V roku 1871 bratislavsko-trnavskú železnicu odkúpila Spoločnosť považskej železnice, ktorá 15.10.1872 zastavila prevádzku na konskej železnici z dôvodu jej prestavby na parnú. Parná prevádzka na trati z Bratislavy do Trnavy sa začala 1.5.1873. Spoločnosť považskej železnice zároveň vybudovala železničnú spojku z Rače do Vajnor, ktorá bola do prevádzky odovzdaná 1.2.1874. Stanica v Rači sa tak stala odbočnou pre trať do Vajnor, kde sa napojila na trať Uhorskej centrálnej železnice Bratislava – Budapešť. Priame spojenie Rače z bratislavskou hlavnou stanicou bolo dané do prevádzky až 2.2.1883. V tom istom roku bola do prevádzky daná aj nová železničná zriaďovacia stanica Bratislava zriaďovacia stanica (dnešná železničná stanica Bratislava východ) na spojke Rača – Vajnory. Zaústením nových traťových spojok do stanice v Rači sa zvýšil jej prevádzkový význam, čo si vyžiadalo tiež rozšírenie koľajiska stanice. Vybudovaním spojky Bratislava hl.st. – Bratislava-Rača sa však dôležitejšou stala hlavná stanica, ktorá sa stala uzlovou. Ďalší rozvoj železničnej dopravy si vyžiadal vybudovanie aj druhej traťovej koľaje v úseku Bratislava hl.st. – Bratislava-Rača, druhá koľaj bola vybudovaná v roku 1893.
Zrekonštruovaná stanica v Rači
Stanica v roku 2005...
... slúžila skôr ako odstavné koľajisko pre súpravy vlakov
Železničná stanica v Rači mala väčší význam pre nákladnú dopravu. V súvislosti s rozvojom mesta po skončení druhej svetovej vojny sa v tejto lokalite vybudovalo viacero väčších podnikov, ktoré mali vybudované železničné vlečky zaústené do stanice. Zámerom bolo premiestniť do Rače aj ďalšie podniky, ktoré boli v blízkosti centra. Uvažovalo sa s vybudovaním veľkého priemyselného centra v lokalite Rača. Dodnes je v stanici pomerne veľké koľajisko manipulačných koľají, ktoré sú dnes využívané minimálne, pretože viaceré podniky zanikli po roku 1989.
Nové nástupište medzi koľajami 3 a 7
Železničná stanica Bratislava-Rača bola elektrifikovaná v roku 1967, keď sa elektrifikovala väčšina bratislavských železničných staníc a trať 130 v úseku Bratislava – Galanta. V roku 1985 bola elektrifikovaná aj trať Bratislava – Trnava, takže aj na trati 120 začala elektrická premávka a v osobnej doprave tu boli nasadené elektrické jednotky radu SM 488.0 (súčasný rad 560).
Vchodové návestidlo od Trnavy
Severné zhlavie - skupina odchodových návestidiel
Južné zhlavie
Železničná stanica Bratislava-Rača je diaľkovo ovládaná zo zriaďovacej stanice Bratislava východ. Do roku 2006 boli v stanici vybudované len sypané nástupišťa. V roku 2006 sa v rámci výstavby V. koridoru začala rekonštrukcia stanice. Počet staničných koľají bol znížený na úkor nového nástupišťa, ku ktorému bol vybudovaný podchod a bezbariérový prístup pre telesne postihnutých cestujúcich. Ide o prvú železničnú stanicu v Bratislave zrekonštruovanú v rámci výstavby železničného koridoru. Ešte predtým prešla rekonštrukciou trať 120 v úseku Bratislava-Rača – Svätý Jur, dnes je trať 120 zrekonštruovaná po železničnú stanicu v Novom Meste nad Váhom (vrátane).
Manipulačné koľaje - ich využitie je v súčasnosti minimálne
Zaústenie jednej z vlečkových koľají
Niekoľkokrát som sa na stanicu v Rači zašiel pozrieť, podarilo sa mi zachytiť jej stav v roku 2005, potom počas výstavby koridoru a samozrejme aj súčasný stav. Fotografie sú uverejnené vo fotoalbume.
Rekonštrukcia stanice v roku 2006 - južné zhlavie
Rekonštrukcia stanice - výpravná budova
Rekonštrukcia stanice - južná strana
Rekonštrukcia stanice - južná strana
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
