Infoblok
IP adresa: 54.234.136.147
Dátum: 28. 03. 2024
Čas: 14:24
Meniny má: Soňa
Zajtra: Miroslav
 Meškanie vlakov

Číslo vlaku:

Pohyb vlakov na mape ŽSR

 Rubriky
 Najnovšie foto
757.008-8
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, tra 160, 19.4.2018
zobrazenĂ­: 3108
znĂĄmka: 0

751.129-8
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, Rožňava, tra 167, 19.1.2018
zobrazenĂ­: 2850
znĂĄmka: 1.00

751.126-4
ZSCS, Pn Turňa nad Bodvou - Slavec jaskyňa, tra 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 2976
znĂĄmka: 3.00

757.004-7
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, tra 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 2748
znĂĄmka: 0

757.012-0
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, tra 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 3180
znĂĄmka: 0

751.026-6
ZSCS, +751.171-0, Rv do depa, tra 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 2816
znĂĄmka: 0

757.009-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Jovice, tra 160, 20.6.2017
zobrazenĂ­: 2876
znĂĄmka: 0

757.014-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Rožňava, tra 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 2814
znĂĄmka: 0

751.129-8
ZSCS, Pn Kapušany pri Prešove - Stožok, Rožňava, tra 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 2592
znĂĄmka: 0

751.125-6
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, tra 167, 30.5.2017
zobrazenĂ­: 2610
znĂĄmka: 0

» ĎalĹĄie fotografie
Technické informácie

Rušňové depá (1.) – depá pre parné rušne (lokomotívy)

Rušňové depá (1.) – depá pre parné rušne (lokomotívy)
     Pravdepodobne každý, kto sa zaujíma o železnicu vie, že v niektorých staniciach sa nachádza rušňové depo. Čo je to depo, a čo všetko sa v rušňovom depe robí? Ciežom mojich dvoch príspevkov je opísa niektoré technické zariadenia a činnosti, ktoré sa v depách vykonávajú, a da tak odpoveď na položené otázky. Na rušňoch je potrebné po ich návrate z trate vykona prehliadku, opravi prípadne vzniknuté poruchy, ošetri a vyzbroji ich pred ďalšou prevádzkou. Na prevádzku prichystané rušne potom vyčkávajú na svoje nasadenie na osobné, alebo nákladné vlaky na odstavných kožajach.



Rušňové depo je komplex budov, kožají a technických zariadení, v ktorých sa vykonáva prevádzkové ošetrenie, kontrola technického stavu, údržba a opravy rušňov po návrate z výkonu na tratiach. V depe sa vykonáva zbrojenie rušňov palivom, olejom, pieskom a vodou pred ich nástupom do služby. V rušňovom depe sa odstavujú rušne v čase mimo prevádzky.
 
Už v prvopočiatkoch vzniku železníc začali vznika aj rušňové depá. Tie prvé depá vznikali, ako inak, pre parnú trakciu, ktorej bez pochýb patrí prvá storočnica existencie železníc (literárne zdroje uvádzajú obdobie rokov 1825-1925). Pochopitežne, že parné rušne zostali v prevádzke ešte dlhé roky, ale po tomto období sa začali v prevádzke objavova už aj elektrické a motorové rušne, a motorové, či elektrické vozne a jednotky. Rozsah činností vykonávaných v depe a vežkos depa závisela od vežkosti a charakteru stanice, v ktorej depo bolo vybudované. V závislosti od druhu trakcie, by sa depá dali rozdeli na rušňové depá pre parnú trakciu, rušňové depa pre elektrickú trakciu a depá pre motorovú trakciu. Väčšina diep, ktoré pôvodne vznikli pre parnú trakciu, sa neskôr postupne vzhžadom na prevádzkové potreby prispôsobovali, prestavovali a upravovali pre rušne inej trakcie. Niektoré novšie depá však boli vybudované pre elektrickú alebo motorovú trakciu. V tejto prvej časti nášho rozprávania o rušňových depách sa pozrieme na depo pre parnú trakciu.
 
Depá pre parné rušne
 
Každý rušeň má určené svoje domovské depo, v ktorom sa rušeň ošetruje a do ktorého sa rušeň po prevádzke na trati vracia. Rušne sa pochopitežne ošetrovali a vyzbrojovali aj v iných depách, ale išlo väčšinou len o doplnenie vody a uhlia. Po návrate rušňa do domovského depa sa rušeň ošetril, pričom sa vykonali tieto základné činnosti:
 
1.       vyčistenie popolníka,
2.       vyčistenie dymnice,
3.       zbrojenie vodou,
4.       zbrojenie palivom (uhlím, mazutom),
5.       zbrojenie pieskom,
6.       prehliadka rušňa po návrate z prevádzky,
7.       odkalenie rušňového kotla,
8.       otočenie rušňa,
9.       odstavenie rušňa,
 10.       zakúrenie pod kotlom rušňa,
 
a niektoré ďalšie činnosti sa vykonávali občasne:
 
11.   vymývanie rušňového kotla,
12.   čistenie žiarnic a dymových rúr,
13.   vymývanie vodnej nádrže tendra, vonkajšie očistenie rušňa a tendra,
14.   menšie opravy rušňa,
15.   mazanie rušňa, prehliadka rušňa pred cestou.
 
