Mestská čas Bratislava-Nové Mesto má opä záujem kúpi historickú budovu stanice Konskej eleznice v Bratislava na Legionárskej ulici. Vznik tejto budovy postavenej v klasicistickom slohu sa datuje do roku 1836. Výpravná budova bola postavená pri výstavbe prvej konskej eleznice v Uhorsku idúcej z Bratislavy (vtedajšieho Prešporku) do Trnavy a Serede. Mestská čas uvauje s vyuitím budovy na prezenčné účely, mohla by tu by napr. sobášna sieň.
Mestská čas Bratislava-Nové Mesto má na kúpu budovy Konskej eleznice vyčlenené finančné prostriedky vo výške 1,1 milióna eur (35 miliónov Sk) a na kúpu pozemku objektu a prižahlého pozemku k nemu 265.551 eur (8 miliónov Sk). O kúpu budovy sa mestská čas Bratislava-Nové Mesto pokúšala u v roku 2003. Vtedy mestská čas, ktorá má budovu aj vo svojom erbe, mala na kúpu vyčlenených 12 miliónov korún.
Budova prvej konskej eleznice v Bratislave
Budova stanice konskej eleznice bola postavená v rokoch 1839 a 1840. Konská eleznica z Bratislavy do Trnavy sa vybudovala ako reakcia na vznik Severnej eleznice cisára Ferdinanda. Výstavbu elezníc v rakúskej časti monarchie povaovala uhorská šžachta za ohrozenie vlastného agrárneho exportu. Z tohto dôvodu donútila uhorský snem prija prvý zákon o elezniciach v Uhorsku – XXV. Článok zákona „O súkromných podnikoch, rozvíjajúcich blaho a obchod krajiny“. Tento zákon určil 13 základných tratí Uhorska a určil daňové a iné výhody osobám a spoločnostiam, ktoré sa mali podieža na výstavbe určených základných tratiach. Zákon tie zaväzoval upné úrady pomáha pri príprave stavieb a výkupe pôdy.
Budova prvej konskej eleznice v Bratislave
V roku 1836 bola pod vedením baróna Georga Wilhema Walterkirschena a grófa Franza Dezassa zaloená v Bratislave (vtedy ešte Prešporku) akciová spoločnos 17 miestnych obchodníkov a vežkostatkárov, ktorá sa rozhodla postavi konskú eleznicu, spájajúcu pä krážovských miest medzi Bratislavou a Trnavou. Posúdením výstavby bol poverený Mathias Schönerer, budovatež konskej eleznice do Českých Budějovíc. Po kladnom posúdení bol výstavbou poverený Ing. Franz Otto Hieronymi, ktorý si na stavbu vybral ďalších troch ininierov, Júliusa Lechnera, Franza Reitera a Angličana Charlesa Bactgea. Trasa eleznice bola vytýčená od Korunovačného pahorku (súčasné nám. ź. Štúra) cez Svätý Jur, Pezinok, Modru do Trnavy. No proti vedeniu eleznice sa postavil magistrát Modry, preto bol projekt prepracovaný a elezničná tra viedla náročnejším terénom cez Šenkvice. Mesto Modra svoje rozhodnutie počas výstavby zmenilo, ale na projekte sa u nič nezmenilo. Prvá konská eleznica mala ma tieto stanice: Bratislava, Pezinok, Vežké Čaníkovce (dnešné Šenkvice) a Trnava, nákladište vo Svätom Jure a zastávky Rači a Cíferi, k týmto zastávkam pribudli ešte Myslenice (vtedy Grinava), Báhoň a na istý čas aj Dvorník (Vajnory) ako samostatná zastávka medzi Račou a Svätým Jurom. elezničná tra mala ma dĺku 49,449 km.
