Po slávnostnom príhovore generálneho riaditeľa ŽSR sa začala prehliadka charakterizovaná prebehnutím cez točňu. Usporiadatelia opäť zvolili tento spôsob predvádzania exponátov. Mne osobne by vyhovovalo, keby sa exponáty predviedli aj na točni, tak ako tomu bývalo zvykom kedysi, a potom by nasledovalo predvedenie zručnosti na krátkom úseku koľaje. Postupne sa predviedli tieto exponáty.
Tento rok sa akcie po prvýkrát zúčastnil do prevádzkového stavu nedávno zrekonštruovaný motorový vozeň s parným pohonom M 124.001 Komarek, exponát Národního technického muzea v Prahe. Motorový parný vozeň M 124.001 (spolu s M 124.002) bol vyrobený pôvodne pre miestne trate v okolí Českej Lipy. Vozne boli vyrobené v rokoch 1905 až 1906 firmou Ringhofer v Prahe Smíchov. Parné kotle do vozňov vyrobila firma Komarek vo Viedni. Parný kotol Komarek je stojatý valcový kotol, v ktorom je plechové stojaté valcové kúrenisko. Do zvislej valcovej steny kúreniska sú zavalcované bezšvové rúrky v počte 160 až 200, ktoré vyúsťujú hore. Nasýtená para prúdi rúrkami do sústavy rúrok, ktoré vyúsťujú pri komíne, kde sa para prehrieva a prúdi ďalej do bubna, v ktorom je regulátor. Parný stroj je dvojvalcový s priemerom 250 a 390 mm so zdvihom piestu 390 mm. Parný stroj dosahuje výkon asi 50 HP. Vozeň 001 mal pôvodne v dvoch oddieloch 3. triedy 32 sedadiel a v batožinovom oddieli ďalších 5 sedadiel. Skriňa vozňa 002 bola odlišne rozdelená. Parný vozeň M 124.001 bol vyradený z prevádzky v roku 1947, následne bol daný Národnému technickému múzeu v Prahe.
Parný tendrový rušeň 464.001 (výrobné číslo 1618) bol vyrobený v roku 1933 ČKD Praha. Rušeň má usporiadanie náprav 2´D2´, maximálny výkon 1240kW a dosahuje maximálnu rýchlosť 90 km/hod. Dĺžka rušňa cez nárazníky je 15300mm. Množstvo uhlia v tendri rušňa je 7 m3 a vody 12 m3. Okrem ČKD rušne vyrábala aj Škoda Plzeň. Rušne boli prevádzkované na náročných tratiach stredného Slovenska. Dostali prezývku „Ušatá“. MDC získalo rušeň 464.001 v roku 1992 od Považského múzea v Žiline. Rušeň do prevádzkového stavu zrekonštruoval Prievidzký parostrojný spolok, ktorý má rušeň v starostlivosti.
Parný tendrový rušeň 422.0108 (výrobné číslo 346) bol vyrobený v roku 1909. Pre náročné rakúske miestne trate ich vyvinul známy konštruktér Gölsdorf. Rušeň vyrobený První českomoravskou továrnou na stroje v Prahe má usporiadanie náprav D, maximálny výkon 420 kW a dosahuje maximálnu rýchlosť 50 km/hod. Dĺžka rušňa cez nárazníky je 9358 mm. Do tendra rušňa sa zmestí 1,9 m3 uhlia a 7,5 m3 vody. Po vzniku ČSR sa 105 týchto rušňov stalo majetkom novovzniknutých ČSD. Na Slovensko sa tieto rušne dostali až po 1. svetovej vojne. Pre svoje vlastnosti dostali prezývku „Malý býček“. Rušeň 422.0108 má kotol s rušňa 422.012, pretože pôvodný kotol bol neopraviteľný. O rušeň sa stará Klub historickej techniky pri RD Zvolen.
Parný tendrový rušeň 331.037 (výrobné číslo 2109) bol vyrobený v roku 1908 v lokomotívke MÁV v Budapešti. Pôvodné označenie MÁV je 375.666. Parný rušeň s usporiadaním náprav 1´C1´ má maximálny výkon 500 kW a dosahuje maximálnu rýchlosť 60 km/hod. Dĺžka rušňa cez nárazníky je 10930 mm. Rušeň si v tendri viezol zásobu uhlia 4 m3 a 5,6 m3 vody. Tieto parné rušne sa osvedčili na vedľajších tratiach MÁV, boli konštrukčne jednoduché a prevádzkovo nenáročné. Dostali prezývku Uhranka, resp. Maďarka. Z prevádzky u ČSD boli vyradené v roku 1970. O rušeň sa stará Klub priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava východ.
