Oznaovanie SD
Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku SR 28. októbra 1918 vznikli tie SD, ktoré prevzali jednak rakúsko-uhorské rušne, ale aj rôzne rušne, ktoré sa v priebehu prvej svetovej vojny vyskytli na území novovzniknutej republiky, a ktoré mali rozliné oznaenie. S cieom zjednoti a zjednoduši oznaenie rušov, resp. koajových vozidiel sa zaalo od roku 1921 do roku 1924 prechádza na nový systém oznaenia, ktorý navrhol Ing. Vojtch Kryšpín, šéfkonštruktér z První eskomoravské továrny na stroje v Prahe Libni (neskôr KD). Nový systém oznaovania zaal plati od 1. januára 1925 a platil a do 31. decembra 1987. Tzv. Kryšpínove oznaenie v sebe zahalo informácie o základných technických údajoch koajového vozidla. Toto oznaenie bolo kombináciou písmena a íslic a vyjadrovalo rad, konštruknú skupinu a inventárne íslo ruša.
Rad hnacieho koajového vozidla (okrem parných rušov) bol oznaený vekým písmenom a íslom (vysoké boli 140mm). Parné rušne nemali oznaenie písmenom, ale iba íslicami. Pre vozidlá s normálnym a širokým rozchodom to bolo štvormiestne íslo, priom štvrtá íslica sa oddeovala bodkou a bola menšia ako prvé tri (predtým 120mm, neskôr 100mm), ím sa od nich odlišovala. Pre vozidlá úzkorozchodné to bolo trojmiestne íslo, priom tretia íslica sa oddeovala bodkou a bola menšia ako prvé dve íslice. Inventárne (poradové) íslo vozidla bolo dvojciferné íslo (od roku 1965 to bolo trojciferné íslo), ktoré bolo uvedené za radovým oznaením. Vlekové rušne sa zvyajne oznaovali inventárnym íslom od 501 a vyššími.
Písmená vyjadrujúce druh koajového vozidla (boli moné niektoré kombinácie):
A - v 40. a 50. rokoch dreziny a nákladné automobily so elezninými kolesami; po roku 1993 akumulátorové vozidlá,
E - elektrické hnacie vozidlá pre jednosmernú sústavu (tie akumulátorové hnacie vozidlá),
S - elektrické hnacie vozidlá pre striedavú sústavu,
ES - elektrické hnacie vozidlá pre jednosmernú a striedavú sústavu,
T - motorové rušne,
M - motorové vozne,
R - riadiace vozne ucelených jednotiek (bez vlastného pohonu),
N - vloené vozne ucelených jednotiek (bez vlastného pohonu),
U - úzkorozchodné hnacie vozidlá,
TL - turbínový motorový ruše.
Kombinácie písmen:
EMU - úzkorozchodná elektrická jednosmerná jednotka,
TU - úzkorozchodný motorový ruše.
Význam jednotlivých íslic v oznaení radu koajového vozidla
Prvá íslica oznauje poet spriahnutých alebo hnacích náprav.
Druhá íslica u vozidiel s normálnym a širokým rozchodom po pripoítaní ísla 3 a vynásobení 10 vyjadruje najvyššiu dovolenú rýchlos; pri úzkorozchodných vozidlách vyjadruje priblinú hmotnos na jednu hnaciu, resp. spriahnutú nápravu v tonách.
Tretia íslica u vozidiel s normálnym a širokým rozchodom po pripoítaní 10 vyjadruje priemernú hmotnos na jednu hnaciu, resp. spriahnutú nápravu v tonách. Ak priemernú hmotnos vynásobíme prvou íslicou, získame tzv. adhéznu hmotnos, t.j. hmotnos na všetkých nápravách vyvíjajúcich anú silu.
Štvrtá menšia íslica, oddeovaná od prvých troch (pri úzkorozchodných vozidlách tretia íslica, oddeovaná bodkou od prvých dvoch) vyjadruje konštruknú skupinu. íslicou 5 sa napr. oznaovala konštrukná skupina širokorozchodných vozidiel.
