elezniná stanica Bratislava Blumenthal leala v priestore ohranienom dnešnými ulicami Krína, Šancová a Legionárska, v ktorom sa nachádzalo koajisko. Koaje dosahovali dku do 250 metrov. Dodnes tu na rohu Krínej a Legionárskej ulice stojí pôvodná výpravná budova prvej (konskej) eleznice. Nástupište pre cestujúcich bolo zakryté drevenou strieškou vedúcou a k výpravnej budove. Na druhej strane boli hospodárske budovy, sklady a stajne. Pre úplnos je potrebné uvies, e elezniná tra nekonila tu, ale pokraovala smerom k Dunaju, kde bol prístav, a konila a za priestorom súasného Savoya pri Korunovanom vrchu (König Bergu). Súasný názov Bratislava filiálka (nem. Pressburg filiale, ma. Poszony fiók) dostala stanica neskôr, ke bolo vybudované nové priebené koajisko. Pôvodné koajisko existovalo a do doby výstavby elezninej polikliniky.
V roku 1848 sa zaala prevádzka na parnej eleznici Uhorskej centrálnej eleznice z Gänserndorfu cez Marchegg do Bratislavy. Táto nová tra bola zaústená do stanice Bratislava hlavné nádraie (nem. Pressburg Hauptbahnhof, ma. Poszony Fopályaudvar). Výstavbu nedokonenej Uhorskej centrálnej eleznice do Budapešti prevzala Spolonos cisársko-kráovskej juhovýchodnej štátnej eleznice. Tra pokraovala z Bratislavy cez Štúrovo (Parkány) do Budapešti, ím vzniklo elezniné prepojenie Viedne s Budapešou cez Bratislavu a prevádzka na trati zaala 16.12.1850. Táto tra kriovala mimoúrovovo tra prvej konskej eleznice. V tom ase to bolo mimo mesta a poloha tratí neumoovala prechod z jednej trate na druhú. V tom ase to bolo aj z dôvodu rozdielnej trakcie, animálnej a parnej.
Konská eleznica aj napriek vekému objemu prepravovaného tovaru mala finanné problémy a niekokokrát si musela vypoia. Nepriaznivá finanná situácia sa vyriešila vykúpením bratislavsko-trnavskej eleznice jednotným konzorciom Windischgrätz – Breunner, ktoré získalo výhradné právo na výstavbu eleznice v údolí Váhu. Premávka na konskej eleznici bola zastavená 10. októbra 1872 z dôvodu jej prestavby na parnú prevádzku. Ke sa 1. mája 1873 obnovila doprava medzi Bratislavou a Trnavou u s parnou prevádzkou, bolo to pod hlavikou Povaskej eleznice. V roku 1874 sa dobudovala aj 5 kilometrov dlhá traová spojka medzi stanicami v Rai a vo Vajnoroch. Došlo tak k prepojeniu Povaskej eleznice a Uhorskej centrálnej. Druhé prepojenie vzniklo vybudovaním trate zo stanice Bratislava hlavné nádraie do stanice v Rai, ktoré bolo dané do prevádzky 2. februára 1883. Nová tra viedla severne od medzistaniného úseku Bratislava filiálka a Raa. Vybudovaním tejto trate sa odstránila úvra z Povaskej eleznice na stanicu Bratislava hlavné nádraie cez stanicu vo Vajnoroch.
Prvá konská eleznica vznikla ako spojnica dvoch rienych prístavov. V Seredi sa prekladal tovar z lodí na Váhu a vozil sa do Bratislavy. Tu sa prekladal na lode smerujúce do alších miest Rakúska a Uhorska. Prístav na Dunaji v Bratislave sa rozvíjal, kee sa zvyšoval objem prepravovaného tovaru. Rozvíjali sa prekladiská a tie koajisko. Narastajúci pohyb naloených vlakov a odsun prázdnych vozov išiel cez stanicu filiálka, ktorá bola vzdialená od prístavu. Preto sa v období rokov 1881 a 1882 vybudovala nová stanica Bratislava-Nové Mesto (nem. Pressburg Neustadt bhf., ma. Poszony Ujvárosi pályaudvar) a koajová spojka zo stanice Bratislava-Nové Mesto do prístavu. Pribline v rovnakom období sa vybudovala tie nová stanica Bratislava filiálka, ktorá sa stala pomocnou pre stanicu Bratislava-Nové Mesto. Nová stanica Bratislava filiálka bola postavená východne od pôvodnej konskej stanice a ohraniená je súasnými ulicami Šancová a Jarošova, a súbene s ou idú ulice Raianska na západnej strane a Kukuínova na východnej strane. Do stanice sa zaali pripája vleky novo vznikajúcich firiem. Technickou zvláštnosou bolo pripojenie vleky idúcej do firmy Siemens. Z priestorových dôvodov bol polomer oblúka iba 40 metrov, preto sa pouila Rohlederova koajnica, kde sa okolesník jedného kolesa valí po hlave koajnice a druhé koleso na náprave sa vedie po koajnici prídrnicou.
