elezniná
tra 173 od Hronského tunela prechádza spoiatku na násype "esíkom", ktorým sa staviteom podarilo tra natiahnu a zmierni sklonové pomery. Tra sa kukatí poveda pramea rieky Hron a so stúpaním 8,5 promile sa blíi k tunelu pod Besníkom. Vpravo dodnes stojí strány domek. Pri mojej poslednej návšteve bol vynovený a vymaovaný na zeleno. Tunel pod Besníkom je vrcholovým, pred vrcholovým bodom je stúpanie trate 2,5 promile. elezniná tra tu dosahuje nadmorskú výšku nivelety 955,5 metrov. Od vrcholového bodu tra v tuneli klesá s 5 promile do zastávky Vernár.
Tra stúpa k tunelu v priamke
Horehronec vyšiel z tunela, vpravo strány domek
Tunel má dku 848,51 metrov a leí skoro celý v priamke. Len jeho 138 metrov dlhá as na vernárskej strane leí v oblúku s polomerom 1000 metrov.
Mierny oblúk vo vnútri tunela, v diake východ smer Telgárt
Východ z tunelovej rúry na vernárskej strane
Tunel je celý obmurovaný. Na výmurovku bolo spotrebované 15360 metrov kubických muriva. Na výmurovku sa pouila ula dováaná z lomu známeho pod názvom Jelenia priekopa, ktorý sa nachádza v smere na Dobšinú. Nepremokavý kryt bol vybudovaný v dke 520 metrov. Náklady na výstavbu tunela boli vo výške 15,8 milióna eskoslovenských korún. Poda údaju na portáloch bol dokonený v roku 1934.
Rýchlik R 811 Horehronec do Košíc vyšiel z tunela
Tunel je prerazený pod kopcom Besník. Je to skutone priliehavý názov, pretoe najmä v zimnom období tu príroda ukazuje svoju silu. Cesta vedúca sedlom Besník býva v zime asto zaviata snehovými závejmi. Priestor vo výške cca 1000 metrov je otvorený, take vietor tu fúka skoro po celý rok. V tuneli sa nachádza najvyšší bod leiaci na slovenských elezniných tratiach s rozchodom 1435 milimetrov a stanica vo Vernári, do ktorej tra klesá od Besníka, bola najvyššie poloená elezniná stanica na Slovensku vo výške 930 metrov nad morom (dnes je to iba zastávka). Pre zaujímavos, elezniná stanica na Štrbe leí vo výške 895 metrov nad morom, o je pribline na úrovni zastávky Telgárt penzión (890 m.n.m.).
Fotografie sú uverejnené vo
fotoalbume. Foto: © Ing. Peter Páteek
Zdroj (napr.): Dr. J. Konrza: Stavba jednokolejné hlavní dráhy ervená Skala – Margecany