Parný rušeň 486.007 (výrobné číslo 815) s tendrom 930.003 bol vyrobený v roku 1936 v lokomotívke Škoda Plzeň. Rušeň má usporiadanie náprav 2´D1´ + 2´2´. Hmotnosť rušňa je 166,3 t a jeho maximálny výkon je 1740kW. Rušeň dosahuje maximálnu rýchlosť 110 km/hod a má maximálnu ťažnú silu 121kN. Priemer hnacích kolies je 1830 mm. Dĺžka cez nárazníky je 21300 mm. V tendri je zásoba uhlia 12 m3 a vody 26 m3. Vyrobených bolo len 9 kusov týchto rušňov, z toho na Slovensku bolo dislokovaných 6 rušňov v RD Spišská Nová Ves. Neskôr boli premiestnené do Bratislavy, kde vozili vlaky smerom do Žiliny. Po elektrifikácii trate boli postupne vyradené. V prevádzke dostali prezývku „Zelený Anton“. V rokoch 1996 až 1998 rušeň prešiel náročnou rekonštrukciou v RD Vrútky. O rušeň sa stará Spolok Výhrevne Vrútky.
Rušeň 310.23 s výrobným číslom 3791 vyrobila v roku 1911 Lokomotívka Spoločnosti štátnych železníc (S.t.E.G.) vo Viedni pre Rakúske štátne železnice (kkStB). Rušeň bol dislokovaný v depe na stanici Františka Jozefa vo Viedni. Tento rýchlikový parný rušeň bol v Bratislave aj v roku 2005 a možno aj predtým, a to nielen ako historický exponát. Počas svojej riadnej prevádzky premával na rýchlikoch po celej bývalej monarchii až do roku 1918. Technické údaje o tomto parnom rušni som uviedol dávnejšie v samostatnom článku tu.
Parný rušeň 498.022 ČD (výrobné číslo 1727) bol vyrobený v roku 1947 v lokomotívke Škoda Plzeň. Rušeň 498.022 má dĺžku cez nárazníky 15 560 mm, výkon 1600 kW a maximálnu rýchlosť 120 km/hod. Parný stroj je trojčitý s dvoma krajnými parnými valcami a s jedným vnútorným. Rušeň bol pôvodne dislokovaný v Prahe. V rokoch 1955 až 1958 bol umiestnený v Bratislave. Po zrušení v roku 1974 bol rušeň premiestnený do Českej Třebovej, kde z neho mal byť exponát v skanzene. Po rozpustení skanzenu rušeň prešiel do Prahy Libne a po piatich rokoch rekonštrukčných prác vykonal 1.6.1986 technicko-bezpečnostnú skúšku. Prvú jazdu absolvoval v auguste 1986 pri oslavách trate Červená Skala – Margecany.
Parný rušeň 475.196 Šlachtičná
Parný rušeň 475.179 s tendrom 932.394 (ČD) bol vyrobený v roku 1948 v lokomotívke Škoda Plzeň. Parný rušeň 475.196 (výrobné číslo 2619) s tendrom 932.359 bol vyrobený v Škode Plzeň v roku 1950. Rušeň má usporiadanie náprav 2´D1´+ 2´2´. Rušeň s hmotnosťou 168,8 ton dosahuje maximálnu rýchlosť 100 km/hod. Maximálny výkon rušňa je 1480 kW a maximálna ťažná sila je 110 kN. Priemer hnacích kolies je 1750 mm. Dĺžka cez nárazníky je 24800 mm. Množstvo uhlia v tendri je 14,9 m3 a zásoba vody 26 m3. Pôvodne boli určené pre rýchle nákladné vlaky, ale pre ich vysoký výkon a rýchlosť boli využívané od začiatku aj v rýchlikovej doprave. Pre svoj elegantný vzhľad dostali prezývku „Šlachtičná“. Rušeň 475.196 bol po vyradení z prevádzky využívaný ako vykurovací kotol K 652 v RD Fiľakovo. Po vykonanej oprave bol dňa 16.7.1992 opäť uvedený do prevádzky. O rušeň sa stará Spolok Výhrevne Vrútky.
