Nasledujúci článok je venovaný prípojným vozňom. Prvá časť bude o prípojných vozňoch, ktoré boli na Slovensku vyradené z prevádzky v roku 2007. Prípojné vozne boli určené najmä k motorovým vozňom. Z tohto dôvodu mali niektoré prípojné vozne podobný vzhľad ako vozne motorové.

     Na železničných tratiach nechodia len osobné vlaky, rýchliky, či nákladné vlaky. Pre údržbu železničných tratí, trolejového vedenia a železničných objektov železničné spoločnosti disponujú rozličnou špeciálnou technikou a motorovými vozíkmi, či drezinami. Pre rýchlu dopravu materiálu a ľudí na potrebné miesto na železničnej trati bolo vyvinuté malé a rýchle koľajové vozidlo – nákladná motorová drezina Tatra Vm.

    Nahradenie parnej trakcie motorovými rušňami prinieslo aj potrebu riešiť niektoré problémy a jeden vážny problém sa týkal vykurovania osobných vlakov. Nasadenie motorových rušňov na osobné vlaky v zimnom období, bolo podmienené vyriešením vykurovania osobných vozňov. Do motorových rušňov sa pre vykurovanie osobných vozňov začali montovať parné generátory. Existovalo viacero druhov parných generátorov, najbežnejším, ktorý sa montoval do motorových rušňov viacerých radov bol parný generátor PG 500.

    Počas akcie „Prebúdzanie Katky“ v košickom rušňovom depe boli okrem rušňov pristavené aj niektoré osobné vozne, ktoré si mohli návštevníci obzrieť z blízka, zvonku a aj zvnútra. Okrem iných tu bol vystavený štvornápravový vozeň radu BDsheer, ktorý je v prevádzke zaradený najmä na vlakoch vyššej kvality IC. Modernizovaný vozeň je prispôsobený na prepravu telesne postihnutých cestujúcich. 

    Pri príležitosti osláv 100. výročia Tatranských elektrických železníc, ktoré sa konali v septembri minulého roku, bol v priestore popradského depa pre verejnosť vystavený aj elektrický motorový vozeň EMU 49.001 podľa označenia ČSD, alebo motorový vozeň č. 7 T.E.V.D. (Tatranská elektrická vicinálna dráha). Sýtou červenou farbou žiariaci vozeň neunikol mojej pozornosti. O tejto zaujímavej „Tatranskej električke“ je nasledujúci príspevok.

  V druhej časti sa budeme venovať depám pre elektrickú a motorovú trakciu. Čas potrebný na vyzbrojenie elektrických a motorových rušňov je oproti parným rušňom podstatne kratší, pretože niektoré činnosti sa zjednodušili, alebo dokonca úplne zanikli. Predsa len, aj tieto rušne si vyžadujú starostlivosť, prevádzkové ošetrenie a odstraňovanie vzniknutých porúch.

     Pravdepodobne každý, kto sa zaujíma o železnicu vie, že v niektorých staniciach sa nachádza rušňové depo. Čo je to depo, a čo všetko sa v rušňovom depe robí? Cieľom mojich dvoch príspevkov je opísať niektoré technické zariadenia a činnosti, ktoré sa v depách vykonávajú, a dať tak odpoveď na položené otázky. Na rušňoch je potrebné po ich návrate z trate vykonať prehliadku, opraviť prípadne vzniknuté poruchy, ošetriť a vyzbrojiť ich pred ďalšou prevádzkou. Na prevádzku prichystané rušne potom vyčkávajú na svoje nasadenie na osobné, alebo nákladné vlaky na odstavných koľajach.

     Motorové rušne radu 700 (T 211.0) a 702 (T 212.0) patria medzi najmenšie motorové rušne s normálnym rozchodom 1435 mm. Vyrobené boli predovšetkým pre dopravu na vedľajších tratiach, pre posun v menších staniciach, pre obsluhu pracovných vlakov, pre posun na vlečkách a v priemyselných podnikoch, prípadne pre prácu vo vozňových a rušňových depách. Tomuto svojmu účelu slúžia tieto motorové rušne ešte aj dnes.

   Železničný osobný vozeň je dráhové (koľajové) vozidlo. Tento dopravný prostriedok je určený na prepravu osôb a vecí (batožiny, bicykle apod.) a pre poskytovanie služieb. Existuje viacero druhov osobných vozňov, a podľa účelu ich využitia ich možno rozdeliť napr. na prípojné, ležadlové, lôžkové bufetové, reštauračné, salónne, batožinové a poštové. Existujú aj poschodové osobné vozne. Vzhľadom na počet a množstvo typov osobných vozňov bol vypracovaní systém ich označovania, ktorý umožňuje ich prevádzku na železniciach viacerých štátov.