014-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Rožňava, tra 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 2817
znĂĄmka: 0

751.129-8
ZSCS, Pn Kapušany pri Prešove - Stožok, Rožňava, tra 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 2593
znĂĄmka: 0

751.125-6
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, tra 167, 30.5.2017
zobrazenĂ­: 2611
znĂĄmka: 0

» ĎalĹĄie fotografie
Bratislava (uzol)

O budovu stanice prvej konskej železnice je stále záujem

O budovu stanice prvej konskej železnice je stále záujem
   Mestská čas Bratislava-Nové Mesto má opä záujem kúpi historickú budovu stanice Konskej železnice v Bratislava na Legionárskej ulici. Vznik tejto budovy postavenej v klasicistickom slohu sa datuje do roku 1836. Výpravná budova bola postavená pri výstavbe prvej konskej železnice v Uhorsku idúcej z Bratislavy (vtedajšieho Prešporku) do Trnavy a Serede. Mestská čas uvažuje s využitím budovy na prezenčné účely, mohla by tu by napr. sobášna sieň.



  Mestská čas Bratislava-Nové Mesto má na kúpu budovy Konskej železnice vyčlenené finančné prostriedky vo výške 1,1 milióna eur (35 miliónov Sk) a na kúpu pozemku objektu a prižahlého pozemku k nemu 265.551 eur (8 miliónov Sk). O kúpu budovy sa mestská čas Bratislava-Nové Mesto pokúšala už v roku 2003. Vtedy mestská čas, ktorá má budovu aj vo svojom erbe, mala na kúpu vyčlenených 12 miliónov korún.
 
Budova prvej konskej železnice v Bratislave
Budova prvej konskej železnice
 
  Budova stanice konskej železnice bola postavená v rokoch 1839 až 1840. Konská železnica z Bratislavy do Trnavy sa vybudovala ako reakcia na vznik Severnej železnice cisára Ferdinanda. Výstavbu železníc v rakúskej časti monarchie považovala uhorská šžachta za ohrozenie vlastného agrárneho exportu. Z tohto dôvodu donútila uhorský snem prija prvý zákon o železniciach v Uhorsku – XXV. Článok zákona „O súkromných podnikoch, rozvíjajúcich blaho a obchod krajiny“. Tento zákon určil 13 základných tratí Uhorska a určil daňové a iné výhody osobám a spoločnostiam, ktoré sa mali podieža na výstavbe určených základných tratiach. Zákon tiež zaväzoval župné úrady pomáha pri príprave stavieb a výkupe pôdy.
 
Budova prvej konskej železnice v Bratislave
Budova prvej konskej železnice
 
V roku 1836 bola pod vedením baróna Georga Wilhema Walterkirschena a grófa Franza Dezassa založená v Bratislave (vtedy ešte Prešporku) akciová spoločnos 17 miestnych obchodníkov a vežkostatkárov, ktorá sa rozhodla postavi konskú železnicu, spájajúcu pä krážovských miest medzi Bratislavou a Trnavou. Posúdením výstavby bol poverený Mathias Schönerer, budovatež konskej železnice do Českých Budějovíc. Po kladnom posúdení bol výstavbou poverený Ing. Franz Otto Hieronymi, ktorý si na stavbu vybral ďalších troch inžinierov, Júliusa Lechnera, Franza Reitera a Angličana Charlesa Bactgea. Trasa železnice bola vytýčená od Korunovačného pahorku (súčasné nám. ź. Štúra) cez Svätý Jur, Pezinok, Modru do Trnavy. No proti vedeniu železnice sa postavil magistrát Modry, preto bol projekt prepracovaný a železničná tra viedla náročnejším terénom cez Šenkvice. Mesto Modra svoje rozhodnutie počas výstavby zmenilo, ale na projekte sa už nič nezmenilo. Prvá konská železnica mala ma tieto stanice: Bratislava, Pezinok, Vežké Čaníkovce (dnešné Šenkvice) a Trnava, nákladište vo Svätom Jure a zastávky Rači a Cíferi, k týmto zastávkam pribudli ešte Myslenice (vtedy Grinava), Báhoň a na istý čas aj Dvorník (Vajnory) ako samostatná zastávka medzi Račou a Svätým Jurom. Železničná tra mala ma dĺžku 49,449 km.
 
Budova prvej konskej železnice v Bratislave (zdroj 1)
Budova prvej konskej železnice
 
Budova prvej konskej železnice v Bratislave (zdroj 1)
- dvor, vžavo kryté nástupište
Budova prvej konskej železnice
  