Oznaenie tendrov parných rušov a význam jednotlivých íslic:
Tendre sa oznaovali podobným spôsobom. Rad tendra oznaovali tri íslice (vysoké 140mm). Konštruknú skupinu oznaovala štvrtá íslica (vysoká 120mm, neskôr 100mm). Za ou nasledovalo inventárne íslo (100mm vysoké íslice).
Prvá íslica po pripoítaní ísla 3 vyjadruje objem priestoru pre palivo v metroch kubických.
Druhá a tretia íslica vyjadrujú priamo objem priestoru vodnej nádre v metroch kubických.
Štvrtá íslica za bodkou oznauje konštruknú skupinu tendra.
Príklad:
Oznaenie parného ruša ruše 486.007 s tendrom 930.003
4: štyri hnacie nápravy,
8: (8+3)x100=110km/hod. maximálna rýchlos,
6: (6+10)=16t priemerná hmotnos na nápravu; adhézna hmotnos je (16x4)=64t
0: íslo konštruknej skupiny,
07: inventárne íslo ruša (siedmy vyrobený kus v sérii)
9: (9+3)=12, teda 12 m3 objem priestoru pre palivo (uhlie),
30: teda 30 m3 objem priestoru vodnej nádre,
0: íslo konštruknej skupiny,
03: inventárne íslo tendra (tretí vyrobený kus).
Usporiadanie náprav
Medzinárodný systém oznaovania náprav (osí) platí od 30-tich rokov 20. storoia a v súasnosti ho upravuje medzinárodný predpis UIC 650 V. Poda tohto predpisu sa hnacie nápravy oznaujú vekými písmenami, ktoré vyjadrujú poet hnacích náprav (osí) poda abecedy. Popisovanie náprav sa uvádza od prednej asti koajového hnacieho vozidla smerom dozadu.
A = 1 náprava, B = 2 nápravy, C = 3 nápravy, D = štyri nápravy at.
Parné rušne a staršie motorové a elektrické rušne mali hnacie nápravy mechanicky spojené (napr. spojnicami, kardanom), v tom prípade išlo o skupinový pohon. Ak má náprava samostatný pohon, za vekým písmenom sa uvedie malá nula „o“.
Bené nápravy (behúne), ktoré prenášajú len hmotnos hnacieho koajového vozidla, sa oznaujú íslicami, ktoré vyjadrujú ich poet.
Hnacie nápravy a behúne upevnené pohyblivo voi hlavnému rámu (otoné alebo rajdovné) majú za oznaením (íslicou) uvedený apostrof. V opanom prípade sú nápravy a behúne uloené pevne v ráme. Ak sa napr. ruše skladá z viacerých dielov, oznaí sa kadý diel samostatne, medzi oznaenie kadého dielu sa vloí znamienko plus (+).
Príklad:
Usporiadanie náprav parného ruša ruše 486.007 s tendrom 930.003:
2´D 1´+ 2´2
Výklad niektorých pojmov:
lokomotíva – hnacie koajové vozidlo urené na ahanie iných vozidiel a neprispôsobené na prepravu osôb a vecí (nákladov); ruše
ruše – koajové vozidlo na ahanie vlakov, lokomotíva; elektrický, dieselový, parný ruše
vlak – koajový dopravný prostriedok na väšiu vzdialenos, súprava vozov s lokomotívou, osobný vlak, nákladný vlak, motorový vlak
tender – špeciálny voze so zásobou paliva a vody do parného ruša; zásobník
tendrovka – parný ruše s nádrami na palivo a vodu na spolonom ráme; tendrový ruše
náprava – as vozidla, ktorá drí kolesá, os; predná, zadná náprava
Pramene:
Svisiace lnky:
Ako je to s oznaovanm hnacch drhovch vozidiel? (22.03.2012)
Oznaovanie koajovch vozidiel (3.) (10.02.2011)
Oznaovanie koajovch vozidiel II. (15.05.2008)