V prvej časti nášho rozprávania o železničnej stanici Bratislava filiálka sme sa oboznámili s jej zaujímavou históriou. Teraz sa pozrime na to, ako sa uvažovalo s využitím tejto stanice do budúcnosti pred niekoľkými rokmi a ako sa uvažuje dnes.
 

Železničná stanica Bratislava hlavná stanica z hľadiska súčasných potrieb a požiadaviek moderného cestovania nevyhovuje už dlhšiu dobu. Vybudovaná bola ako súčasť cisársko-kráľovskej juhovýchodnej štátnej železnice Viedeň - Bratislava - Vác - Budapešť v rokoch 1847 až 1850. Postupne sa tu vybudoval komplex administratívnych objektov, vrátane súčasnej prijímacej budovy. Výpravná budova železničnej stanice Bratislava hlavná stanica vznikla historickým vývojom a iba čiastočnými stavebnými úpravami a prístavbami sa až následne prispôsobovala prevádzkovým potrebám, takže nikdy nedosiahla úroveň požadovaných kapacitných potrieb, ktoré by vyhovovali existujúcim kritériám. Posledná väčšia prestavba bola v rokoch 1986 až 1992. Ku starej historickej budove bola pristavaná nová vstupná hala. Už pri odovzdávaní tejto haly do prevádzky bolo zdôraznené, že konečným riešením pre Bratislavu, bude vybudovanie novej modernej osobnej železničnej stanice na vhodnejšom mieste.

Výpravná budova železničnej stanice Bratislava hl. st. - prístavba

Z tohto dôvodu Železnice Slovenskej republiky uvažovali aj s využitím stanice Bratislava filiálka pre vybudovanie novej hlavovej stanice s koncovým zaústením koľají. Vychádzali pri tom z požiadavky umiestniť novú stanicu čo najbližšie do centra mesta, čomu lokalita stanice Bratislava filiálka vyhovuje najlepšie. Okrem toho má stanica zachované koľajisko a funkčné napojenie jednokoľajnou traťou zo železničnej stanice Bratislava predmestie. ŽSR si nechalo za týmto účelom vypracovať štúdiu s názvom „Urbanistická štúdia - Bratislava filiálka, variant 4a“. Uvažovalo sa, že nová železničná stanica Bratislava filiálka bude vybudovaná v pôvodnej polohe ako nadzemná stanica slúžiaca pre osobnú dopravu s medzistaničným úsekom predmestie - filiálka v pôvodnej trase. Poloha tejto stanice by umožnila peší nástup cestujúcich do centra mesta a ich dopravu do celého mesta bez prestupov a prestojov. Výhodnosť polohy železničnej stanice Bratislava filiálka vyplýva aj z existencie železničného prepojenia so železničnou traťou z Trnavy a aj z Galanty, čo by umožnilo integrovať železničnú dopravu prímestského charakteru s mestskou dopravou a zabezpečiť efektívnu, ekonomickú a ekologickú obsluhu v tejto časti mesta a priľahlého regiónu. Negatívna na tomto projekte z pohľadu mestskej cestnej dopravy je tiež skutočnosť, že sa uvažovalo s ponechaním úrovňového vedenia železničnej trate, ktorá križuje viaceré frekventované mestské komunikácie. Toto úrovňové križovanie aj dnes spôsobuje problémy na viacerých železničných priecestiach, i keď frekvencia posunovacích prác na medzistaničnom úseku nie je vysoká. Problémom sú najmä priecestia na uliciach Jarošova, Riazanská a pred železničnou stanicou Bratislava predmestie na Nobelovej ulici.

Okolie železničnej stanice Bratislava filiálka

Okrem toho, že na realizáciu tohto projektu nemali ŽSR finančné prostriedky, negatívny postoj k nemu malo aj mesto Bratislava, a to najmä jeho mestská časť Bratislava-Nové Mesto, na území ktorej stanica Bratislava filiálka leží. Argumentom proti bola, resp. je existencia železničnej stanice Bratislava-Nové Mesto, ktorá taktiež leží na území tejto mestskej časti a jej využitie pre osobnú dopravu je minimálne, aj keď bola na to predurčená. Mestská časť by na mieste súčasnej stanice Bratislava filiálka uvítala radšej bytové domy, odchodno-spoločenské centrá, parky a podobné objekty. Proti existencii stanice Bratislava filiálka a rovnako proti výstavbe novej stanice boli tiež obyvatelia žijúci v tejto lokalite. Treba otvorene povedať, že priestor koľajiska, resp. celej stanice a rozpadávajúce sa betónové oplotenie naozaj hyzdí okolie. Mnohokrát v lete je koľajisko zarastené vysokou burinou produkujúcou alergické peľové zrná a situácia pripomína stav, že sa o túto stanicu nikto nezaujíma a nestará. Táto patová situácia pretrvávala dlhší čas a jej dôsledkom bolo aj odstránenie nadchodu, resp. lávky pre peších ponad koľajisko v blízkosti zaústenia Škultétyho ulice do Kukučínovej ulice, čím sa sťažil, resp. znemožnil prechod z Račianskej ulice.

