Stavba nemala koncom roka pripravené prevádzkové zariadenia na potrebnú kapacitu, pretoe strojové zariadenia neboli dodané naas. Zo siete sa mohlo odobera len 25% elektrickej energie z mnostva predpokladaného harmonogramu, pretoe definitívne elektrické vedenie sa dalo do prevádzky a koncom februára 1953. Iba vtedy sa mohli zapoji kompresory a ventilátory na elektrický pohon. Elektrifikácia samotného tunela sa v harmonograme neuvaovala, lebo poda skúseností z výstavby Bujanovského tunela, v tom ase nebolo moné zabezpei potrebné káble a elektrické prístroje. Vybudovanie spojov a dispeingu sa s pomocou n. p. Tra druby ukonilo v marci 1953. Sociálne zariadenia stavby (koncom roka 1952) tvorili dve závodné kuchyne, kadá s kapacitou 1000 stravníkov, na oboch stranách tunela dobre zásobované bufety a kantíny, ubytovacie kapacity pre 1650 pracovníkov, v skutonosti bolo ubytovaných 955 robotníkov, kultúrny dom s kinom s premietaním celoveerných filmov a trikrát týdenne.
Jablonovký tunel - Lipovník
Z lokálnych tratí z Košíc do Turne nad Bodvou a z Plešivca do Roavy (s pokraovaním do Dobšinej) sa po vybudovaní nového prepojenia stala hlavná elezniná tra. Nová tra z Roavy do Turne nad Bodvou sa zaala stava 2. júla 1951. Najväšou a najašou stavbou bol tunel, ktorý bol vyrazený cez vápencový masív Silickej planiny. Razený bol z oboch strán modifikovanou rakúskou metódou a práce realizoval podnik Tunelstav. Tunel bol prerazený 30. apríla 1953. Výstavbu trate realizovalo elezniné stavitestvo. Na novej trati bolo potrebné postavi 36 priepustí a 22 mostov so svetlosou väšou ako dva metre. Do prevádzky bola tra odovzdaná 23. januára 1955.
Jablonovský tunel - nákres 
Tunel je orientovaný viac-menej v severo-junom smere, z oboch strán má tra stúpanie, vrcholový bod je v km 56,9. O dke tunela uvádzajú zdroje rozdielne údaje, 3145 metrov alebo 3148 metrov alebo 3162 metrov. Ja osobne som tunel nepremeral, ale ni to na veci nemení, pretoe v kadom prípade je to náš tretí najdlhší tunel, ktorý na Slovensku máme (za remošnianskym a Bujanovským, ktoré majú tie svoje naj). Otvorením nového úseku trate vzniklo elezniné spojenie Košíc a Bratislavy cez Fiakovo a Zvolen. Diakové rýchliky, ktoré predtým konili, resp. vychádzali z Plešivca do Bratislavy a Prahy, tak zaali chodi a do Košíc. Okrem nákladných vlakov tu aj dnes chodí niekoko rýchlikov, resp. zrýchlených osobných vlakov z Košíc do Zvolena a Bratislavy a opaným smerom. Jablonovský tunel je jediným prevádzkovaným tunelom na trati 160. Napriek problémom s technikou a nedostatku najmä odborných pracovných síl prebiehali tunelárske práce na Trati druby a v Jablonovskom tuneli vcelku súbene. Zloitá stavba v zloitej dobe sa vybudovala za vekých osobných a pracovných obetí.
Parný ruše 422.0108 na slávnostnom vlaku pri 50. výroí otvorenia trate
Okrem osobných poznámok autora bola pouitá literatúra:
- Ing. Alojz Drozd, Ing. Eugen Chladný, Ing. Ladislav Paulíny, Ing. Ivan Poliaek, CSc., Ing. Vladimír Vébr, doc. Ing. Jozef Zvara, CSc.: Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985 Dopravné stavby, ALFA Bratislava 1989,
- Ing. Kubáek a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska,
- Ing. Krejiík: Po stopách našich eleznic.
