Z dôvodu narastajúcej spotreby dreva v prvej polovici 19. storočia bolo na Horehroní postavených viacero nových píl. Tradičná forma dopravovania dreva z lesov, splavovanie, však u nepostačovalo pokry zvýšenú spotrebu. Preto ministerstvo pôdohospodárstva v Budapešti v roku 1898 nariadilo riaditežstvu štátnych lesov v Banskej Bystrici vypracova návrh na výstavbu lesnej eleznice s ekonomickým zdôvodnením. V roku 1901 bol návrh vypracovaný a začalo sa vymeriavanie trasy novej lesnej eleznice z Hronca do Čierneho Balogu s rozchodom 760 mm. S jej výstavbou sa začalo v apríli 1908 a do konca roku bol úsek dlhý 10,7 km hotový. Dňa 8. januára 1909 bola vykonaná policajno-technická pochôdzka.
Chvatimech
Chvatimech - most cez Hron na trati ČH
Ešte pred 1. svetovou vojnou v rokoch 1909 a 1910 bol postavený traový úsek z Hronca do Štiavničky, v rokoch 1911 a 1912 traový úsek z Chvatimechu do Piesku a v roku 1912 bola predĺená tra z Čierneho Balogu do Dobroča o 3,5 km.
Rok výstavby
|
Úsek trate
|
km
|
1908 - 8.1.1909
|
Hronec - Čierny Balog
|
10,7
|
1909-1910
|
Hronec - Štiavnička
|
|
1911-1912
|
Chvatimech-Piesok
|
|
1911-1912
|
Čierny Balog - Dobroč
|
3,5
|
1915-1920
|
Dobroč - pred Boldišku
|
4
|
1927
|
spred Boldišky po Stádlo
|
2,5
|
1938
|
po Starú dolinu
|
2,2
|
|
|
|
1916-1927
|
tra Páleničnô z Dobroče do Čiernej doliny
|
4,3
|
1937-1948
|
prípojná tra v Čiernej doline
|
|
1936-1938
|
tra z Čiernej doliny do Vežkého tajchu
|
3,2
|
1938
|
tra a za Dlhý grúň
|
3,1
|
1941
|
tra pod Vepor
|
1,8
|
|
|
|
1920-1921
|
úsek Brôtovo z Dobroče po Skalicu
|
4,9
|
1940
|
odbočka Kríno
|
2,7
|
|
|
|
1915
|
dolina Vydrovo
|
4,5
|
1923-1924
|
do Prostrednej doliny
|
2,8
|
1929-1930
|
v Korytárskom
|
|
1936-1937
|
v Podtajchovej
|
3,1
|
1946
|
predĺenie v Podtajchovej
|
0,7
|
1941
|
prípojná tra v Obrubovanskej doline
|
|
|
|
|
1915-1916
|
Hronec - Osrblie
|
|
1916-1922
|
Osrblianska tra z Hronca na Tri vody
|
15,5
|
1944-1945
|
odbočujúca tra do Prostrednej doliny
|
1,6
|
1938-1939
|
tra Tri vody - Suchá jama
|
|
|
|
|
1923-1928
|
tra Kamenistá z Hronca na Sihlu
(+odbočky a kožaje nakládky a stanice)
|
23,5
6,3
|
1938
|
odbočujúca tra z Hrončoka na Kyslú
|
2,5
|
1947-1949
|
Čierny potok na Smrečiny
|
|
|
|
|
1908-1949
|
Celá tra
|
132,97
|
Výstavba úsekov Čiernohronskej lesnej eleznice prebiehala pomerne rýchlym tempom. Za 20 rokov bolo postavených asi 100 km tratí. Za niekožko desaročí sa vybudovala jedna z najrozsiahlejších sietí úzkorozchodných tratí. Posledný úsek úzkorozchodnej trate bol postavený z Čierneho potoka na Smrečiny v období rokov 1947 - 1949 a celková dĺka siete tratí dosiahla 131,98 km. Traové úseky boli stavané v údoliach s mnostvom oblúkov, ktoré mali najmenší polomer 60 m. Sklonové pomery na jednotlivých úsekoch trate boli od nuly a do 70 promile a prevádzka bola z tohto dôvodu dos náročná. Najnáročnejší úsek bola tra Selecká, kde stúpanie dosahovalo a 71 promile.
