Tra z Bratislavy do iliny bola budovaná postupne. Najprv prebehla prestavba trate z Bratislavy do Trnavy z konskej na parnú prevádzku, ktorá začala 1. mája 1873. Po vyriešení finančných problémov pokračovala výstavba ďalej a dňa 2. júna 1876 bol otvorený 52 km dlhý úsek z Trnavy cez Leopoldov do Nového Mesta nad Váhom. Tra z Nového Mesta nad Váhom do Istebníka nad Váhom (dnešné Zlatovce) dlhá 24 km bola otvorená 1. mája 1878. Zlatovce leia na pravom brehu rieky Váh v smere toku, priamo oproti mestu Trenčín, pravdepodobne preto stanica dostala názov Trenčín.
Pôvodný elezničný most v Trenčíne
(Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska)
Finančné monosti Povaskej spoločnosti boli však vyčerpané, a preto sa jej správna rada rozhodla celý hotový úsek preda. Po viacerých kompetenčných sporoch eleznicu odkúpil štát za cca 7 mil. zlatých a prevádzku na trati prevzali MÁV, no v decembri 1882 prešla celá tra do majetku Rakúsko-uhorskej spoločnosti štátnej dráhy. A následne sa opä rozbehla výstavba trate do iliny. Projekt elezničnej trate do iliny bol vypracovaný roku 1880 a samotná výstavba začala 1. marca 1883. Stavba napredovala vežmi rýchlo a tra do iliny dlhá 79 km bola otvorená 1. novembra 1883. V rámci výstavby tohto úseku trate bol v roku 1883 postavený aj jednokožajný elezničný most ponad rieku Váh v Trenčíne.
Súčasný elezničný most v Trenčíne
Vlak IC do Bratislavy prechádza cez elezničný most v Trenčíne
Osobný vlak do Trenčína prechádza cez most
Pôvodný most v Trenčíne bol postavený v roku 1883 a jeho nosnú konštrukciu tvorili eliptické priehradové nosníky s dolnou mostovkou. Pri výstavbe druhej kožaje na trati Bratislava – ilina bola na moste v roku 1903 vybudovaná aj druhá kožaj. V kadej kožaji boli priehradové poloparabolické hlavné nosníky s rozpätím 4x61,6 m.
elezničný most v Trenčíne - súčasný stav
Konštrukcia nažavo na 1. kožaji pochádza z roku 1946
Konštrukcia napravo na 2. kožaji bola vymenená v 60. rokoch 20. storočia
Lávka pre peších a cyklistov
Počas 2. svetovej vojny bol elezničný most v Trenčíne zničený. Explózia bola tak silná, e otriasla celým mestom Trenčínom a budovy do vzdialenosti 500 m boli silne poškodené. Na dvojkožajnom moste cez Váh v Trenčíne, v kadej kožaji boli poškodené opory a posledný pilier, a všetky konštrukcie boli prerazené náloami.
elezničný most v Trenčíne - rekonštrukcia po vojne
(Rekonštrukcia elezníc na Slovensku)
Najprv bol provizórne opravený a do prevádzkového stavu daný most v žavej kožaji v smere Bratislava – ilina. Menej poškodená konštrukcia z roku 1903 sa po zdvihnutí a uloení na bárky z rovnaniny z podvalov opravila.
elezničný most v Trenčíne - 2. kožaj
(Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska)
Pôvodné konštrukcie pravej kožaje boli tak vežmi poškodené, e ich oprava nebola moná. Preto pre pravú kožaj v roku 1946 vyrobila a zmontovala Vítkovická mostáreň novú konštrukciu s priamopásovými priehradovými hlavnými nosníkmi kosouhlej sústavy s podrunými zvislicami.