Parný rušeň 556.036 (výrobné číslo 2803) vyrobila lokomotívka Škoda Plzeň v roku 1952. Usporiadanie náprav rušňa je 1´E + 2´3. Rušeň s hmotnosťou 184,9 ton dosahuje maximálny výkon 1620 kW a maximálnu rýchlosť 80 km/hod. Jeho maximálna ťažná sila je 160 kN. Dĺžka rušňa cez nárazníky je 24300 mm. Vyrobených bolo celkom 510 kusov a dodávané boli s tendrami radu 935.2, ktoré mali zabudovaný mechanický prikladač paliva typu Stocker. Podľa tohto rušne dostali aj svoju prezývku „Štoker“. Do tendra sa zmestí 20 m3 uhlia a 35 m3 vody. Rušeň 556.036 s tendrom 935.257 ukončil svoju prevádzku v RD Leopoldov. Kotol rušňa bol opravený v roku 1988 v Českých Veleniciach a oprava rušňa bola dokončená roku 1989 v RD Leopoldov. O rušeň sa stará Spolok Výhrevne Vrútky.
Po prehliadke sa niektoré rušne išli pripraviť na ďalšie akcie, či už na mimoriadny vlak do Podunajských Biskupíc, alebo na vozenie návštevníkov na stanovišti rušňovodiča. Posun vykonali aj dva motorové rušne 726.082 a T 466.0254, ktoré priviezli do areálu mimoriadny vlak plný návštevníkov zo stanice Bratislava-Petržalka.
Motorový rušeň T 466.0254 Pielstick
Ostatné rušne boli odstavené na koľaje v areáli a boli k dispozícii návštevníkom. Netrvalo dlho a boli obklopené zvedavými malými a veľkými návštevníkmi. Najmä motorový vozeň s parným pohonom M 124.001 Komarek bol stredobodom pozornosti. Ten bol do Bratislavy prevezený po ceste.
Areál depa s exponátmi
Ja som sa chvíľu prechádzal po areáli a snažil sa niečo odfotiť. Bokom bola odstavená maďarská motorová jednotka MÁV prezývaná Kádar. Na opačnej strane depa postával Štoker na konci súpravy mimoriadneho vlaku do Podunajských Biskupíc. Vedľa neho bol odstavený Sergej 781.312-4.
Sergej a Štoker
Mojej pozornosti neušiel ani zauhľovací výťah, ktorý tu od poslednej akcie pribudol.
Obedňajšiu siestu spríjemňoval C. k. komorný dychový orchester. Počas siesty som sa pokochal pohľadom na mini železnicu. Prítomných tu bolo aj viacero vozňov, v ktorých boli vystavené modelové koľajiská.
Modelová železnica
Svoju návštevu na zraze historických koľajových vozidiel som ukončil návštevou expozície histórie vydávania cestovných lístkov, ktorá tu bola v jednom vozni Českých drah. Vo vozni boli rôzne prístroje na vydávanie cestovných lístkov. Niektoré som zažil, no mladší návštevníci ich videli prvý krát.
Stroj na vydávanie cestovných lístkov
Veruže, bolo sa na čo pozerať. Žiaľ, pre iné povinnosti som moju návštevu na zraze historických koľajových vozidiel poobede ukončil.
Záverom sa chcem poďakovať organizátorom za perfektne pripravenú akciu a tiež sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa s láskou starajú o vystavené nádherné stroje.
Fotografie zo zrazu histórie v rušňovom depe v Bratislave na východnom si môžete pozrieť vo fotoalbume.
Použité zdroje:
Ing. Richard Halfar, Ing. Jiří Kubáček, CSc., Ing. Dezider Selecký, Michal Krivosudský, Jozef Janota: Katalóg historických železničných vozidiel na území Slovenska
Jaromír Bittner, Jaroslav Křenek, Bohumol Skála, Milan Šrámek: Malý katalóg lokomotiv
Ing. Jindřich Bek: Atlas lokomotiv, Svazek 4
časopis Železničář a poznámky autora
Foto: © Ing. Peter Páteček