Budova prvej konskej eleznice v Bratislave (zdroj 1)
Budova prvej konskej eleznice v Bratislave (zdroj 1)
- dvor, vžavo kryté nástupište
Súčasná tra od elezničnej stanice Bratislava filiálka do Trnavy leí a na malé rozdiely prakticky v tej istej trase, ako bola postavená konská eleznica. Rozdiely vznikli pri výstavbe druhej kožaji a v poslednom období z dôvodu výstavby koridoru. Aj keď prvá eleznica v Uhorsku bola stavaná ako animálna, u pri jej výstavbe sa uvaovalo s neskorším zavedením parostrojnej prevádzky. Preto sa elezničný spodok budoval s parametrami parostrojných tratí, čomu zodpovedal aj rozchod 1435 mm. Údajným dôvodom pre stavbu konskej a nie parnej eleznične bolo údajne lacnejšie krmivo pre kone, ne uhlie pre parné rušne. Náklady na výstavbu boli odhadnuté na pol milióna zlatých. S výstavbou eleznice začalo v roku 1839 a o rok neskôr bolo do prevádzky daných prvých 14 km trate medzi Bratislavou a Svätým Jurom. V roku 1842 prišli finančné problémy, z 1500 emitovaných akcií sa predalo len 600, preto práce na stavbe boli zastavené. A po dvoch rokoch sa podarilo zohna potrebný kapitál, a práce sa mohli na jar 1845 opä rozbehnú tak, e 19.10.1845 bola tra dokončená po Šenkvice, 1.12.1845 po Báhoň a 29.12.1845 po Cífer. Na jar 1846 sa práce opä naplno rozbehli a 1.6.1846 bola eleznica postavená a do Trnavy.
Báhoňský viadukt na prvej konskej eleznice - model v MD
Výstavba elezničnej trate, ktorá pre finančné problémy trvala a 8 rokov, prebiehala len s minimálnou mechanizáciou, pritom medzi Pezinkom a Malým Tŕním bolo vyaených a premiestnených 276 tisíc kubíkov zeminy a násypy pred Šenkvicami, Báhoňom a nad Gidrou pri Cíferi si vyiadali takmer 210 tisíc kubických zeminy. Zaujímavé boli na trati aj elezničné mosty, Báhoňský viadukt mal devä mostných oblúkov, prostredné tri mali rozpätie 9,5 metrov a ostatné 3 metre. Najväčším mostom bol most na trati z Trnavy do Serede, kam bola tra predĺená a do prevádzky daná 1.11.1846. Tento drevený most amerického systému Long mal dĺku 150 metrov. V prevádzke bola a do prvej polovice 70. rokov 19. storočia.
Konský záprah na prvej konskej eleznici - nákladný vlak
Pre zabezpečenie prevádzky riaditežstvo zakúpilo 118 koní, z toho pre nákladnú dopravu 64 štajerských akých aných koní. Osobné a nákladné vozne mali hmotnos 2 tony, pričom osobné vozne mali zaaenie 1,8 tony a nákladné a 6 ton. V roku 1863 mala eleznica 22 osobných vozňov, 156 nákladných vozňov 1 montána a 2 snehové pluhy. Kone ahali dva osobné vozne. V určených staniciach kone prepriahali. Denne mali prebehnú 40 km, a po dvoch dňoch sluby mali deň vožna. Vzdialenos medzi Bratislavou a Trnavou mali prejs za tri hodiny, ale rýchlos bola závislá od záae, počasia a veku koní. V nákladnej doprave kone ahali 5 vozňov, čo oproti cestnej doprave bola desakrát väčšia záa. V roku 1868 spoločnos prepravila do 70 tisíc osôb a 80 tisíc ton tovaru.
