eleznica do mesta Tisovec zavítala u v roku 1874. Vtedy sa v rámci výstavby Gemerských priemyselných elezníc vybudovala aj elezniná tra z Jesenského do Tisovca, ako odboka z trate z Bánréve (dnes MÁV) do Roavy. Gemer a Malohont bol eleznicou spojený s Budapešou, cez Zvolen a Vrútky tie s Košicko-Bohumínskou eleznicou, a rovnako cez Zvolen aj s Banskou Bystricou. Ke na jese roku 1884 bola vybudovaná elezniná tra z Banskej Bystrice do Podbrezovej, bol Tisovec prepojený eleznicou aj s Horehroním. No toto spojenie pochopitene nebolo ani z asového ani finanného hadiska výhodné, preto bola stále aktuálna potreba priameho elezniného prepojenia Malohontu a Horehronia. Gemer, Malohont a Horehronie boli bohaté na nerastné suroviny. aila sa tu elezná ruda, ktorá sa tu zárove spracovávala v hámroch. U v roku 1872 uhorský parlament schválil zákonný lánok o výstavbe spojovacej eleznice medzi eleziarou v Tisovci a eleziarami v Podbrezovej a Hronci. V Hronci sa surové elezo alej spracúvalo a vyrábali sa tu kvalitné koajnice, ktoré Uhorsko potrebovalo pre výstavbu alších elezniných tratí. Da 15.9.1896 bola do prevádzky uvedená tra z Pohronskej Polhori, ím vzniklo priame elezniné spojenie Malohontu s Horehroním. ia, tra je pre znané výškové rozdiely nároná na prevádzku a kee z tohto dôvodu bola málo výkonná, nákladná doprava bola na nej neskôr zastavená.
Poloha na mape, úvraová tra oznaená zelenou farbou
Tisovecký tunel však v tom ase postavený nebol. elezniná tra z Pohronskej Polhori do Tisovca v Tisovci obchádzala vrch Kášterec a do stanice bola zaústená úvraou. To bola zvláštnos tejto trate, kee napr. vlak vypravený do Brezna najprv posunoval pred stanicu. Tunel bol vybudovaný a po takmer 50-tich rokoch, poas 2. svetovej vojny v rámci výstavby tzv. Gemerských spojok. Krátky úsek trate v Tisovci, na ktorej je vysoký násyp, dvojitý most ponad cestu a potok, a tunel sú jedinými objektmi, ktoré boli po dokonení uvedené do prevádzky.
Tisovecký portál
Mníchovská dohoda a Viedenská arbitrá spôsobili, e aj as juného Slovenska bola odstúpená Maarsku, ktoré bolo spojencom Nemeckej ríše. Viedenskou arbitráou bola urená nová štátna slovensko-maarská hranica, ktorá na viacerých miestach preala elezniné trate na junom Slovensku. Neexistujúce elezniné spojenie a nekvalitné cesty spôsobovali problémy v zásobovaní tovarom a surovinami. Aj ke sa neskôr dohodla peána doprava na niektorých úsekoch, vylúené z nej boli napr. vojenské transporty. Preto slovenská vláda rozhodla o výstavbe viacerých nových elezniných tratí, medzi nimi tie o výstavbe Gemerských spojok, o ktorých bude samostatný lánok. Tisovecký tunel bol prerazený da 26.9.1941 a o tri roky neskôr bol dokonený. Výstavba nových tratí na Gemerských spojkách však viazla. Bolo to jednak z dôvodu rôznych havárií (poiar), ale i pre vojnové udalosti, kvôli ktorým bola po vypuknutí Slovenského národného povstania výstavba úplne zastavená. V prácach sa pokraovalo a po skonení vojny. Práce na výstavbe Gemerských spojok boli však definitívne zastavené v roku 1949.
Bánovský portál
Tunel leí v km 39,615 na severnej strane elezninej stanice Tisovec a má dku 770,2 metrov. Je postavený v oblúku. Okrem neho boli vybudované umelé stavby elezniného spodku a prevaná as zemného telesa. Prvý vlak Tisoveckým tunelom prešiel da 3. marca 1949. Uvedením tunela a krátkeho úseku novej trate bola odstránená úvra, ím sa skrátil cestovný as medzi Tisovcom a Breznom.
Vysoký násyp a most s dvoma oblúkovitými otvormi
Prvý vlak Tisoveckým tunelom prešiel da 3. marca 1949. Uvedením tunela a krátkeho úseku novej trate do prevádzky bola odstránená úvra, ím sa skrátil cestovný as medzi Tisovcom a Breznom.
Fotografie tunelu v Tisovci si môete pozrie
fotoalbume. Foto: © Ing. Peter Páteek