Dispozičné usporiadanie vežkého prejazdného rušňového depa pre parné rušne
Dispozičné usporiadanie vežkého prejazdného rušňového depa pre parné rušne 
 
1 – čistiaca jama, 2 – vodný žeriav, 3 – uhožné skládky, 4 – odkalovacia jama, 5 – pieskovacia kožaj, 6 – olejáreň 7 – zauhžovanie, 8 točňa, 9 – rotunda, 10 – administratívna budova, 11 – stavadlo, 12 - skladisko, 13 – náraďový a záchranný vlak, 14 – montážna jama, 15 – odstavné kožaje, 17 - presuvňa, 18 – vyväzovacie spúšadlo, 19 – kotolňa, 20 – objazdná kožaj
 
Dispozičné usporiadanie malého rušňového depa pre parné rušne
 Dispozičné usporiadanie malého rušňového depa pre parné rušne
 
Vykonanie uvedených činností trvalo určitý čas a súčet tohto času s časom prevádzky rušňa na trati sa volá doba obratu rušňa. Pre skrátenie času obratu boli v depách vybudované technologické zariadenia, ktoré umožňovali obsluhova viac rušňov naraz, prípadne sa niektoré pracoviská zlúčili a viaceré činnosti sa vykonávali súčasne. Najdlhšie trvalo čistenie popolníka, úprava ohňa, a zbrojenie uhlím, preto sa tieto činnosti často vykonávali súbežne. Aby rušeň zbytočne neposunoval, k týmto činnostiam pribudlo odkalenie, čistenie dymnice a zbrojenie vodou. Pracovnému postupu ošetrenia rušňov sa teda prispôsobilo aj kožajisko depa. Tak sa na jednom mieste vykonalo viacero druhov ošetrenia. Súčasne sa napríklad robilo aj zbrojenie pieskom a olejom. Pri návrhu kožajiska sa prihliadalo na to, aby chod rušňa bol plynulý a jednosmerný, bez vzájomného kríženia ciest rušňov, ktoré by mohlo ohrozi bezpečnos a plynulos ich ciest.
 
Rušňové depo bolo umiestnené mimo stanicu. Kožaj spájajúca stanicu s depom bola umiestnená tak, aby nástup a odstup rušňov čo najmenej rušil ostatnú prevádzku v stanici a v depe. Väčšie depá mali samostatnú vchodovú a odchodovú kožaj. Rušňová vchodová kožaj pokračovala v depe ako hlavná kožaj, na ktorej boli čistiace jamy pre vyčistenie rušňa od popola. V blízkosti hlavnej kožaje boli umiestnené zariadenia pre zbrojenie uhlím a vodou, počas ktorého sa vykonávala prehliadka rušňa. Vo väčších depách boli dve kožaje určené pre zbrojenie rušňa uhlím a vodou. Zbrojenie rušňa uhlím sa spočiatku robilo ručne. Neskôr sa začala používa mechanizácia, pojazdné žeriavy s drapákom, zauhžovacie výahy na vozíky a dopravníkové pásy. Zbrojenie uhlím bolo spojené s vyčistením popolníka a dymnice a so zbrojením vodou. Počet a dĺžka popolových jám závisela od počtu ošetrovaných rušňov v prevádzkovej špičke. V blízkosti kožaje pre zbrojenie boli umiestnené kožaje pre vykladanie uhlia z vozňov žeriavom, alebo tieto kožaje viedli popri skládke uhlia, do ktorých sa uhlie z vozňov vykladalo. Umiestnenie týchto kožají záviselo od konštrukcie skládky, mechanizácie vykládky a spôsobu zbrojenia. Za dodržania rovnakých podmienok sa zriaďovala tzv. popolová kožaj slúžiaca pre pristavenie prázdnych vozňov, do ktorých sa nakladal popol.
 
Pracovný postup bol nasledovný. Rušeň sa vyzbrojil uhlím, potom sa nad čistiacou jamou vyčistil popolník a dymnica a súčasne sa nabrala voda do tendra. Potom sa rušeň presunul na ďalšie pracovisko, kde sa do piesočníka doplnil piesok, nasledoval presun ku skladu olejov, aby sa doplnila zásoba oleja, prípadne iného materiálu potrebného na ďalšiu cestu. Na odkalovacej jame sa vykonalo odkalenie kotla. Podža potreby sa rušeň otočil na točni, ale trojuholníku a potom sa rušeň odstavil do krytej remízy alebo na odstavnú kožaj v depe, kde rušňová čata po vykonanej prehliadke rušeň odstaví a ukončí svoju službu. Na odstavných kožajach sa vykonávali nutné opravy a vyčistenie žiarníc.
 
