Tra z Viedne cez Bratislavu a Nové zámky do Budapešti (Centrálna Uhorská eleznica, resp. Juhovýchodná štátna eleznica) bola vybudovaná koncom 19. storočia a prevádzka v úseku z Bratislavy do Budapešti cez Štúrovo (maď. Párkany) začala v roku 1850.
Pohžad z pravého brehu na most - komorové konštrukcie druhej kožaji
Opora mosta na pravom brehu 
Priehradové konštrukcie prvej kožaji
Smer Trnovec nad Váhom
Pohžad zospodu a na tretí pilier v koryte rieky
Súčasný most medzi stanicami Šaža a Trnovec nad Váhom nie je pôvodný. Konštrukcia mosta bola v minulosti viackrát zmenená. Most je dlhý z dôvodu, e čas mosta je nad korytom rieky Váh, a ďalšie časti mosta sú nad inundančným, teda povodňami často zaplavovaným územím. Rozsiahlejšou rekonštrukciou most prešiel po druhej svetovej vojne, v roku 1956 a potom v roku 1973. Medzitým v roku 1969 bola ukončená elektrifikácia elezničnej trate z Bratislavy do Štúrova.
Rýchlik z Bratislavy do Banskej Bystrice
Priestor pod piatym požom slúi lodnej doprave 
Pohžad zospodu z žavého brehu 
Siedmy pilier
Most na žavom brehu nad inundančným územím 
Nažavo komorová konštrukcia, napravo priehradová konštrukcia
Opora na žavom brehu rieky
Most je ocežový s hornou mostovkou a má 14 polí. V prvej kožaji sú priehradové konštrukcie z roku 1956. V druhej traovej kožaji sa v prvom a druhom poli ponechali pôvodné konštrukcie z roku 1956, v ďalších poliach sa v roku 1973 namontovali nové komorové konštrukcie. Prvýkrát na Slovensku sa práve na tomto moste pouili ocežové nosné komorové konštrukcie s priamym uloením kožajníc. V poliach 3 a 8 majú nosníky rozpätie 31,2 m, v poliach 9 a 14 majú rozpätie 30,56 m. Celozvárané komorové nosníky sú staticky riešené ako jednoduché nosníky. Ocežové konštrukcie navrhol SÚDOP, stredisko Bratislava, vyrobila mostáreň Lískovec a zmontoval Mostný obvod Bratislava. Jednotlivé priehradové a komorové konštrukcie sú uloené na ocežových valcových loiskách na krajných oporách a pilieroch vyhotovených z betónu a kameňa.
Pohžad zhora na prvú kožaj - smer Šaža
Pohžad zhora na druhú kožaj - smer Šaža
Výhodou priameho uloenia kožajníc na ocežovú nosnú konštrukciu mosta je v úspore mostníc a kompaktnejšia konštrukcia s žahšou údrbou a väčšou ivotnosou. Nevýhodou je vyššia hlučnos a prácne naváranie ocežových podloiek rôznych hrúbok pod podkladnice na zabezpečenie plynulého tvaru nivelety a poruchy vznikajúce roztláčaním gumových podloiek.
Bočný pohžad na dvojkožajný most nad Váhom
Koryto rieky Váh je medzi piliermi 2 a 7, piliere 3, 4, 5 a 6 leia v koryte rieky. Stoiare trakčného vedenia sú umiestnené na kadom druhom, počnúc prvým pilierom (1, 3 a 13). Trasa lodnej dopravy vedie popod piate pole. Výška mostu dosahuje najväčšiu hodnotu nad hladinou rieky. Fotografie elezničného mosta v Trnovci nad Váhom sú vo fotoalbume. Foto: © autor
Pramene:
- DROZD A.; CHLADNÝ E.; PAULÍNY L.; POLIAČEK I.; VÉBR V.; ZVARA J.: Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985 Dopravné stavby, ALFA Bratislava 1989;
- KUBÁČEK, J. a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR, Bratislava, 1999.
redakčného systému napísaného v PHP jazyku 
Infoblok