  Súčasná tra od železničnej stanice Bratislava filiálka do Trnavy leží až na malé rozdiely prakticky v tej istej trase, ako bola postavená konská železnica. Rozdiely vznikli pri výstavbe druhej kožaji a v poslednom období z dôvodu výstavby koridoru. Aj keď prvá železnica v Uhorsku bola stavaná ako animálna, už pri jej výstavbe sa uvažovalo s neskorším zavedením parostrojnej prevádzky. Preto sa železničný spodok budoval s parametrami parostrojných tratí, čomu zodpovedal aj rozchod 1435 mm. Údajným dôvodom pre stavbu konskej a nie parnej železnične bolo údajne lacnejšie krmivo pre kone, než uhlie pre parné rušne. Náklady na výstavbu boli odhadnuté na pol milióna zlatých. S výstavbou železnice začalo v roku 1839 a o rok neskôr bolo do prevádzky daných prvých 14 km trate medzi Bratislavou a Svätým Jurom. V roku 1842 prišli finančné problémy, z 1500 emitovaných akcií sa predalo len 600, preto práce na stavbe boli zastavené. Až po dvoch rokoch sa podarilo zohna potrebný kapitál, a práce sa mohli na jar 1845 opä rozbehnú tak, že 19.10.1845 bola tra dokončená po Šenkvice, 1.12.1845 po Báhoň a 29.12.1845 po Cífer. Na jar 1846 sa práce opä naplno rozbehli a 1.6.1846 bola železnica postavená až do Trnavy.
 
Báhoňský viadukt na prvej konskej železnice - model v MD
Báhoňský viadukt na prvej konskej železnice - model
 
Báhoňský viadukt na prvej konskej železnice - model
 
  Výstavba železničnej trate, ktorá pre finančné problémy trvala až 8 rokov, prebiehala len s minimálnou mechanizáciou, pritom medzi Pezinkom a Malým Tŕním bolo vyažených a premiestnených 276 tisíc kubíkov zeminy a násypy pred Šenkvicami, Báhoňom a nad Gidrou pri Cíferi si vyžiadali takmer 210 tisíc kubických zeminy. Zaujímavé boli na trati aj železničné mosty, Báhoňský viadukt mal devä mostných oblúkov, prostredné tri mali rozpätie 9,5 metrov a ostatné 3 metre. Najväčším mostom bol most na trati z Trnavy do Serede, kam bola tra predĺžená a do prevádzky daná 1.11.1846. Tento drevený most amerického systému Long mal dĺžku 150 metrov. V prevádzke bola až do prvej polovice 70. rokov 19. storočia.
 
Konský záprah na prvej konskej železnici - nákladný vlak
Konský záprah na prvej konskej železnice
 
Pre zabezpečenie prevádzky riaditežstvo zakúpilo 118 koní, z toho pre nákladnú dopravu 64 štajerských ažkých ažných koní. Osobné a nákladné vozne mali hmotnos 2 tony, pričom osobné vozne mali zaaženie 1,8 tony a nákladné až 6 ton. V roku 1863 mala železnica 22 osobných vozňov, 156 nákladných vozňov 1 montážna a 2 snehové pluhy. Kone ahali dva osobné vozne. V určených staniciach kone prepriahali. Denne mali prebehnú 40 km, a po dvoch dňoch služby mali deň vožna. Vzdialenos medzi Bratislavou a Trnavou mali prejs za tri hodiny, ale rýchlos bola závislá od záaže, počasia a veku koní. V nákladnej doprave kone ahali 5 vozňov, čo oproti cestnej doprave bola desakrát väčšia záaž. V roku 1868 spoločnos prepravila do 70 tisíc osôb a 80 tisíc ton tovaru.
 
Konský záprah na prvej konskej železnici - osobný vlak
Konský záprah na prvej konskej železnice
 
  Aj napriek pomerne vežkému objemu prepravovaných tovarov počas celej existencie železnice pretrvávali finančné problémy. Už samotná výstavba nestála 534500 zlatých, ale viac ako 1,2 mil. zlatých. Pre trvalé finančné problémy sa nerealizovalo ani jej predĺženie do Nitry, ani už v roku 1854 uvažovaná prestavba na parostrojnú prevádzku. V roku 1868 požiadala spoločnos Uhorské ministerstvo komunikácií o poskytnutie štátnej garancie na prebudovanie na parostrojnú prevádzku, žiados však bola pre nízku rentabilnos zamietnutá. Nakoniec bola tra v roku 1871 odkúpená bankou Wiener Wechselbank za 810 tisíc zlatých a tá ju o rok za 1,19 mil. zlatých predala novoznikajúcej Považskej železnici kniežaa Windischgrätza. Definitívny koniec konskej prevádzky medzi Bratislavou a Trnavou bol 10.10.1872. Prvý parný vlak spoločnosti na Považskú železnicu vyšiel po jej prestavbe v máji 1873. Prevádzka z Trnavy do Serede pokračovala naďalej v animálnej trakcii až do roku 1876. 
 