Zauhžovací žeriav Teudloff
Zauhžovací žeriav
 
Rušne sa v čase mimo prevádzku odstavovali na odstavné kožaje. Počet a dĺžka odstavných kožají zodpovedala počtu rušňov, ktoré boli v depe odstavené. Rušne pripravené na odchod do prevádzky stáli na vyčkávacích kožajach, v blízkosti odchodovej kožaje. Pri týchto boli umiestnené vodné žeriavy a jama (kanál) na prehliadku rušňa.
 
Pre ochranu rušňov pred poveternostnými vplyvmi slúžili remízy alebo výhrevne. Tieto umožňovali prehliadku rušňa pri odstavení, bežné menšie opravy, vymývanie rušňových kotlov, čistenie žiarníc, a dymových rúr, vonkajšie očistenie rušňa a pod. Z dispozičného hžadiska možno remízy rozdeli na obdĺžnikové a kruhové (rotundy). Obdĺžniková remíza môže by prejazdná alebo koncová. Vchod do tejto remízy je možný výhybkovým zhlavím alebo presuvňou. Takéto remízy sa budovali vo vežkých depách a mali dĺžku 26,26 m. Konštrukciu presuvne tvorí ocežová mostovka, ktorá chodí po kožajniciach.
 
Remíza
Remíza
 
Najčastejšie sa u nás budovali polkruhové remízy s vchodom cez točňu. Kruhové remízy môžu by segmentové, polkruhové alebo uzatvorené. Kožaje sa v tomto prípade rozbiehajú lúčovito od točni. U nás sa používal odklon jednotlivých lúčov 6°, 7°a 8° a točne s priemerom 26,26 m. Rotundy umožňovali žahší odvod dymu, dostatočný priestor medzi kožajami. Nevýhodou kruhových remíz je závislos na točni. Pod každou odstavnou kožajou v remíze bola pracovná jama určená na prehliadku rušňov. Jamy sú betónové, hlboké asi 1 m, dobre odvodnené, sú vyspádované do stredu jamy, kde je odpad do kanalizácie. Vnútorné usporiadanie remíz umožňovalo čo najžahšiu obsluhu rušňov. Vzájomná vzdialenos osí kožají v remíze dosahuje 5 až 6 m. Nad miestom kde stávajú rušne sú umiestnené dymníky, ktoré odvádzajú dym. Dymníky majú klapky na zatvorenie, pokiaž nie je pod ním odstavený rušeň. K remíze patrí aj zariadenie určené na čistenie žiarnic stlačeným vzduchom.
 
Kožajová slučka a trojuholník
Kožajová slučka a trojuholník
 
Parné rušne s vlečným tendrom sa museli v ciežových staniciach otáča, aby išli komínom dopredu. Pre otáčanie rušňov sa v depách budovali točne, alebo pri dostatku miesta sa rušne otáčali na kožajových triangloch alebo na slučke. Existovali viaceré konštrukcie toční. Častejšie sa použila konštrukcia točne riešená pomocou spojitého nosníka. Mostovka točne je pri tejto konštrukcii vždy presne vodorovná, na konci nosníka sú umiestnené kolesá, ktoré idú po vencovej kožajnici upevnenej na krátkych podvaloch. Bezpečný pohyb rušňov na točni zabezpečujú návestidlá. Najväčšie točne mali priemer 26,26 m a nosnos 350 ton. Pohyb točne zabezpečuje elektromotor, záložný pohyb je možný ručne (prípadne pneumaticky).
 
Zbrojenie rušňa uhlím
 
V depách kde bol nízky počet rušňov sa zbrojenie uhlím vykonávalo ručne a to pomocou košov s obsahom 40 kg, alebo sa uhlie nahadzovalo ručne lopatami. Aby sa zbrojenie užahčilo, používali sa pomocné prenosné rampy, alebo stupňovité lešenie, alebo tzv. Bergrov výah, ktorým sa dopravovali uhlím naplnené koše do tendra. Ďalšie užahčenie bolo zavedením dopravných pásov s elektrickým pohonom. Tieto sa používali na vykladanie uhlia na skládku, na dopravu uhlia na vyvýšené rampy, na napĺňanie vozíkov, alebo priame dopravovanie uhlia do tendra. Na vyzbrojovanie uhlím do 300 ton sa používali dvojkomorové výahy (napr. Teudloff-Dietrich), alebo jednokomorové výahy. Vozíky s obsahom do 0,5 tony sa dopravovali výahom do potrebnej výšky a vyklopili do tendra. Tento spôsob bol polomechanický, lebo vozíky sa plnili ručne a aj manipulácia s vozíkmi bola ručná. Jednokomorový dopravoval jeden vozík, dvojkomorový dopravoval dva vozíky súčasne, jeden hore a druhý dolu.
 
