Dôvody zmeny koncesie treba hľadať v ekonomicko - politickej situácii c.k. monarchie. V druhej polovici 70. rokov sa začal riešiť problém, či stavať úzkorozchodné železnice, ak áno, s akým rozchodom a za akých finančných a technických podmienok podmienok. Dnes s odstupom rokov sa to nezdá nejako dôležité, ale vtedy tieto spory viedli až k zákazu stavať úzkorozchodné trate, respektíve pozastaveniu koncesii. Dochádzalo až k absurdným situáciam, kedy sa napr. na bosenských železniciach na trati do Sarajeva staval žel. spodok na normálny rozchod, zatiaľ čo zvršok na úzky. To istr napr. na 1. úzkej v Čechách J. Hradec - N. Bystřice, alebo sa udával iný rozchod, ako sa v skutočnosti staval, dochádzalo aj v určitých prípadoch k zneseniu tratí. Začal to riešiť zákon 31/1880, potom 4/88 a prvé normy úzkorozchodných železníc, KKM 52.777/II. Snahou vlády bolo mať čo najmenej rozchodov a do dôležitých sídiel rozchod 1435 mm. Všetky rozpory sa však nepodarilo odstrániť až do 30. rokov.