Erb MS Bratislava-Nové Mesto
Erb MS Bratislava-Nové Mesto
 
  Začiatkom 90-tych rokov minulého storočia budovu „koňky“ získal a zrekonštruoval Hydrostav, a.s., ktorá bola jej majitežom. V budove prvej konskej železnice na križovatke Legionárskej a Krížnej ulice pôsobili detský folklórny súbor Prvosienka a klub akrobatického rock and rollu Hydrorock. Na pohybové a jazykové kurzy sem chodili deti aj dospelí, a organizovali sa tu kultúrne podujatia a koncerty. V budove sídlila tiež cestovná kancelária Hydrotour. Spoločnos Hydrostav sa v roku 2003 dostal do konkurzu a jej nehnutežnosti prešli pod správcu konkurznej podstaty. Mestská čas Bratislava-Nové Mesto chcela odkúpi budovu stanice odkúpi už vtedy za 12 miliónov korún. Hydrostav však cenu zdvihol na 24 miliónov korún. Záujem o zákonom chránenú kultúrnu pamiatku neprejavilo ani ministerstvo kultúry. Z podnikatežských kruhov vtedy prenikli informácie o tom, že v budove chcú urobi klub a erotický salón. Nový majitež sa ale vtedy nenašiel a chátranie budovy koňky pokračovalo. Až v roku 2005 prebehol konečne konkurz. Budovu stanice prvej konskej železnice kúpila za 20,7 milióna korún spoločnos Woodimex. Spoločnos Woodimex sa stala víazom verejného ponukového konania, ktorého prvé kolo sa začalo v apríli 2005. Vtedy budovu ponúkali za 21,6 milióna korún podža znaleckého posudku, za túto cenu ju však nikto nechcel kúpi. Napokon sa budovu rozhodli preda spoločnosti Woodimex, pretože ponúkla najviac. Mestská čas Bratislava-Nové Mesto ponúkala 12 miliónov, čo bolo málo na budovu ohodnotenú na 22 miliónov korún, no zaplati viac nebolo v možnostiach mestskej časti. 
 
Pamätná tabuža na budove konskej železnice vo Svätom Jure
Pamätná tabuža na budove konskej železnice vo Svätom Jure
 
  Osud tejto našej slovenskej národnej kultúrnej pamiatky budem aj naďalej sledova a o dianí Vás budem informova. Rovnako budem ďalej hžada a zisova aj zaujímavosti z jej histórie. Záujemcom o ďalšie informácie o prvej konskej železnici odporúčam literatúru uvedenú v závere článku.
 
Literárne a iné pramene:
 
  1. Ján Purgina: Vývoj železníc na Slovensku od roku 1837 so zretežom na Bratislavu, Vydavatežstvo SAV Bratislava 1957,
  2. Hanuš Entner: Začiatky železníc na Slovensku, Dopravní nakladatelství, 1959,
  3. Ing. Marián Školník: Prvá konská železnica z Bratislavy do Trnavy a Serede, Bratislava, 1996,
  4. Ing. Jiří Kubáček a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava, 1999,
  5. verejné zdroje a osobné poznámky autora.
Fotoalbum k článku: žst. Bratislava - výpravná budova konskej železnice
Celkom fotografií: 24
Výpravná budova konskej železnice - 23.1.2011Výpravná budova konskej železnice - 23.1.2011Výpravná budova konskej železnice - 23.1.2011Výpravná budova konskej železnice - 23.1.2011
Výpravná budova konskej železnice - 23.1.2011Výpravná budova konskej železnice - 23.1.2011Výpravná budova konskej železnice - 23.1.2011Výpravná budova konskej železnice - 23.1.2011
VB konskej železnice - pohžad na budovu z Krížnej ulice, VB konskej železnice - pohžad na budovu z dvora,VB konskej železnice - pohžad na budovu z dvora, VB konskej železnice - dvor za budovou,
VB konskej železnice - VB konskej železnice - VB konskej železnice - VB konskej železnice -
Autor: Ing. Peter Páteček | Dňa: 30. 12. 2008 | 24672x prečítané | Spä
Príspevkov: 0 Zobrazi diskusiu | Prida príspevok

Bookmark and Share     Informačný e-mail    Vytlači
 Najnovšie články - aktuality, reportáže
 Hlavné menu

Užívatežské meno (prezývka):

Heslo:




Registrácia nového čitateža!

 Sledujte nás na:

      

 Fórum
Železničné.info - Diskusné fórum

Železnice v Európe - Taliansko

Železničné trate - Mimoriadnosti na tratiach

Slovenské železnice - Meškanie vlakov

Železničné stanice - Stará Kremnička


Kožajové vozidlá - Motorové jedotky radu 813


Železničné.info - Železničné.info

Slovenské železnice - Nehody na tratiach

ĎalĹĄie prĂ­spevky »
 Inzercia
Nie sú žiadne inzeráty.
 Filmotéka
Rozlúčka s Uhrankou Prehraj
R 371 Horehronec Prehraj
Hanušovský viadukt 2Prehraj
498.104 Albatros na trati 131Prehraj
Tri pary v akciiPrehraj
GP 2011 ZvolenPrehraj
464.001 na DomiciPrehraj
Kačena - PLŽPrehraj
754.054 na mimoriadnom vlakuPrehraj
Oslavy storočnice trate 196Prehraj
 Vyhžadávanie
Vlož text:

 Štatistika
Tieto stránky boli vytvorené pomocou phpRS redakčného systému napísaného v PHP jazyku

php    mysql    apache    rss

Š ŽELEZNIČNÉ.INFO :: 2007-2018