Vežký portálový zauhžovací žeriav s drapákom
Vežký portálový zauhžovací žeriav
 
Ďalším technickým zariadením pre vyzbrojovanie rušňov uhlím bol kožajový drapákový žeriav. Kožajový drapákový žeriav sa pohyboval po kožajniciach vlastným pohonom. Zbrojenie kožajovým drapákovým žeriavom trvalo 5 až 10 minút, a umožňoval dosiahnu výkon 450 až 500 ton za deň. Ďalším výkonným zariadením boli pojazdné portálové žeriavy, ktoré dosahovali výkon nad 400 ton za deň. Portál je mostná konštrukcia pojazdná na dvoch vysokých podperách. Je nad dvoma alebo viacerými výzbrojnými kožajami. Po hornej plošine portálového mosta sa pohybuje kolmo na kožaje drapákový žeriav, ktorý dosiahne až do 50 šírky. Do hornej časti mostnej konštrukcie sú vmontované 3 zásobníky pre 160 ton uhlia, ktoré sa plnia drapákovým žeriavom. Uhlie do rušňov sa vydávalo z naplnených zásobníkov. Portálový žeriav sa používa aj na vyprázdňovanie popolových jám a na nakladanie popola do vozňov. Výkonnos portálového žeriava je až 800 ton za deň.
 
Žeriav s drapákom
Žeriav s drapákom
 
Odpopolovanie rušňov
 
Dôležitou činnosou po príchode rušňa do depa je vyčistenie popolníka a dymnice od popola a prípadného dymničného prachu. Čistenie popolníka sa vykonávalo spravidla tam, kde zbrojenie uhlím. Ak mala pec rušňa natriasací rošt a popolník sklápacie dno, bola doba čistenia a úpravy ohňa podstatne kratšia. Čistenie sa vykonávalo na čistiacich jamách a bolo spojené s braním vody do tendra. Čistenie popolových jám sa vykonávalo rôznym spôsobom, najprv to bolo ručné čistenie lopatami, vtedy sa popol najprv vychádzal z jamy von a potom sa nakladal na vozne. Neskôr sa začali používa transportné pásy, alebo kozlíkový žeriav. V popolovej jame boli na kožajničkách umiestnené štyri vozíky, ktoré mali korbu s objemom 0,5 m3. Pri čistení popolníka popol padal do korby vozíka. V strede jamy bol postavený kozlíkový žeriav, ktorým sa plné korby zdvihli a preniesli nad vozeň, do ktorého sa popol vysypal. Čistenie popolových jám sa robilo aj pomocou pojazdného portálového žeriavu s drapákom, ktorý sa používal aj na zbrojenie rušňov uhlím. Šírka drapáku však musela by menšia ako šírka jamy.
 
Odpopolovanie rušňov
Odpopolovanie rušňov
 
Zariadenia na premiestňovanie rušňov
 
Premiestňovanie rušňov z jednej kožaje na druhú umožňujú kožajové spojky, točne a presuvne. Točne umožňujú otáčanie vozidiel každého druhu, najmä rušňov a vchod rušňov do kruhových remíz (rotúnd). Presuvne umožňujú premiestňovanie medzi rovnobežnými kožajami. Používajú sa v niektorých obdĺžnikových remízach a v dielňach. Točne sú dvojakého druhu, buď sú vahadlové, alebo kĺbové. U nás používané vahadlové točne boli staršieho druhu a mali priemer do 18 m. Točne s väčším priemerom majú rozdelenú kĺbovú konštrukciu. Nosnos toční do 26 m je 350 ton a tieto umožňujú otáčanie aj najdlhších rušňov.
 
Vahadlová a kĺbová točňa
Točňa
 
Vahadlová točňa s priebežnými nosníkmi mala medzi nosníkmi umiestnený tzv. krážovský čap, okolo ktorého sa točňa otáčala, a na ktorý sa prenášala celá hmotnos rušňa a mosta točne. Celá konštrukcia točne bola umiestnená v jame. Na pozdĺžnych nosníkoch sú pripevnené kožajnice. Obežné kolesá, ktoré sú umiestnené na obvode točne sa pohybujú po obvodovej kruhovej kožajnici a vyrovnávajú výkyvy točne, no hmotnos rušňa nenesú. Rušeň musí by na točni zastavi tak, aby jeho ažisko bolo v strede. Točňa je vyvážená. Pred vstupom rušňa sa točňa otočí do správnej polohy, tak aby kožaj na ktorej je rušeň a kožaj točne boli v priamom smere. Správna poloha točne sa zabezpečí vsunutím jazyka do otvoru na vonkajšej strane točne. Záverové zariadenie je spojené s návestidlom, ktoré je pripevnené na točni. Návestidlo a záverové zariadenie je vo vzájomnej závislosti. Vahadlová točňa mala pomerne rýchle opotrebenie, lebo pri vstupe rušňa na točňu vznikali rázy. Ďalšou nevýhodou boli vysoké nosníky, takže jama pre točňu musela by pomerne hlboká, čo spôsobovalo problémy s odvodnením jamy.
 
