eleznin.info pro PDA eleznin.info pro PDA - 27.09. 2022
Home | Top 10 | Vyhadvanie |
A - ������������������������������������������������������������������������
Jablonovsk tunel
Peter, 23.01.2008 (56605 pretan)

    Jablonovský tunel sa nachádza na trati 160 v km 55,246 medzi elezninými stanicami Lipovník a Jablonov nad Turou. V júni roku 1951 sa zaala výstavba novej trate Tura nad Bodvou – Roava, ktorá dostala názov Tra mieru. Medzi elezninými stanicami Jablonov a Lipovník bolo potrebné vybudova 3162 m dlhý tunel. Pre nedostatok kapacít špecializovaných závodov n. p. SSZ zaala elezniná správa výstavbu tunela sama. 

 Rastúci dovoz surovím z bývalého Sovietskeho zväzu a vývoz hotových výrobkov opaným smerom znamenal zvýšenie záae na trati z iernej nad Tisou cez Košice a ilinu do Bohumína. Odahenie tohto hlavného elezniného ahu bolo moné len výstavbou novej trate medzi Roavou a Turou nad Bodvou (Tra mieru), ktorá mala by súasou tzv. "juného ahu". Juný ah mal vies z Košíc cez Fiakovo, Zvolen, Leopoldov a Kúty alej do iech. elezniná tra 160 v úseku medzi Roavou a Turou nad Bodvou patrí medzi najmladšie. Do prevádzky bola uvedená da 23. januára 1955.
Poloha na mape Poloha na mape
Geologickým prieskumom sa zistilo, e hornina na jablonovskej strane je bez poruchy a umouje otvori vysoké steny. Preto sa tunel z jablonovskej strany musel razi metódou dostropného zálomu, t. j. razi ryhu do stropu nad dolnou smerovou štôlou. Po vyrazení ryhy do stropu nad dolnou smerovou štôlou. Po vyrazení ryhy do stropu nasledoval výlom prístropia a z neho zostupom na hlavné prahy, t. j. ako pri modernej rakúskej metóde. Na lipovníckej strane sa tunel razil belgickou metódou. Z dolnej smerovej štôlne sa na dku pása razil šikmý zálom (po 10 pásoch) a z neho stropná štôla. Zo stropnej štôlne sa vyrazilo prístropie (kalota) a v om ryhy pre pätky klenby. Po vybetónovaní klenby ostenia sa pod ochranou klenby otvoril stred dolnej asti tunelového prierezu, ím namiesto dolnej smerovej štôlne vznikla široká (iastone svahovaná ryha) . Z nej sa otvárali boné ryhy a po rub budúcich opôr, v ktorých sa budovali opory ostenia na podchytenie pätiek klenieb. Podchytávalo sa šachovnicovo (doprava a doava) po krátkych úsekoch. Pri podchytávaní sa klenbové pätky doasne podopierali drevenými vzperami a navzájom rozpierali prienymi drevami (tirantmi). Opory sa zhotovovali z vibrovaného betónu. Posledné vrstvy zo zavlhnutej betónovej zmesi sa zboku pneumaticky zhutovali a po zatvrdnutí sa betón preinjektoval.
 
Výhyba Tunel
Výhyba Tunel
 
Smerová štôla sa zaala razi na lipovníckej strane koncom októbra 1951 a na jablonovskej strane v polovici decembra 1951 bez dostatoného vybavenia potrebnými mechanizanými prostriedkami. Veký nedostatok tunelárskych pracovníkov sa nahrádzal brigádnikmi. V tom ase prišli na stavbu aj pracovníci preradení z administratívy do výroby, ktorí oskoro získali sebavedomie, dôveru a vytvorili uvedomelý kolektív. Zaiatkom roka 1952 sa zaali plné výlomy a betónovanie tunelových pásov. Napriek nedostatku strojov a odborných pracovníkov sa poítalo s odovzdaním novej trate koncom roka 1953. Lichobeníková smerový štôla s výškou 2,80 m, šírkou dna 3,20 m a stropu 2,60 m mala po celej dke doasný výstroj z verají. Zväša sa pail len strop, boky len ojedinele v dislokanom pásme na rozhraní bridlíc a vápencov, kde sa objavili prítoky vody.
 
Jablonovský tunel - Jablonov nad Turou
Jablonovský tunel - Jablonov nad Turou
 
Stavba nemala koncom roka pripravené prevádzkové zariadenia na potrebnú kapacitu, pretoe strojové zariadenia neboli dodané naas. Zo siete sa mohlo odobera len 25% elektrickej energie z mnostva predpokladaného harmonogramu, pretoe definitívne elektrické vedenie sa dalo do prevádzky a koncom februára 1953. Iba vtedy sa mohli zapoji kompresory a ventilátory na elektrický pohon. Elektrifikácia samotného tunela sa v harmonograme neuvaovala, lebo poda skúseností z výstavby Bujanovského tunela, v tom ase nebolo moné zabezpei potrebné káble a elektrické prístroje. Vybudovanie spojov a dispeingu sa s pomocou n. p. Tra druby ukonilo v marci 1953. Sociálne zariadenia stavby (koncom roka 1952) tvorili dve závodné kuchyne, kadá s kapacitou 1000 stravníkov, na oboch stranách tunela dobre zásobované bufety a kantíny, ubytovacie kapacity pre 1650 pracovníkov, v skutonosti bolo ubytovaných 955 robotníkov, kultúrny dom s kinom s premietaním celoveerných filmov a trikrát týdenne.
 