V rokoch 1889 a 1891 bol postavený nový oceový priehradový eleznino-cestný most cez Dunaj a tra idúca zo stanice Raa cez stanicu Bratislava filiálka do stanice Bratislava-Nové Mesto bola predená cez nový most do stanice Petralka a alej do Rusoviec. V roku 1897 bola otvorená aj tra z Petralky cez Kittsee a Parndorf do Viedne. elezniná doprava tak ešte viac narástla. Do elezninej stanice Bratislava-Nové Mesto bola zaústená aj nová tra vedúca z Dunajskej Stredy. Tra bola daná do prevádzky 23. augusta 1895 a viedla z Dunajskej Stredy cez itný ostrov a novú stanicu Biskupice pri Dunaji (nem. Bischdorf, ma. Puspoky), dnešné Podunajské Biskupice, cez Trnávku a súbene s traou od stanice Bratislava filiálka.
Po 2. svetovej vojne v roku 1952 sa postavila nová traová spojka medzi stanicou Bratislava predmestie, predtým Bratislava Dynamitka, s traou idúcou zo stanice Bratislava-Nové Mesto do Dunajskej Stredy, a na mieste spojenia tratí vznikla odboka Bratislava cintorín. Postupne sa zaala napa myšlienka vytlai eleznicu z centra mesta. elezniná tra medzi stanicami Bratislava predmestie a elezniným mostom cez Dunaj kriovala úrovovo viaceré frekventované ulice. V rokoch 1954 a 1955 sa vypracoval nový územný plán Bratislavy, ktorý mal snahu rieši eleznicu v meste komplexne. Na osobnú dopravu mala by orientovaná stanica Bratislava hlavná stanica, nákladná doprava a zriaovacia innos mala by v stanici Bratislava východ a pre nákladnú dopravu a loné práce mala slúi stanica Bratislava ústredná nákladná stanica. Nedostatkom týchto návrhov bola chýbajúca technologická previazanos.
Po dobudovaní rafinérie Slovnaft (1962) nastal problém s dopravou smerujúcou do iech, pretoe táto musela ís úvraovo z Podunajských Biskupíc cez odboku Bratislava cintorín a Bratislava predmestie do stanice Bratislava-Raa. Z tohto dôvodu sa tra idúca z Dunajskej Stredy 27. mája 1962 napojila do novej súasnej stanice Bratislava-Nové Mesto, ktorá sa stala odbonou stanicou pre novú traovú spojku Bratislava-Nové Mesto – Bratislava hlavná stanica. Pôvodná stanica Bratislava-Nové Mesto bola premenovaná na Bratislava-Nivy. Nová stanica Bratislava-Nové Mesto mala slúi ako nová osobná stanica. Tento predpoklad sa však nenaplnil, aj ke stanica slúi osobnej doprave dodnes. Zo stanice sa v rámci prvej etapy výstavby obvodovej elezninej komunikácie vybudovalo nové koajové prepojenie do Slovnaftu v trase novej trate budúceho zapojenia stanice Bratislava ÚNS. Táto bola vybudovaná rokoch 1969 a 1973. Vybudovaním elezninej trate zo stanice Bratislava-Nové Mesto do stanice Bratislava hlavná stanica sa odstránila úvra a zvýšila priepustnos elezniného uzla. Stanica Bratislava-Nové Mesto sa stala odbonou pre tra do Komárna. Vybudovaním vlekovej koaje zo Slovnaftu do stanice Bratislava ÚNS klesol význam napojenia vleky Slovnaftu cez Podunajské Biskupice. Postupne sa do stanice Bratislava ÚNS napojil vlekový systém, ktorý bol predtým napojený do stanice Bratislava-Nivy (predtým Bratislava-Nové Mesto). Boli to vleky prístavu a viacerých firiem sídliacich v lokalite Mlynských Nív. Po vybudovaní preloky eleznice