elezničná stanica Zlaté Moravce leí v km 61 na jednokožajnej neelektrifikovanej trati Leopoldov – Kozárovce (SR 141). Do stanice je zaústená tie jednokožajná neelektrifikovaná tra z Nových Zámkov (SR 151). Stanica je orientovaná v severojunom smere a výpravná budova leí napravo od kožajiska.
elezničná stanica Zlaté Moravce má osem kožají, z toho sedem dopravných a jednu manipulačnú. Pri štyroch kožajach sú vybudované zvýšené nástupištia s pevnou hranou. Na vchodoch od Šurian a Luianok sú mechanické vchodové návestidlá. Na severnom zhlaví na vchode od Kozároviec je taktie mechanické vchodové návestidlo, ďalej mechanické zriaďovacie návestidlo na vlečkovej kožaji do miestnej tehelne a na odchode je mechanické odchodové návestidlo pre skupinu dopravných kožají. Na severnom aj junom zhlaví sú obojstranné kožajové spojky. Kožajisko severného zhlavia pretína cestná komunikácia a elezničné priecestie je chránené mechanickými závorami. Na junej strane kožajiska stanice je vybudované menšie depo s rotundou pre tri rušne, pred ktorou je menšia točňa.
Výpravná budova z kožajiska
Výpravná budova z ulice
Odstavený prívesný vozeň
Z histórie tratí v okolí Zlatých Moraviec
elezničná stanica v Zlatých Moravciach bola vybudovaná pri výstavbe „miestnej eleznice v údolí itavy“. Koncesia pre výstavbu a prevádzkovanie trate s normálnym rozchodom v údolí itavy medzi Šuranmi a Zlatými Moravcami udelená nariadením ministerstva obchodu č. 20091 z 28. apríla 1893 koncesionárom Štefanovi Keglevichovi, firme Soenderop a spol. a Michalovi Pollacsekovi. Dodatočná koncesia pre výstavbu a prevádzkovanie trate Zlaté Moravce – Topožčianky bola udelená uvedeným koncesionárom nariadením ministerstva obchodu č. 36724 zo 16. mája 1895 ako dodatok koncesie z roku 1893.
Na 46 km dlhej trati zo Šurian do Topožčianok bolo vybudovaných sedem staníc a dve zastávky. Postavených bolo tie sedem výpravných budov, 14 skladov, jedna remíza rušňov a 14 stránych stanovíš. Na trati bolo postavených 87 mostov, z toho tri najväčšie mosty s rozpätiami 15,4 a 50 m mali drevenú konštrukciu. Kvôli výstavbe miestnej eleznice došlo k rozšíreniu stanice v Šuranoch. Stavebné náklady dosiahli výšku 3,234 mil. korún. Prevádzka na trati Šurany – Zlaté Moravce sa začala 7. septembra 1894 a na trati Zlaté Moravce – Topožčianky 21. septembra 1895.
Osobný vlak do Úžan nad itavou
Obojstranná kožajová spojka
Točňa pred rotundou
Odstavené rušne
MR 751.205-6 posunuje
O pár rokov neskôr bola vybudovaná miestna eleznica zo Zlatý Moraviec do Kozároviec. Tra do Topožčianok odbočuje z trate do Kozároviec. Pri výstavbe bola zastávka Kozárovce leiaca na miestnej eleznici Levice – Hronská Dúbrava prestavaná na prípojnú stanicu. Koncesia na výstavbu a prevádzku tejto eleznice bola udelená nariadením ministerstva obchodu č. 19980 z 22. marca 1912 továrnikovi Albertovi Petöovi zo Zlatých Moraviec a Ing. Vojtechovi Gersterovi z Budapešti.
Na 19,1 km dlhej trati boli vybudované tri stanice a jedna zastávka. Stavebné náklady boli vo výške 1,642 mil. korún. Prevádzka na trati bola zahájená 14. decembra 1912.
Odstavené MÚV-ky traového úseku
Obojstranná kožajová spojka na severnom zhlaví
Priecestie chránené mechanickými závorami
Mechanické návestidlá (odchodové a zriaďovacie)
Smer Topožčianky, resp. Kozárovce
Po vzniku 1. ČSR bola zahájená výstavba viacerých elezničných tratí. Medzi nimi aj tra Zlaté Moravce – Zbehy (súčasná stanica Luianky). Tra bola projektovaná pre minimálny polomer oblúkov 300 m a najväčšie stúpanie 14 ‰. Tra vedie na rozhraní juného Slovenska a pohoria Tríbeč územím s vysokou hladinou spodnej vody a vežmi náchylným na zosuv, čo sa odrazilo na rozsahu zemných prác. Charakter trate si vyiadal vybudova a 85 mostných objektov, z toho sedem väčších mostov. Umelé stavby spotrebovali 67 tisíc m3 kameňa a 53,9 tisíc m3 betónovej zmesi. Výstavbu vykonávali firmy Müller a Kapsa, Konstruktiva, Bratři Špačkové, Lanna a Bratislavské stavebné podniky Schwarz a spol. Pri výstavbe prišlo o ivot pä robotníkov. Komplikácie spôsobili záplavy na rieke Nitra v roku 1937. Prevádzka na trati bola zahájená 15. mája 1938.
elezničná tra z Leopoldova, cez Luianky a Zlaté Moravce do Kozároviec sa po Viedenskej arbitrái, kedy Slovensko stratilo značnú čas územia aj so elezničnými traami, stala strategickou, pretoe spájala hlavné mesto so stredným Slovenskom.
Cestovný poriadok z roku 1948
Cestovný poriadok z roku 1964
Cez Zlaté Moravce dlhé roky premával rýchlik z Bratislavy do Plešivca, po vybudovaní trate z Roňavy do Turne nad Bodvou, chodil rýchlik a do Košíc. Známy bol pod názvom Tekov, ktorý dostal vlak neskôr. Osobná doprava zo Zlatých Moraviec do Topožčianok bola zastavená ešte v roku 1979. Vo februári 2003 bola zastavená osobná doprava na trati 141 z Luianok do Kozároviec a na trati 151 z Úžan nad itavou do Zlatých Moraviec, na tejto trati bola v júni 2003 doprava obnovená.
Viac fotografií stanice je vo fotoalbume. Okrem vlastných poznámok bola pouitá literatúra:
- KUBÁČEK Jiří, Ing., CSc., a kol: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR, 1999