Jablonovký tunel - Lipovník
Jablonovký tunel - Lipovník
 
Jablonovký tunel - Lipovník
 
Z lokálnych tratí z Košíc do Turne nad Bodvou a z Plešivca do Roavy (s pokraovaním do Dobšinej) sa po vybudovaní nového prepojenia stala hlavná elezniná tra. Nová tra z Roavy do Turne nad Bodvou sa zaala stava 2. júla 1951. Najväšou a najašou stavbou bol tunel, ktorý bol vyrazený cez vápencový masív Silickej planiny. Razený bol z oboch strán modifikovanou rakúskou metódou a práce realizoval podnik Tunelstav. Tunel bol prerazený 30. apríla 1953. Výstavbu trate realizovalo elezniné stavitestvo. Na novej trati bolo potrebné postavi 36 priepustí a 22 mostov so svetlosou väšou ako dva metre. Do prevádzky bola tra odovzdaná 23. januára 1955. 
 
Jablonovský tunel - nákres Jablonovský tunel
 
Tunel je orientovaný viac-menej v severo-junom smere, z oboch strán má tra stúpanie, vrcholový bod je v km 56,9. O dke tunela uvádzajú zdroje rozdielne údaje, 3145 metrov alebo 3148 metrov alebo 3162 metrov. Ja osobne som tunel nepremeral, ale ni to na veci nemení, pretoe v kadom prípade je to náš tretí najdlhší tunel, ktorý na Slovensku máme (za remošnianskym a Bujanovským, ktoré majú tie svoje naj). Otvorením nového úseku trate vzniklo elezniné spojenie Košíc a Bratislavy cez Fiakovo a Zvolen. Diakové rýchliky, ktoré predtým konili, resp. vychádzali z Plešivca do Bratislavy a Prahy, tak zaali chodi a do Košíc. Okrem nákladných vlakov tu aj dnes chodí niekoko rýchlikov, resp. zrýchlených osobných vlakov z Košíc do Zvolena a Bratislavy a opaným smerom. Jablonovský tunel je jediným prevádzkovaným tunelom na trati 160. Napriek problémom s technikou a nedostatku najmä odborných pracovných síl prebiehali tunelárske práce na Trati druby a v Jablonovskom tuneli vcelku súbene. Zloitá stavba v zloitej dobe sa vybudovala za vekých osobných a pracovných obetí.
 
Parný ruše 422.0108 na slávnostnom vlaku pri 50. výroí otvorenia trate
Parný ruše 422.0108 na slávnostnom vlaku pri 50. výroí
 
Okrem osobných poznámok autora bola pouitá literatúra:
 
  1. Ing. Alojz Drozd, Ing. Eugen Chladný, Ing. Ladislav Paulíny, Ing. Ivan Poliaek, CSc., Ing. Vladimír Vébr, doc. Ing. Jozef Zvara, CSc.: Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985 Dopravné stavby, ALFA Bratislava 1989,
  2. Ing. Kubáek a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska,
  3. Ing. Krejiík: Po stopách našich eleznic.

 

Svisiace lnky:
Nehodov udalos vlaku R 800 Poana v Pleivci (28.06.2018)
Krtke sprvy z prevdzky: 754.034 to dnes zabalila v Roave (30.06.2016)
Vhyba Brzotn je mimo prevdzky (11.06.2016)
Obrzky z Gemera (3.) (17.08.2015)
The Zvoland Intruder na Gemeri (19.05.2015)
Drienovec, zastvka, vhyba, stanica (05.04.2015)
Zima na Gemeri (06.02.2015)
Netradin miesto, netradin fotografie (29.10.2014)
Tip na vlet: Maratnsky vlik (01.10.2014)
Rekontrukcia priecestia v oltove (27.09.2014)
Obrzky z Gemeru (2.) (17.05.2014)
Spomienka na Hrhov (06.02.2014)
Nov nstupite v Roave (26.09.2013)
Krtke sprvy z prevdzky: Vyradenie voza 1. triedy z R 814 Domica (04.08.2013)
Vlak a kumulus (02.08.2013)
Vluka vo Fiakove (22.07.2013)
Vlet za vlakmi na 160 (11.07.2013)
Pokodenie elezninej trate pri Gemerskej Panici (25.06.2013)
Tra Tornandaska MV Tura nad Bodvou SR (12.05.2013)
Ke slnko vol vonku (12.04.2013)
Tlav v Roave (03.12.2012)
Obrzky z Gemera (25.11.2012)
Rekontrukcia v stanici Rimavsk Se je ukonen (28.09.2012)
Rekontrukcia v stanici Rimavsk Se (12.08.2012)
Vkendov vluka na trati Tura nad Bodvou - Hrhov (06.08.2012)
eleznin stanica Fiakovo (18.05.2010)
Pansk tunel a Krivnsky tunel (22.05.2009)
54. vroie otvorenia trate Roava Tura nad Bodvou (23.01.2009)
Tra 160: Zvolen os.st. - Fiakovo - Pleivec - Koice (27.09.2007)


Home