Valaská
Hronec - kožajisko - vžavo tra s normálnym rozchodom
Zloité geografické pomery si vyiadali výstavbu viacerých stavieb, či u oporných múrov ale aj mnostvo priepustov a niekožko mostov. Najväčší most bol postavený pri Svätom Jáne. Tento pôvodne drevený most bol postavený na sútoku Kamenistého potoka a Čierneho Hrona. Po 2. svetovej vojne bol tento most prestavaný na ocežový.
Svätý Ján - ocežový most
Z odbočujúcich a prípojných tratí sa drevo zváalo do staníc na hlavných tratiach, a odtiaž sa vlakmi vozilo ďalej, do miesta spracovania. Tak ako na niektorých iných lesných elezniciach, tak aj na Čiernohronskej lesnej eleznici sa okrem anej sily rušňov vyuívala aj gravitačná sila. Prázdne vozne boli rušňom vytlačené do hornej stanice a po naloení drevom boli spúšané dolu, pričom vozne boli brzdené brzdármi. Kadá skupina vozňov musela by brzdená dostatočným počtom brzdárov tak, aby dokázali súpravu naloených vozňov bezpečne zastavi pred prekákou na trati. Tento spôsob bol pomerne nebezpečný, ale zároveň lacný.
Od otvorenia prevádzky v roku 1909 a po ukončenie prevádzky sa prepravilo asi 15 miliónov kubických metrov dreva reziva, a ďalšieho materiálu. Priemerná ročná kapacita v čase plnej prevádzky lesnej eleznice bola 220 tisíc metrov kubických dreva a reziva. Drevo sa prepravovalo na pílu Štiavnička a na prekládkovú stanicu v Hronci, kde sa drevo prekladalo na vozne ČSD alebo na skládku. Od roku 1949 sa na prekládku začal pouíva portálový eriav, ktorý tu bol postavený.
Hronec - portálové eriavy
V rokoch 1927 a 1962 sa Čiernohronská lesná eleznica vyuívala aj na osobnú dopravu, prepravovali sa prevane lesní robotníci, ale eleznicu vyuívali aj obyvatelia okolitých dedín a horských osád. Denne sa okrem vlastných zamestnancov prepravilo 200 a 250 ďalších osôb. V lete to bolo aj viac, pretoe lesnú eleznicu vyuívali aj turisti a hubári. Po rozšírení autobusovej dopravy bola osobná doprava pre nerentabilnos a nevyhovujúci stav osobných vozňov zrušená.
Mapa ČH (zdroj: 1)
Pôvodne boli na Čiernohronskej lesnej eleznici tri parné rušne radu U 34.901 vyrobené v roku 1909 v Budapešti. Z nich sa zachoval jeden, ktorý bol prevezený na lesnú eleznicu vo Vychylovke a patrí Kysuckému múzeu. V roku 1948 dodala ČKD Praha štyri trojnápravové tendrové rušne radu C 760/90d, ktoré na ČSD dostali označenie U 35.901. Najvýkonnejšími rušňami, ktoré tu boli v prevádzke, boli maďarské štvornápravové tendrové rušne označené ako U 46.901. Neskôr boli na eleznici v prevádzke okrem parných aj motorové rušne. Boli to dieselhydraulické rušne Rába M024, vyrobené v maďarskom Györi. Pre nákladnú dopravu boli pouívané oplenové vozne, na ktorých sa prepravovali drevené klady. Týchto tu bolo asi 156. Rezivo a metrové drevo sa dopravovalo na plošinových podvozkových vozňoch. Pre dopravu pilín a kôre zo stromov sa pouívali zakryté podvozkové vozne. Okrem toho tu boli dva sluobné vozne, ktoré slúili pre potreby vlakvedúcich a vlakových čiat. Pre osobnú dopravu mala Čiernohronská lesná eleznica k dispozícii 12 osobných vozňov. Ďalej tu bola drezina, ktorá slúila tramajstrovi na inšpekčné cesty po trati. Pre rozvoz uhlia pre parné rušne sa pouívali špeciálne výsypné vozne. V zime sa na osobitné vozne namontovali pluhy, ktorými sa čistila tra od snehu a zabezpečovala sa jej prechodnos v zimnom období.
Šanské - vláčik do Čierneho Balogu
V roku 1944 po vypuknutí SNP partizáni vyhodili elezničný most cez Hron, aby tak zatarasili cestu z Hronca do Čierneho Balogu. Lesnú eleznicu počas povstania vyuívali na dopravu zbraní, munície a zásob partizánom v okolitých lesoch. Na sklonku 2. svetovej vojny Nemci zničili dva parné rušne, vypálili výhrevňu, sklad pohonných látok a zničili všetky výhybky v stanici Hronec. Ostatné rušne sa podarilo zachráni. Krátko po vojne bola prevádzka na lesnej eleznici obnovená a začala plni svoju pôvodnú úlohu.
Čierny Balog
V roku 1949 sa zrušila odbočná tra do Obrubovanskej v doline Vydrovo. Tak sa začala likvidácia Čiernohronskej lesnej eleznice. Definitívne sa o jej zrušení rozhodlo v roku 1964. Bolo to najmä z dôvodu výstavbu kvalitnejších lesných ciest a rozvoja automobilovej dopravy. Ďalším dôvodom bol zastaraný rušňový a vozňový park. Navyše, lesnej eleznici postupne ubúdali jednotlivé traové úseky a s tým aj mnostvo prepraveného dreva a reziva, čím sa zniovali výnosy a zvyšovali náklady na prevádzku. Ešte v roku 1964 sa zrušila tra Mrcha potok – Tri vody a v roku 1969 traový úsek Suchá jama – Tomášová. V sedemdesiatych rokoch zostalo v prevádzke len asi 30 km Čiernohronskej lesnej eleznice. V prevádzke zostal jeden parný rušeň, ktorý chodil na tratiach z Čierneho Balogu do Vydrova a z Dobroče do Brôtova (Brobova) a na Páleničnô, ďalší rušeň chodil z Čierneho Balogu cez Hronec na pílu v Štiavničke. Motorový rušeň Rába chodil z Hronca do Kamenistej doliny. V roku 1982 však došlo k zrušeniu aj týchto traových úsekov a Čiernohronská lesná eleznica prestala po 73 rokoch fungova ako hospodárska jednotka.
Čierny Balog - parný rušeň ČKD (5) na vlaku do Vydrova
Z mnostva lesných elezníc, ktoré boli na Slovensku, Čiernohronská lesná eleznica patrila medzi najdlhšie a najvýznamnejšie. Tento elezničný dopravný systém sa zil s okolitým prostredím, stal sa súčasou nádhernej prírody a charakteristickým prvkom pre región Čierneho Hrona.
Čierny Balog - orientačná mapa ČH
Dôleitou udalosou bola v roku 1983 snaha záujemcov o eleznice zachráni aspoň čas z pôvodnej Čiernohronskej lesnej eleznice. Vďaka tomu sa podarilo zachova tra z Hronca do Čierneho Balogu a Vydrova v dĺke 17,6 km a tie čas rušňového a vozňového parku, a niekožko ďalších elezničných objektov. Vo Vydrove bol zároveň vytvorený aj lesnícky skanzen. Tak sa podarilo aj pre ďalšie generácie zachova túto zaujímavú technickú pamiatku, atrakciu, ktorá sem kadoročne priláka mnostvo návštevníkov.
Na trati do Vydrova
Vydrovo
Dňa 1. mája t.r. sa otvorí ďalšia sezóna Čiernohronskej eleznice a Lesníckeho skanzenu. V tomto roku bude otvorenie v znamení storočnice a pripravený je pestrý program. Premáva na Čiernohronskej eleznici bude aj parný rušeň U 34.901, ktorý patrí Kysuckému múzeu a premáva na Historickej lesnej úvraovej eleznici. Tento rušeň bol zapoičaný v januári a na Čiernohronskej eleznici bude premáva do osláv storočnice. O pripravovaných akciách na tento rok sa dozviete na stránke Čiernohronskej eleznice.
Spracované podža literatúry:
1. Ing. Dušan Lichner, CSc.: Úzkokožajky na Slovensku, EDIS – vydavatežstvo U, 2001