Kĺbové točne majú pozdĺžne priebežné nosníky, ktoré sú uprostred točne rozdelené na dva rovnaké dielce. Dielce točne sú spojené kĺbom. Tým sa podstatne zmenšila výška nosníkov a hĺbka jamy. Na každej strane točne sú štyri obežné kolesá, na ktoré sa prenáša čas hmotnosti rušňa. Točňa má teda celkom 8 obežných kolies. Kolesá sa pohybujú po kruhovej obvodovej kožajnici, ktorá je upevnená na betónovom kruhovom podstavci, alebo na podvaly. Všetky pohyby točne sa vykonávajú elektrickým pohonom.
 
Konštrukcia presuvne
Konštrukcia presuvne
 
Presuvne sa stavali na nosnos rušňov do 350 ton a na dĺžku 22 a 26 m. Presuvňa sa skladá z pozdĺžnych nosníkov, ktoré sú navzájom spojené priečnymi nosníkmi. Presuvňa je umiestnená v jame a pohybuje sa kolmo na smer kožajiša. Na pozdĺžnych nosníkoch sú uložené kožaje. Nosníky sú uložené na kolesách, ktoré sa pohybujú kolmo na smer kožají posuvne a kožajiša. Pre tieto kolesá sú v jame presuvne položené kožajnice. Hlavné pozdĺžne nosníky presuvne bývajú rozdelené na tri polia. Presuvňa dlhá 26 m leží na 16 kolesách tak, že vždy 4 kolesá ležia na jednej kožajnici. Pre toto usporiadanie plytká jama. Pohon presuvne je elektrický a pôsobí vždy na jedno zo štyroch kolies, pohybujúcich sa vždy jednej kožaji. Tieto presuvne sa volajú aj presuvne zapustené. Kožajové trojuholníky sa používajú na otáčanie rušňov podobne ako točne. Z hžadiska prevádzky sú najbezpečnejšie, ich umiestnenie v depe nie je vždy vhodné ani výhodné, lebo polomer zakrivenia strán trojuholníka nemá by menší ako 180 m.
 
Olejárne
 
Olejárne sú sklady prispôsobené na uskladňovanie a vydávanie olejov pre rušne, motorové vozne a iné vozidlá. Z bezpečnostných a prevádzkových dôvodov sa olejárne umiestňujú v osobitnej budove. K olejárni vedie kožaj, po ktorej možno pristavi vozne s olejom alebo iným materiálom až na miesto vykládky. V olejárni sú zariadenia potrebné pre uskladnenie, vydávanie a manipuláciu s materiálom, ako nádrže, kladkostroje, rampa. V menších depách bol olej vydávaný zo sudov do kanví a vážený na váhe. V niektorých depách sa olej stáčal z nádržkových vozňov do nádrží v olejárni, odtiaž sa vypúša do kanví. Pri novšom spôsobe sa olej stáča a uskladňuje v nádržiach umiestnených v pivnici, odkiaž sa tlačí vzduchom do menších stojatých nádrží umiestnených vo výdajnej miestnosti. Nádrže majú merače, ktoré ukazujú množstvo odobraného oleja. Potrebný vzduch dodáva kompresor. Najnovší spôsob je vydávanie oleja pomocou zariadenia Hefa. Olej sa čerpá pumpami na elektrický pohon a vydávané množstvo je odmeriavané osobitným meračom. Spúšanie oleja sa vykonáva samospádom pomocou gumenej hadice.
 
Zbrojenie pieskom
 
Trenie medzi kolesami rušňa alebo motorového vozňa a kožajnicami, po ktorých sa pohybujú, sa zvyšuje pomocou piesku, ktorý sa sype podža potreby na kožajnice z piesočníka umiestneného na rušni. Pomocou piesku sa zvyšuje trenie najmä pri pohýnaní vlaku, za chodu na stúpaní trate, v oblúkoch, pri brzdení alebo pri vlhkom počasí, ktoré znižuje trenie medzi kožajnicami a kolesami rušňa. Piesok na tento účel musí spĺňa stanovené kritériá. Najlepší piesok je kremičitý, ostrohranný, s najmenším obsahom ílu. Vežkos zŕn nemá presiahnu 2,5 mm. Piesok sa uskladňuje v otvorených alebo krytých skládkach. Piesok pre rušne musí by čistý a suchý. Sušenie piesku sa v menších a starších depách vykonáva vo zvláštnych kachliach. Pred použitím sa piesok preoseje cez sito. Vo väčších depách sa sušenie vykonáva v peciach, v ktorých sú v niekožkých radoch a striedavo pod sebou vodorovne uložené žiarnice. Do priestoru nad žiarnice sa nasype vlhký piesok ktorý pri dotyku s teplými stenami žiarnic vysuší a postupne padá cez sito do zásobníka na suchý piesok. Pece na sušenie piesku sa vykurujú uhlím, alebo parou. Piesok sa na rušeň dopravuje pomocou stlačeného vzduchu. Zásobníky na piesok majú obsah od 0,5 až 3 m3. Bývajú umiestnené nad výzbrojným miestom na nosníku, ktorý je postavený kolmo na výzbrojnú kožaj, alebo na veži, ktorá stojí vedža kožaje. Zo zásobníkov sa odoberá piesok do piesočníka na rušni pohyblivou rúrou, ktorú možno po vyzbrojení rušňa pieskom vysunú do polohy mimo prejazdného profilu.
 
Železničné vodárne
 
Parná trakcia si vyžadovala pohotové a dostatočné zásobovanie vodou. Podstatnú čas celkovej spotreby predstavovalo množstvo spotrebované na napájanie kotlov parných rušňov. Toto množstvo vody bol závislé od zaaženia rušňového kotla, teda na vežkosti záaže vlaku, od stavu a sklonov trate a tiež od hustoty dopravy. Výkonnos vodárne sa určila vzhžadom na množstvo vody potrebné na napájanie rušňov a na ostatné účely. Umiestnenie vodárne vyplýva z potrieb prevádzky. Dôležitým faktorom bola vežkos spotreby a zásoby vody pre rušne používané na jednotlivých tratiach. Železnice budovali vlastné vodárne, ktoré plnili požadovanú potrebu asi na 90%. Z celkového množstva sa pre napájanie rušňov spotrebovali asi 78%. Vodárne sa zriaďovali na jednotlivých miestach trate vo vzdialenosti asi 30 až 50 km tak, aby pri poruche jednej vodárne rušne vystačili s vodou až do nasledujúcej vodárenskej stanice. Pritom spotreba vody na rušni medzi dvojím napájaním nemala by väčšia než 80% užitočného obsahu vodojemu tendra alebo vodnej nádrže tendrového rušňa. Vodárenské zariadenie malo spravidla tieto časti:
 
1.       zdroj vody (studňa),
2.       čerpacie zariadenie,
3.       vodojem,
4.       potrubný systém,
5.       vodné žeriavy.
 
Železničná vodáreň
 Železničná vodáreň
 
Zdrojom vody mohla by studňa, prameň, potok, rieka, rybník alebo iný vodovod. V niektorých prípadoch mohlo by zdrojov viac. Odber vody sa robí sacím košom umiestneným priamo v zdroji alebo z bernej nádrži. Zberná nádrž je so zdrojom spojená prívodným kanálom alebo potrubím so samospádom Niekedy sú zberné nádrže (studne) umiestnené v blízkosti vodného toku a napĺňané vodou prirodzeným presakovaním vody. Požiadavky na vlastnosti úžitkovej vody nie sú pri všetkých vodných zdrojoch splnené. Niektoré zdroje dodávajú vodu, ktorú treba pred použitím upravi. Pri úprave vody sa odstraňujú nerozpustné látky nachádzajúce sa vo vode a rozpustené látky tvoriace tvrdos vody. Väčšie nečistoty (lístie, haluze) sa zachytávajú sitami. Látky obsiahnuté vo vode sa odstraňujú buď sedimentáciou, teda usadzovaním, alebo cedením, teda filtráciou. Sedimentácia sa uskutočňuje v usadzovacích nádržiach pri zníženom prietoku. Filtrovanie sa robí vo filtračných nádržiach, ktoré majú náplň z kameňov, štrku, kamennej drviny, piesku alebo iného vhodného materiálu. Pohon vodárenských čerpadiel mohol by elektrický, parný alebo spažovacím motorom. Často sa používal aj samospád. Obvyklým čerpacím zariadením bolo odstredivé čerpadlo s elektrickým motorom. Niektoré vodárne mali aj záložné čerpadlo. Vodárne mali spravidla vodojem, v ktorom sa akumulovala určitá zásoba vody pre špičkový odber. Vodojem teda vyrovnával rozdiely medzi výkonnosou čerpadla a najväčším odberom vody počas dňa. Objem vodojemu umožnil použi čerpadlo s menším výkonom, ktoré umožňovalo hospodárnejšiu prevádzku. Vodojemy sa stavali na miestach majúcich primeranú výšku nad miestom dodávky alebo spotreby vody. Sú buď vežové alebo zemné. Majú jednu, dve alebo viac nádrží vzájomne spojených potrubím. Nádrže mohli by vyhotovené z betónu, alebo plechu. Ich tvar mohol by hranatý alebo valcový. Vodárne menšej výkonnosti mali zvyčajne len jeden alebo najviac dva vodné žeriavy a boli bez vodojemu. Voda sa dopravovala čerpadlom a vodným žeriavom priamo do tendra rušňa. Nádrže vodojemu sú zapojené do vodárenského zariadenia tak, že sú plnené zvláštnym výtlačným systémom potrubia a voda sa z nich odoberá zásobným potrubným systémom zaústeným do rozvodovej siete. Vodárenské zariadenie obsahuje sací, výtlačný, zásobovací a rozvodný potrubný systém. Pri vožbe priemeru, umiestnenia a vedenia potrubného systému sa prihliadalo na čo najmenšie straty a na to, aby celá sústava potrubia bola hydraulicky čo najvýhodnejšia. Potrubie sa používalo liatinové alebo ocežové, neskôr aj z plastických látok.
 