z tejto asti centra mesta bola elezniná stanica Bratislava-Nivy zrušená. Osobná doprava medzi stanicami Bratislava-Nivy a Rusovce bola zastavená 28. mája 1972 a na úseku Bratislava filiálka a Bratislava-Nivy bola osobná doprava zastavená 20. novembra 1972. Nákladná doprava tu zostala a koajisko bolo obsluhované zo stanice Bratislava filiálka do roku 1984. Stanica Bratislava-Nivy sa stala koncovou stanicou, pretoe pre elezniné spojenie do Petralky bola vybudovaná doasná tra od Starého mosta do stanice Bratislava ÚNS. Po tejto doasnej elezninej trati prešiel posledný vlak 17. decembra 1983. V máji 1984 sa zaala likvidácia stanice Bratislava-Nivy. Uvedenie do prevádzky nového dianino-elezniného mostu (dnes Dianiný most, predtým Most hrdinov Dukly) znamenalo ukonenie provizórneho elezniného prepojenia z ÚNS cez Starý most do Petralky a 17. decembra 1983 zaala prevádzka po elezninej trati cez nový dialnino-elezniný most.
v pozadí elezniná poliklinika, ktorá stojí na mieste koajiska konskej eleznice
Ešte v roku 1967 bola elektrifikovaná tra Beclav – Bratislava, v rámci ktorej boli elektrifikované stanice Devínska Nová Ves, Bratislava-Lama, Bratislava hlavná stanica, Bratislav-Raa, Bratislava predmestie, Bratislava-Nové Mesto, Bratislava-Vajnory a priahlé elezniné spojky. Elektrifikácia pokraovala v roku 1969 elektrifikáciou trate do Galanty. V roku 1985 bola elektrifikovaná tra z Bratislavy do Trnavy a tie z Kútov do Trnavy a Galanty. V tomto roku sa zrušila osobná doprava na úseku Bratislava predmestie – Bratislava filiálka, ktorý nebol elektrifikovaný. Vyuitie stanice Bratislava filiálka by po jej elektrifikácii v tom ase malo pre osobnú dopravu význam najmä po tom, o sa v osobnej doprave zaali pouíva nové pantografické súpravy SM 488.o (dnes rad 560).
Zastávka Bratislava-Slovany leiaca na trati Bratislava predmestie a Bratislava filiálka bola zrušená 29. mája 1983 a výpravná oprávnenos pre osobnú dopravu v stanici Bratislava filiálka bola zrušená v roku 1984. Následne bola od 2. júna 1985 zastavená osobná doprava na úseku Bratislava predmestie a Bratislava filiálka a ešte v tom istom roku bola stanica Bratislava filiálka administratívne prilenená k stanici Bratislava predmestie. Aj ke od roku 1985 stanica Bratislava filiálka právne neexistuje, vykonávajú sa tu loné innosti, deponovanie vyradených elezniných vozov a obsluha priahlých vleiek. Nakládka vozov súvisí najmä s tunajším sídlom zberných surovín (sklo, papier, kov). Donedávna sa tu napr. z vozov vykladali sypké posypové materiály na zimnú údrbu ciest, alebo sa tu do automobilových cisterien preerpávajú pohonné hmoty. V súvislosti so zánikom, resp. presahovaním firiem BEZ a Ferona zanikli aj vleky týchto firiem zaústené do stanice. Stále sú tu zaústené vleky priemyselných areálov firiem Mlyny a pekárne a FIGARO. V takomto stave sa elezniná stanica Bratislava filiálka nachádza dodnes. Akurát deponované vyradené vozne boli odtiato prednedávnom dané pre.
Fotografie elezninej stanice Bratislava filiálka si môete pozrie vo fotoalbume. Foto: © Ing. Peter Páteek
Literárne a iné pramene: