Z histórie: Uhorská severozápadná miestna eleznica
 
Rozvoj hospodárstva a súkromného podnikania vyvolal záujem o výstavbu Uhorskej severozápadnej miestnej trate z Nitry cez Trnavu a Kúty alej do iech. O výstavbu elezninej trate z Nitry do Trnavy mali záujem viacerí. V roku 1870 H. B. Strousberg mal záujem postavi eleznicu v trase Nitra – Luianky – Leopoldov – Trnava, ale jeho projekt nebol realizovaný. Koncesiu na výstavbu získala spolonos Uhorskej severozápadnej miestnej eleznice nariadením Uhorského kráovského ministerstva obchodu (MO) . 15016/97.III.6. Koncesia na výstavbu tratí Luianky (Sarluska-Uzbég) – Hlohovec – Leopoldov a Trnava – Jablonica – Kúty – krajinská hranica (Beclav) povoovala aj peánu dopravu na trati MÁV Nitra – Luianky a trati Povaskej eleznice Leopoldov – Trnava. 
 
Hlohovec - výpravná budova
 
 
Vzhadom na význam eleznice bolo rozhodnuté postavi úsek Luianky – Leopoldov ako tra prvej triedy s koajnicami 34,5 kg/m poda noriem platných pre eleznicu, dovoujúcu osové zaaenie 16 t a rýchlos 60 km/h. Z rovnakých dôvodov bola prestavaná aj tra MÁV Nitra – Luianky. Toto rozhodnutie sa prejavilo vo vysokých stavebných nákladoch 11,7 mil. korún, ktoré hradil štát. Dodatkom ku koncesii nariadením MO . 66019/98.X.14 sa Uhorskej severozápadnej miestnej eleznici povolila výstavba a prevádzkovanie vedajšej trate z Jablonice do Brezovej pod Bradlom.
 
Leopoldov - výpravná budova
 
    
 
 
Na eleznici bolo vybudovaných bolo celkovo 13 staníc a 2 zastávky, 32 stránych stanovíš a 147 úrovových priecestí, z ktorých bolo a 50 vybavených závorami. Potrebné bolo vybudova násypy vysoké a 20,2 m a zárezy hlboké 16,4 m. Postavených bolo 212 mostov a priepustov. Najväší most cez Váh mal s oceovou konštrukciou mal dku 280 m. Na trati Trnava – Kúty bol medzi stanicami Jablonica a Smolenice prerazený tunel dlhý 900 m. Oneskorenie pri tejto výstavbe spôsobilo, e tra bola uvádzaná do prevádzky po etapách: 
 
    
        
            | 
             Dátum 
            otvorenia 
             | 
            
             Úsek trate 
             | 
            
             Dka 
            (km) 
             | 
        
        
            | 
             14.12.1897 
             | 
            
               Trnava - Smolenice 
             | 
            
             21,1 
             | 
        
        
            | 
             14.12.1897 
             | 
            
               Jablonica - Kúty 
             | 
            
             32,1 
             | 
        
        
            | 
             18.12.1897 
             | 
            
               Luianky - Hlohovec 
             | 
            
             23,1 
             | 
        
        
            | 
             31.3.1898 
             | 
            
               Hlohovec - Leopoldov 
             | 
            
             4,0 
             | 
        
        
            | 
             11.6.1898 
             | 
            
               Smolenice - Jablonica 
             | 
            
             13,3 
             | 
        
        
            | 
             6.9.1899 
             | 
            
               Jablonica - Brezová/Bradlom 
             | 
            
             11,7 
             | 
        
        
            | 
             8.9.1900 
             | 
            
               Kúty - krajinská hranica 
             | 
            
             6,4 
             | 
        
        
            | 
               
             | 
            
              Spolu: 
             | 
            
             111,7 
             | 
        
    
 
 
Uhorská severozápadná miestna eleznica spojila Ponitrie, údolie Váhu a Malé Karpaty so severozápadnou hranicou Uhorska a stala jednou z najvýznamnejších elezníc tejto oblasti. 
 
Úsek Luianky – Leopoldov
 
Prvý úsek Uhorskej severozápadnej miestnej eleznice vychádzal zo stanice MÁV v Luiankach (Sarluska-Uzbég). V Leopoldove sa eleznica pripájala na Povaskú eleznicu. Tra v tomto úseku viedla po rovine a cez pahorkatinu. Najväšou stavbou na tomto úseku bol most ponad rieku Váh. Most bol priehradový so šiestimi otvormi. Jeho konštrukcie so zakriveným horným pásom mali rozpätie 41,04 + 4x51,20 + 41,04 m a celková dka mostu bola 290 m.
 