Vodné žeriavy
 
Do vodojemu tendra sa voda dopravuje pomocou vodného žeriava. Počet vodných žeriavov závisel od požiadaviek prevádzky a od miestnych pomerov. Vodné žeriavy boli umiestnené tak, aby sa voda mohla odobera čo najvýhodnejšie a za najkratší možný čas. Teda tak, aby sa nemuselo manipulova s rušňom. Vodárenské zariadenia s malým odberom vody a na tratiach menšieho významu mali obyčajne jeden vodný žeriav. Vodárenské zariadenie na väčší odber mali väčší počet vodných žeriavov. Čas potrebný na odber určitého množstva vody závisí od vnútorného svetlého priemeru vodného žeriava, od priemeru a dĺžky prívodného potrubia a od tlaku vody, ktorý závisel od výšky vodojemu nad miestom odberu. Výdatnos vodného žeriava sa vyjadrovala v m3 za jednu minútu. Výtokový otvor žeriava mal svetlos až 300 mm. Najrozšírenejšie boli vodné žeriavy svetlosti 100 až 200 mm. Výdatnos vodných žeriavov bola až 3 m3 za jednu minútu, prípadne aj viac. Najčastejšie mali vodné žeriavy výdatnos do 2 m3 za jednu minútu.
 
Vodný žeriav Spitzner
Vodný žeriav Spitzner
 
U nás boli najrozšírenejšie vodné žeriavy Spitzner. Vodný žeriav Spitzner pozostáva zo stojana (žeriava) a zaveseného plechového koryta v tvare chobota. Chobot žeriava nahrádzal otáčavé rameno vodných žeriavov staršej konštrukcie. Toto zariadenie je aj bezpečnejšie a ovládatežnejšie než zariadenia iných konštrukcií. Jeho výhodou je aj to, že znižuje možnos poškodenia rušňa následkom samovožného vychýlenia chobotu smerom k osi vedžajšej kožaje. Vodný žeriav s otáčavým ramenom bol po tejto stránke nebezpečnejší. K vodnému žeriavu patril zatvárací vodný posúvač a veterník, ktorý zmierňuje vodné nárazy v prívodnom potrubí, vzniknuté následkom rýchleho zatvorenia posúvača. Stojan vodného žeriava bolo potrebné chráni proti zamŕzaniu vody v stojane. Proti zamŕzaniu slúžil v spodnej časti stojana namontovaný ventil, ktorý sa prostredníctvom mechanizmu spojeného s vretenom zatváracieho posúvača ihneď otvoril, len čo posúvač zatvoril prítok vody do stojana. Otvoreným ventilom vytiekla voda, ktorá zostala v stojane po zatvorení posúvača. Vodný žeriav s otáčavým ramenom musel ma vždy návestidlo schopné dáva náves, ktorá vyjadrovala polohu otáčavého ramena vodného žeriava.
 
Vodný žeriav Spitzner
Vodný žeriav Spitzner
 
Parné rušne boli na našich železničných tratiach v prevádzke ešte dlho potom, ako sa objavili rušne elektrické, či motorové. Oficiálne ukončenie parnej prevádzky na Slovensku bolo 17. októbra 1980 vypravením slávnostného parného vlaku radu 556.0 z Leopoldova do Bratislavy. V druhej časti sa budeme stručne venova depám pre elektrickú a motorovú trakciu. Prípadným záujemcom môžem odporúča literatúru, z ktorej som čerpal aj ja:
 