elezničný most v Trenčíne - pohžad z hradu
elezničný most v Trenčíne - pohžad zospodu
Konštrukcia je uloená na loiskách
Stará konštrukcia v druhej kožaji z roku 1903 opravená po vojne u v 60. rokoch nevyhovovala únosnosou, priestorovo ani technickým stavom. Preto sa v roku 1966 začala projekčná príprava komplexnej rekonštrukcie mosta v tejto kožaji. Tvar novej konštrukcie sa musel prispôsobi konštrukcii v prvej kožaji vybudovanej v roku 1946 a vyhovie budúcej elektrifikácii trate. Nová konštrukcia je riešená ako sústava jednoduchých nosníkov s rozpätiami 4x61,2 m s priehradovými hlavnými nosníkmi kosouhlej sústavy s podrunými zvislicami. Vožná šírka na moste je 5120 mm vožná výška v mieste vetrových portálov je 6123 mm. Dosková mostovka s priamym uloením kožajníc je z plechu hrúbky 15 mm vystueného priečnikmi vo vzdialenostiach 5135 mm, pozdĺnikmi a pozdĺnymi výstuhami z uholníkov. Tvorí nosný podklad a súčasne plní funkciu pozdĺneho a brzdového stuidla.
elezničný most v Trenčíne - bočný pohžad
V súvislosti s výstavbou V. koridoru, ktorý na území Slovenskej republiky ide z Bratislavy cez ilinu do Košíc a Čiernej nad Tisou sa rieši aj modernizácia elezničnej trate v úseku Nové Mesto nad Váhom – Púchov. Hlavným ciežom je vybudova infraštruktúru s poadovanými európskymi parametrami, pričom ide najmä o zvýšenie traovej rýchlosti do 160 km/h, prestavbu elezničných staníc pre dosiahnutie uitočných dĺok hlavných a predchádzajúcich kožají, výstavbu nástupíš s mimoúrovňovým prístupom cestujúcich, vybudovanie nového staničného zabezpečovacieho zariadenia atď.
Nová trasa trate (vyznačená červenou farbou)
Vizualizácia (Reming, a.s.)
Vizualizácia (Reming, a.s.)
Okrem zmeny trasy v medzistaničnom úseku Nové Mesto nad Váhom – Trenčianske Bohuslavice, kde pre dosiahnutie poadovanej rýchlosti je navrhnutý jednorúrový dvojkožajný tunel s dĺkou 1775 m, bude ďalšia zmena trasy v meste Trenčín, kde sa bude realizova nové spojenie medzi elezničnými stanicami Zlatovce a Trenčín novým mostom cez Váh rešpektujúcim budúcu plavebnú dráhu. Modernizácia elezničnej trate v Trenčíne sa mala pôvodne zača u tento rok, pravdepodobne sa začne a na jar budúceho roku. Prestavba si vyiada zbúranie letnej plavárne a viacerých rodinných domov.
Rýchlik do Bratislavy prechádza cez elezničný most v Trenčíne
Záverom mono spomenú, e priestor pred elezničným mostom na pravom brehu rieky Váh je obžúbeným miestom fotografov eleznice, pretoe sa nad ním vypína Trenčiansky hrad. Fotografie elezničného mosta v Trenčíne sú vo fotoalbume. © autor
Literárne a iné pramene:
- Dr. Ján Purgina: Vývoj elezníc na Slovensku od roku 1837 so zretežom na Bratislavu, vydavatežstvo SAV Bratislava 1957,
- Hanuš Entner: Začiatky elezníc na Slovensku, Dopravní nakladatelství 1959,
- Rekonštrukcia elezníc na Slovensku, Vydalo Povereníctvo dopravy a verejných prác v Bratislave,
- Ing. Alojz Drozd, Ing. Eugen Chladný, Ing. Ladislav Paulíny, Ing. Ivan Poliaček, CSc., Ing. Vladimír Vébr, doc. Ing. Jozef Zvara, CSc.:Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985 Dopravné stavby, ALFA Bratislava 1989,
- Ing. Krejčiřík: Po stopách našich eleznic, Nadas Praha 1991,
- Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR, Bratislava 1999,
- obec Zlatovce,
- Reming, a.s.