Hlohovec (a most) na starej pohadnici
 
Existenciu pôvodného mosta z roku 1898 ukonilo ustupujúce nemecké vojsko, ktoré da 30. marca 1945 asi o 16.00 h vyhodilo elezniný aj cestný most v Hlohovci. Okrem toho v stanici Hlohovec boli zniené všetky výhybky, elná a boná rampa. elezniný most bol úplne zniený. Opory a piliere boli rozbité, niektoré a do základov, take z nich len hromada kameov. elezné konštrukcie boli všetky prerazené, kadá na 3 kusy. Konštrukcie spadli bu úplne do vody, alebo sa naklonili pod 45 uhlom, priom sa skrútili tak, e nebolo moné ani uvaova s ich opravou. Z tohto dôvodu boli postupne rozrezané a odstránené z rieky, ale urýchlené odstránenie poškodených konštrukcií z koryta rieky pri tak vekej dke mosta nebolo reálne.  
  
Zniený most
  
Oprava vojnovými udalosami poškodených tratí na západnom Slovensku bola vemi dôleitá aj kvôli obnoveniu zásobovania Bratislavy uhlím a potravinami. Pre dovoz uhlia bolo potrebné urýchlene obnovi spojenie s Handlovou. Tra medzi Leopoldovom a Hlohovcom bolo potrebné ím skôr uvies do prevádzky, preto bolo rozhodnuté o výstavbe samostatného premostenia mimo osi trate zo elezných nosiov na drevených zabarených bárkach. Výstavbu provizória realizovala firma Lozovský a Štefanec z Bratislavy. Pre jeho výstavbu bolo potrebné vyrúba 1557 stromov. Zabarených bolo celkom 449 pilot. 
 
Provizórny most
  
Celé provizórium malo 18 polí o dkach 9,13 + 3x10,5 + 4x15 + 20 + 2x25 + 8,80 + 5x21. Na jeho výstavbu sa spotrebovalo 2200 m3 dreva, 1000 kg eleza a 800 kg klincov. S prácami sa zaalo 10. apríla 1945 a provizórium bolo hotové v urenom termíne da 25. augusta 1945. Zaakávaciu skúšku da 26. augusta 1945 vykonal parný ruše 524.1130 z Leopoldova a prvý vlak (motorový voze M 130.326) prešiel cez most o 14.20 h aj s povereníkom dopravy Ing. Kornelom Filom. Následne sa zaala pravidelná elezniná doprava. Okrem uvedenej firmy sa do výstavby provizória zapojili aj enijné jednotky eskoslovenskej armády, ktoré pracovali na oprave a výstavbe viacerých elezniných mostov.
 
Most - smer Leopoldov
 
Oceové konštrukcie mosta
 
Nájazdová plošina pre chodcov a cyklistov
 
Výstavba nového elezniného mosta nad riekou Váh v Hlohovci bola zadaná firme Hornonitrianska stavebná spolonos v Prievidzi. Generálny návrh mosta vypracovala Stavebná správa SD v Prahe. Opory mosta boli postavené na starých základoch, firma ich dokonila 22. augusta 1947. Dodávka a montá oceovej konštrukcie mosta bola zadaná Stredoslovenským eleziaram, n. p., Podbrezová.
 
Priehradový most so šiestimi poami s dkami 41,04 + 4x51,20 + 41,04 m. Celková dka mosta je 294,08 m. Hmotnos mosta je 980 t. Montá mosta zaala 7. júla 1947 a ukonená bola 26. januára 1948. Most otváral povereník dopravy Kazimír Bezek (povereník v rokoch 1946 - 1949). 
Uloenie konštrukcie na loiskách
  
as mosta nad terénom
 
as mosta nad riekou Váh
 
Pilier v koryte rieky po prúde 
 
Detail
 
Z opanej strany je ochranný val piliera narušený 
 
Na jednej (junej) strane mosta je lávka pre peších a cyklistov
 
Na pravom brehu
 
Smer Hlohovec
 
Nákladný vlak prechádza cez most
 
Pamätná tabua na VB v Hlohovci osadená pri 100. výroí
 
 
elezniný most nad riekou Váh v Hlohovci slúi elezninej doprave dodnes. Do akej miery sa ho dotkne pripravovaná elektrifikácia trate Leopoldov – Nitra ukáe as. 
 
Fotografie elezniného mosta v Hlohovci nad riekou Váh sú vo fotoalbume. Foto: © autor.
 
Spracované poda literárnych zdrojov: 
 
    - DROZD Alojz, CHLADNÝ Eugen, PAULÍNY Ladislav, POLIAEK Ivan, VÉBR Vladimír, ZVARA Jozef: Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985 Dopravné stavby, ALFA Bratislava 1989,
 
    - KUBÁEK Jií, Ing., a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR, Bratislava, 1999,
 
    - ŠKOLNÍK Marián: 100 rokov trate Luianky – Hlohovec – Leopoldov, SR, Mesto Hlohovec, Klub priateov elezníc Trnavy a okolia, Hlohovec, 1997
 
    - Rekonštrukcia elezníc na Slovensku, Vydalo Povereníctvo dopravy a verejných prác v Bratislave.