Burinou zarastené koľajisko stanice Bratislava filiáka

Východiskovým riešením sa stal projekt TEN-T 17, ktorý rieši prepojenie železničných koridorov TEN-T ako súčasť budúcej európskej magistrály číslo 17 z Paríža cez Štrasburg, Štutgart a Viedeň do Bratislavy. Projekt na území Slovenskej republiky pozostáva z troch stavieb v hlavnom meste SR Bratislave. Dve sa týkajú priamo širšieho centra Bratislavy, z nich jedna predpokladá vybudovanie nového železničného prepojenia medzi stanicami Bratislava predmestie a Bratislava-Petržalka. Tretia stavba je na území od Devínskej Novej Vsi po hranicu s Rakúskom. Nová železničná trať medzi stanicami Bratislava predmestie a Bratislava-Petržalka by mala ísť spočiatku v otvorenom záreze a potom tunelom v podzemí, čo by umožnilo likvidáciu existujúcej stanice Bratislava filiálka a trate vedúcej k nej. V úseku od železničnej stanice Bratislava predmestie po Trnavské mýto by mal byť tunel hĺbený a ďalej popod mesto a Dunaj razený. Už z tohto vyplýva, že koľajisko stanice Bratislava filiálka a trať vedúca k nej musí byť odstránená ešte pred stavebnými prácami na hĺbení tunela.

Železničné priecestie na križovatke Jozefa Čabelku pri Zváračskom ústave

Problémom tohto projektu bolo, že trať sa navrhovala v trase uvažovaného nosného systému mestskej hromadnej dopravy, ktorý chce mesto Bratislava budovať. Nakoniec sa však našlo spoločné riešenie a medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a hlavným mestom SR Bratislavou bolo uzatvorené Memorandum o spoločnom postupe v príprave, realizácii a využívaní železničnej infraštruktúry na území hlavného mesta SR Bratislavy. Ide o to, že pripravovaný rozvoj mesta južným smerom pod Petržalkou (Južné mesto) vyvolá ďalšie nároky na prepravu cestujúcich do centra mesta. Jedným zo spôsobov ako riešiť dopravu v tejto budúcej mestskej časti je aj integrácia mestskej koľajovej dopravy do železničného koridoru. Mesto Bratislava postaví električkovú trať s rozchodom 1000 milimetrov v úseku od Šafárikovho námestia cez Starý most po Bosákovu ulicu. Ďalej, v úseku od Bosákovej ulice po Janíkov dvor sa vybuduje duálny systém rozchodom 1000 a 1435 milimetrov, pričom pôjde o združenú investíciu ŽSR a hlavného mesta SR Bratislavy. ŽSR okrem toho zabezpečia prepojenie TEN-T koridorov a výstavbu železničných staníc s prestupom na MHD.

Vizualizácia priestoru po výstavbe podzemnej trate a stanice (Reming, a.s.)

Medzi stanicou Bratislava predmestie a novu stanicou Bratislava filiálka sa vybuduje dvojkoľajná elektrifikovaná trať, na ktorej bude nová zastávka Bratislava-Slovany. Nová stanica Bratislava filiálka má mať štyri nástupné hrany s koľajovými spojkami na oboch stranách, to znamená tri nástupištia, jedno v strede a dve po kraji. Maximálna traťová rýchlosť bude 80 km/hod. a maximálny sklon trate 17,65 promile. Projekt uvažuje s dennou frekvenciou 11000 cestujúcich. Celý úsek novej trate zo stanice Bratislava predmestie do stanice Bratislava-Petržalka bude slúžiť len pre osobnú dopravu, čiže nákladná doprava tu bude vylúčená. Na trati medzi stanicami Bratislava filiálka a Bratislava-Petržalka majú byť vybudované ďalšie dve zastávky. Poloha týchto zastávok a presné trasovanie železničného tunela je len v štádiu návrhov. Je potrebné uviesť, že projekt bude v prevažnej miere financovaní z prostriedkov Európskej únie.

Vizualizácia vstupnej budovy novej stanice Bratislava filiálka od Šancovej ulice (Reming, a.s.)

Nuž uvidíme, do akej miery sa naplnia tieto plány. V súvislosti s týmto projektom pripravujú ŽSR rekonštrukciu železničnej stanice Bratislava predmestie. Rekonštrukcia čaká pravdepodobne aj stanicu Bratislava-Petržalka. V súvislosti zo zrušením súčasnej stanice Bratislava filiálka bude potrebné vybudovať zariadenia na ložné práce, ktoré budú presťahované pravdepodobne do stanice Bratislava ÚNS tak, ako sa pôvodne uvažovalo. Zrejmé je však to, že stanica Bratislava filiálka v tej podobe, v akej ju poznáme dnes zanikne a na jej novú podobu si budeme musieť pár rokov počkať. No budú realizáciou tohto projektu naplnené predstavy o novej hlavnej stanici v Bratislave pre osobnú dopravu?

Súčasná tvár stanice Bratislava filiálka, priestor medzi stanicou a Račianskou ul.
je pripravený na novú výstavbu troch výškových budov – Slovany

Realizáciou tohto projektu sa železnica dostane aspoň pre osobnú dopravu tam, odkiaľ ju v šesťdesiatych rokoch minulého storočia začali sťahovať. Úrovňové križovanie železničnej trate s viacerými rušnými ulicami bránilo rastúcej mestskej doprave a rozvoju mesta. V budúcnosti by mala ísť v podzemí. Výstavbou obvodovej železničnej komunikácie cez novú stanicu Bratislava-Nové Mesto a Bratislava ÚNS sa postupne vybudovalo nové koľajové prepojenie do Petržalky, ktoré slúži dnes pre osobnú aj nákladnú dopravu. Škoda len, že aj toto prepojenie trpí rovnakým nedostatkom a železničná trať križuje dnes značne vyťažené miestne komunikácie, ide o železničné priecestia na Ivánskej ceste, Vrakunskej ceste, Na pieskoch a na odbočke na Černyševského ulicu v Petržalke.

Železničné priecestie na križovatke Trnavskej cesty s Ivánskou cestou v Bratislave

Fotografie železničnej stanice Bratislava filiálka si môžete pozrieť vo fotoalbume. Foto: © Ing. Peter Páteček

Literárne a iné pramene: