elezničná stanica v Revúcej má štyri kožaje. Kožaj 1 a 3 sú dopravné kožaje a sú pri nich vybudované sypané nástupištia. Kožaj 2 a 4a sú manipulačné kožaje.
Letecký záber na stanicu v období 1970-1980 - výrez z fotky (prameň 2)
Na vchode do stanice od Plešivca a od Muráňa boli kedysi mechanické návestidlá. Tieto návestidlá boli neskôr nahradené návestidlami svetelné. Pri zmene spôsobu riadenia (na riadenie prevádzky podža D3) boli zrušené aj svetelné vchodové návestidlá.
Mechanické návestidlo - výrez z fotky (prameň 2)
Čriepky z histórie
Následkom Viedenskej arbitráe muselo Československo v roku 1938 odstúpi čas územia juného Slovenska. Tra medzi Jelšavou a Chynian Vodou (Lubeníkom) preala štátna hranica a elezničná doprava zostala ochromená. Zásobovanie viazlo, preprava osôb a tovarov musela prejs na cestnú dopravu zo severu, najmä cez Tisovec. Po rozpade Československa a vzniku slovenského štátu sa dopravná politika štátu zamerala na urýchlenú nápravu stavu, ktorý nastal v dôsledku Viedenskej arbitráe. Náprava spočívala vo výstavbe nových náhradných elezničných tratí. Vypracovaný bol projekt na prepojenie tratí v Muránskej, Štítnickej a Dobšinskej doline. V Revúcej sa začala sa budova tra do Tisovca. Pri tejto príleitosti sa vybudoval aj cestný nadjazd, niekožko kilometrov telesa trate a viacero mostov a priepustov. Práce na výstavbe novej trate do Tisovca a na ďalších tratiach, známych aj ako Gemerské spojky, boli prerušené po vypuknutí Slovenského národného povstania v auguste 1944. Po skončení vojny sa stavebné práce síce opä rozbehli, no v roku 1949 bola výstavba tratí definitívne ukončená bez zdôvodnenia, aj keď mnohé úseky boli dokončené na 60 a 90 percent.
Vojnou poškodená výpravná budova (prameň 2)
Z histórie stanice mono uvies ďalšiu spomienku na 2. svetovú vojnu. Na konci vojny počas bojov ustupujúce nemecké vojsko zapálilo budovu skladu na elezničnej stanici v Revúcej, zničilo dve lokomotívy a poškodilo niekožko vozňov. Poškodeniu sa nevyhla ani tunajšia výpravná budova.
Výpravná budova - súčasnos
Výpravná budova, sklad batoín, záchody a kožajová váha
Tak ako sa vyvíjalo mesto, tak sa menila tvár stanice. V minulom storočí sa v Revúcej postavil nový závod Lykotex, v ktorom sa vyrábali koberce známe pod názvom Rekos (Revúcky koberec syntetický). Do závodu sa vybudovala vlečka, ktorá bola zaústená do juného zhlavia stanice. Po roku 1989 však opadol záujem o tieto koberce a výroba kobercov zanikla. Z tohto dôvodu zostala vlečka nevyuívaná a v období rokov 2004-2005 bola zrušená. V objektoch bývalého závodu na výrobu teraz sídlia iné firmy, ktoré elezničnú dopravu nevyuívajú.
Vchod do stanice od Muráňa
Severné zhlavie - smer Muráň
Miesto po zrušenej výhybke vlečky
Okrem u zaniknutej vlečky do Lykotexu sa tu sídlia Štátne lesy, ktoré vyuívajú elezničnú dopravu na prepravu dreva. iaž, aj to sa vozí čoraz viac nákladnými autami. Svojho času tu mali svoje sídlo uhožné sklady, keďe kedysi sa nevykurovalo plynom. Vtedy tu často chodili vozne s uhlím, ktoré sa tu vykladalo na skládku. Následkom plynofikácie však zaniklo aj toto.
Juné zhlavie
Skladisko s bočnou a čelnou rampou
Vo februári 2003 došlo na trati 165 k zastaveniu osobnej dopravy. Najmä do Revúcej ráno cestovalo dos študentov do tunajších základných a stredných škôl. Od 15. júna 2003 síce dopravu obnovili, ale mnohí cestujúci začali vyuíva radšej autobusovú dopravu, ktorá nahradila aj zrušené osobné vlaky.
Kedysi (začiatok 20. storočia)... (prameň 2)
a dnes
Manipulačný vlak tu chodí podža potreby, na týchto býva spravidla rušeň radu 751, istý čas tu chodili aj rušne radu 742. Na osobných vlakoch tu chodia motorové vozne radu 810. V súčasnosti je však osobná doprava slabšia. Okres Revúca patrí medzi okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku, preto žudia nemajú dôvod cestova. Ani priemysel nie je v Revúcej nejako hodne rozvinutý, a aj ten čo tu existuje, sa borí s akosami. Prehlbujúca sa hospodárska kríza sa dotkla aj štátnych lesov, pretoe klesol záujem o drevárske výrobky, a z toho dôvodu sa zníil aj dopyt po dreve. Aká bude budúcnos eleznice v Revúcej? Tak na túto otázku dnes nepozná odpoveď nikto.
Náčrtok kožajiska stanice
Zaujímavé odkazy:
Pramene:
1. Dejiny elezníc na území Slovenska, Ing. Jiří Kubáček a kol., 1999
2. Revúca, Dušan Dubovský, 1989
3. miestna a regionálna tlač (Zora Gemera, Východoslovenské noviny a i.)
4. časopisy elezničiar a Semafor
Fotografie elezničnej stanice v Revúcej a zastávky v Mokrej Lúke sú vo fotoalbume.