Konský záprah na prvej konskej eleznici - osobný vlak
Aj napriek pomerne vežkému objemu prepravovaných tovarov počas celej existencie eleznice pretrvávali finančné problémy. U samotná výstavba nestála 534500 zlatých, ale viac ako 1,2 mil. zlatých. Pre trvalé finančné problémy sa nerealizovalo ani jej predĺenie do Nitry, ani u v roku 1854 uvaovaná prestavba na parostrojnú prevádzku. V roku 1868 poiadala spoločnos Uhorské ministerstvo komunikácií o poskytnutie štátnej garancie na prebudovanie na parostrojnú prevádzku, iados však bola pre nízku rentabilnos zamietnutá. Nakoniec bola tra v roku 1871 odkúpená bankou Wiener Wechselbank za 810 tisíc zlatých a tá ju o rok za 1,19 mil. zlatých predala novoznikajúcej Povaskej eleznici knieaa Windischgrätza. Definitívny koniec konskej prevádzky medzi Bratislavou a Trnavou bol 10.10.1872. Prvý parný vlak spoločnosti na Povaskú eleznicu vyšiel po jej prestavbe v máji 1873. Prevádzka z Trnavy do Serede pokračovala naďalej v animálnej trakcii a do roku 1876.
Erb MS Bratislava-Nové Mesto
Začiatkom 90-tych rokov minulého storočia budovu „koňky“ získal a zrekonštruoval Hydrostav, a.s., ktorá bola jej majitežom. V budove prvej konskej eleznice na kriovatke Legionárskej a Krínej ulice pôsobili detský folklórny súbor Prvosienka a klub akrobatického rock and rollu Hydrorock. Na pohybové a jazykové kurzy sem chodili deti aj dospelí, a organizovali sa tu kultúrne podujatia a koncerty. V budove sídlila tie cestovná kancelária Hydrotour. Spoločnos Hydrostav sa v roku 2003 dostal do konkurzu a jej nehnutežnosti prešli pod správcu konkurznej podstaty. Mestská čas Bratislava-Nové Mesto chcela odkúpi budovu stanice odkúpi u vtedy za 12 miliónov korún. Hydrostav však cenu zdvihol na 24 miliónov korún. Záujem o zákonom chránenú kultúrnu pamiatku neprejavilo ani ministerstvo kultúry. Z podnikatežských kruhov vtedy prenikli informácie o tom, e v budove chcú urobi klub a erotický salón. Nový majitež sa ale vtedy nenašiel a chátranie budovy koňky pokračovalo. A v roku 2005 prebehol konečne konkurz. Budovu stanice prvej konskej eleznice kúpila za 20,7 milióna korún spoločnos Woodimex. Spoločnos Woodimex sa stala víazom verejného ponukového konania, ktorého prvé kolo sa začalo v apríli 2005. Vtedy budovu ponúkali za 21,6 milióna korún podža znaleckého posudku, za túto cenu ju však nikto nechcel kúpi. Napokon sa budovu rozhodli preda spoločnosti Woodimex, pretoe ponúkla najviac. Mestská čas Bratislava-Nové Mesto ponúkala 12 miliónov, čo bolo málo na budovu ohodnotenú na 22 miliónov korún, no zaplati viac nebolo v monostiach mestskej časti.
Pamätná tabuža na budove konskej eleznice vo Svätom Jure
Osud tejto našej slovenskej národnej kultúrnej pamiatky budem aj naďalej sledova a o dianí Vás budem informova. Rovnako budem ďalej hžada a zisova aj zaujímavosti z jej histórie. Záujemcom o ďalšie informácie o prvej konskej eleznici odporúčam literatúru uvedenú v závere článku.
Literárne a iné pramene:
- Ján Purgina: Vývoj elezníc na Slovensku od roku 1837 so zretežom na Bratislavu, Vydavatežstvo SAV Bratislava 1957,
- Hanuš Entner: Začiatky elezníc na Slovensku, Dopravní nakladatelství, 1959,
- Ing. Marián Školník: Prvá konská eleznica z Bratislavy do Trnavy a Serede, Bratislava, 1996,
- Ing. Jiří Kubáček a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR, Bratislava, 1999,
- verejné zdroje a osobné poznámky autora.