  1. Ing. Jaroslav Louda, Ing. Vlastimil Mareš a kol.: Príručka pre rušňovodičov, Dopravné nakladatelství Praha 1958
  2. Prof. Ing. Dr. Zbyněk Jirsák a kol.: Železničné stanice a uzly, ALFA Bratislava 1979
  3. Prof. Ing. Dr. Ferdinand Klimeš, DrSc.: Železniční stavitelství II. díl, SNTL/ALFA Praha 1981
Fotografie zariadení používaných v depách sú uverejnené vo fotoalbume, ktorý sa priebežne dopĺňa.
Fotoalbum k článku: Rušňové depá
Celkom fotografií: 48
Depo Plešivec - žeriav - drapák je položený vedža žeriavu,Depo Brezno - úložište nafty - dve nadzemné nádrže, Depo Brezno - montážna jama, Depo Brezno - vodný žeriav Spitzner stojí vedža popolovej jamy,
Depo Brezno - popolová jama, Depo Plešivec - točňa s rotundou, Depo Plešivec - cez točňu prechádza vchodová (hlavná) kožaj, Depo Plešivec - točňa,
Depo Plešivec - bočné lávky slúžia pre kontrolu rušňov zhora, vžavo sudy s olejom, Depo Bratislava východ - Rendez - mechanizmus na zaistenie točne v polohe je spriahnutý návesou, Depo Bratislava východ - Rendez - jama točne a ocežová mostovka točne, Depo Bratislava východ - Rendez - točňa - detail
Depo Plešivec - parný rušeň radu 556.0 pri vodnom žeriave Spitzner, Depo Plešivec - motorové vozne a rušne odstavené v remíze (rotunde),Depo Nitra - točňa a rotunda, Depo Nové Zámky - vodný žeriav Spitzner,
Depo Bratislava východ - Rendez - zbrojenie parného rušňa so žeriavom s drapákom, Depo Zvolen - odstavené rušne, v pozadí hala s pieskovaním, Depo Zvolen - lávky slúžiace na prehliadku rušňov, vpravo vodný odpor, Depo Zvolen - čas rotundy s točňou,
Depo Zvolen - motorový rušeň posunuje v depe, Depo Zvolen - točňa, rotunda a vodárenská veža, Depo Zvolen - presuvňa - odstavené rušne,Depo Zvolen - presuvňa - odstavené rušne,
Depo Nové Zámky - hala a pieskovanie, Depo Nové Zámky - portálový žeriav, Depo Nové Zámky - hala opráv elektrických rušňov, Depo Nové Zámky - točňa a rotunda,
Depo Nové Zámky - točňa, rotunda, vodárenská veža, Depo Nové Zámky - odstavené rušne, rotunda, za ňou vodárenská veža, Depo Nové Zámky - portálový žeriav,Depo Nové Zámky - točňa a rotunda,
Depo Nové Zámky - hala opráv, montážna jamaDepo Nové Zámky - vodný žeriav Spitzner,Depo Nové Zámky - vodný žeriav Spitzner (sloní chobot),Depo Nové Zámky - vodárenská veža,
Depo Zlaté Moravce - točňa,Depo Tr. Teplá - vodný žeriav Spitzner a popolová jama,Depo Tr. Teplá - točňa a rotunda,Depo Tr. Teplá - točna a rotunda,
Autor: Ing. Peter Páteček | Dňa: 10. 04. 2009 | 29772x prečítané | Spä
Príspevkov: 1 Zobrazi diskusiu | Prida príspevok

Bookmark and Share     Informačný e-mail    Vytlači
 Najnovšie články - aktuality, reportáže
 Hlavné menu

Užívatežské meno (prezývka):

Heslo:




Registrácia nového čitateža!

 Sledujte nás na:

      

 Fórum
Železničné.info - Diskusné fórum

Železnice v Európe - Taliansko

Železničné trate - Mimoriadnosti na tratiach

Slovenské železnice - Meškanie vlakov

Železničné stanice - Stará Kremnička


Kožajové vozidlá - Motorové jedotky radu 813


Železničné.info - Železničné.info

Slovenské železnice - Nehody na tratiach

ĎalĹĄie prĂ­spevky »
 Inzercia
Nie sú žiadne inzeráty.
 Filmotéka
Rozlúčka s Uhrankou Prehraj
R 371 Horehronec Prehraj
Hanušovský viadukt 2Prehraj
498.104 Albatros na trati 131Prehraj
Tri pary v akciiPrehraj
GP 2011 ZvolenPrehraj
464.001 na DomiciPrehraj
Kačena - PLŽPrehraj
754.054 na mimoriadnom vlakuPrehraj
Oslavy storočnice trate 196Prehraj
 Vyhžadávanie
Vlož text:

 Štatistika
Tieto stránky boli vytvorené pomocou phpRS redakčného systému napísaného v PHP jazyku

php    mysql    apache    rss

Š ŽELEZNIČNÉ.INFO :: 2007-2018