eleznin.info pro PDA eleznin.info pro PDA - 28.03. 2024
Home | Top 10 | Vyhadvanie |
Fotoreport������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������e
Tra 165 Pleivec - Mur popis trate, jej vznik a histria
Peter, 22.11.2008 (60574 pretan)

 Dnes 22. novembra 2008 si pripomíname 115. výroie vzniku lokálnej trati 165 Plešivec – Murá. To je vhodná príleitos na to, aby sme sa oboznámili s históriou tejto asi 40 kilometrov dlhej gemerskej trate. Tra má normálny rozchod 1435 mm, je neelektrifikovaná.  
 

Vznik trate
 
 elezniná tra Plešivec – Murá sa nachádza v malebnom prostredí Slovenského Rudohoria. Región Muránskej doliny bol v 19. storoí priemyselne rozvinutý. Vaka výskytu eleznej rudy tu bolo postavených niekoko vysokých pecí, kde sa elezná ruda spracovávala. Dopravu v tom ase zabezpeovali predovšetkým furmani. Táto ia bola nielen nároná na mnostvo záprahov, ale nevyhovovala ani z asového hadiska. Historické zdroje uvádzajú, e rone bolo potrebných 771 tisíc jednodových záprahov, priom polovica z tohto potu pripadalo práve na Muránsku dolinu. Furmani zásobovali eleziarne najmä surovinami potrebnými pre výrobu eleza. Okrem eleznej rudy z okolitých baní to bolo drevené uhlie, vápenec a drevo. Vyuívali pritom najmä volské záprahy. Konské záprahy sa pre ich vyššiu rýchlos vyuívali na dopravu do vzdialenejších miest. Aj napriek tomu, cesta do pribline 150 kilometrov vzdialenej Budapešti a spä trvala pä a šes dní, do blišieho Miškovca a spä do dvoch dní. eleziarske výrobky sa pritom dodávali aj do alších vzdialenejších miest vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Pri spiatonej ceste títo furmani dováali najmä potraviny, ale obojsmerne vozili aj poštu a prinášali nové správy zo sveta.
 
Stanica Plešivec leí na hlavnej trati 160
trat_165_pc_VB520
 
 Tento spôsob dopravy znioval schopnos konkurova iným výrobcom a výroba sa tak dostávala do problémov, a napokon zaala stagnova. Gemerský priemysel bol natoko ochrnutý; e zachráni ho mohla iba výstavba eleznice. Na rozvoji dopravy mali záujem aj vlastníci lesov a píl, pretoe by sa im zvýšil odbyt. Po vybudovaní eleznice z Budapešti do Marcheggu sa aj gemerskí eleziarski podnikatelia v roku 1865 obrátili na vtedajšiu krajinskú vládu so iadosou, aby sa na Muránsku dolinu vybudovala elezniná tra. Dôvodilo sa predovšetkým eleziarskou výrobou a problémami pri doprave, dovoze surovín a odvoze hotových eleziarskych výrobkov. iadosti však nebolo vyhovené, pretoe Uhorsko nemalo dostatok finanných prostriedkov.
 
Prvá stanica na trati 165 Hucín
Prvá stanica na trati 165 Hucín
 
 V roku 1870 bol prijatý zákonný lánok XXXI. O výstavbe gemerských priemyselných elezníc Roava – Plešivec – Bánréve, Bánréve – Fiakovo, Roava – Dobšiná a Jesenské (Feledince) – Tisovec. Tieto elezniné trate mali veký význam pre východnú as Gemera, najmä pre Slanskú dolinu. Tra z Banréve do Fiakova bola sprevádzkovaná da 10. septembra 1873, z Bánréve do Plešivca a Roavy 1. mája 1874 a z Roavy do Dobšinej 20. júna 1874. Z Jesenského do Tisovca bola tra sprevádzkovaná 5. septembra 1874. Vzniklo tak elezniné spojenie z Gemera smerom na Budapeš a taktie na Zvolen. Treba spomenú, e u po vybudovaní eleznice do Tisovca malo mesto Revúca záujem na pripojenie na túto elezninú tra, ale výstavba trate z Tisovca do Revúcej sa nerealizovala.
 
Stanica Jelšava
Stanica Jelšava
 
 Po vybudovaní elezniných tratí do Tisovca a Plešivca, resp. Dobšinej sa iastone uahila doprava aj zo Štítnickej a Muránskej doliny, pretoe suroviny a tovar stailo prepravova len do Plešivca, alebo Tornale. Výstavba elezninej trate do Slavošoviec a Muráa však zostávala stále otvorená. O výstavbu elezninej trate z Plešivca do Muráa sa pokúšali viacerí podnikatelia, ale na realizáciu toho plánu im chýbali finanné prostriedky. Medzi prvých patril gróf Vay, ktorý dostal prvé predbené povolenie na stavbu trate do Muráa. Napriek tomu, e zaal s výkupom pozemkov v Plešivci, svoj zámer postavi elezninú tra z Plešivca do Muráa nezrealizoval.
 
Pôvodná výpravná budova z roku 1893 v Lubeníku (2, str. 56)
postavená v štýle jednoposchodovej výpravnej budovy MÁV (1, str. 204)
Pôvodná staniná budova v Lubeníku
 
 A v roku 1892 vekostatkár z Gemerskej Panice Gejza Kubínyi, potomok starej šachtickej rodiny, kandidoval v parlamentných vobách za Jelšavu do Uhorského parlamentu. Kubínyi poznal aký ivot udí Muránskej doliny a chcel pomôc tu ijúcim obyvateom. Pri kortešake im slúbil prácu, o bolo aj v tých asoch pre nich to najdôleitejšie. Svoj sub Kubínyi aj splnil. Bol to skúsený podnikate s dobrými kontaktmi na kompetentných lenov uhorskej krajinskej vlády. Od Ministerstva obchodu Uhorskej vlády sa mu podarilo získa as potrebného kapitálu vo výške 230 tisíc forintov a rôzne daové úavy. Zvyšok bol získaný od miestnej podnikateskej vrstvy, ktorú sa Kubínyimu podarilo zjednoti. Táto vrstva mala eminentný záujem o výstavbu eleznice. Patrili sem kniea Coburg, majite zlievarne v Lubeníku (Chynian Voda) Juraj Heinzelman, starostovia miest Revúca Karol Štefanok a Jelšavy Gustáv Bazilidesz. Pre výstavbu elezninej trate Plešivec – Murá bola v Budapešti 6. júna 1890 zaloená úastinná spolonos „Miestna dráha v údolí rieky Murá“ (Murányvölgyi helyi érdekü vasút, Muránsko-dolinská akciová elezniná spolonos). Úastinná spolonos mala akciový kapitál 1 881 tisíc zlatých, ktorý pozostával z 5 410 kusov kmeových, 13 328 kusov prednostných a 72 kusov riadnych, spolu 18810 úastín po 100 zlatých. Sídlom spolonosti bola Budapeš a jej predsedom sa stal Gejza Kubínyi. Najviac úastín tejto spolonosti upísali Rimavsko-muránska eleziarska úastinná spolonos a Coburgove eleziarske podniky po 150 úastín, majite eleziarne Chynian Voda a len správnej rady Heinzelman 100 úastín, menší podnikatelia po 10÷20 úastín, ale úastiny v malom mnostve kupovali aj miestni obyvatelia.
 
Stanica Lubeník
Stanica Lubeník
 
 Koncesia pre výstavbu a prevádzkovanie trate bola udelená nariadením MO . 88312/91. XII. 25 Gejzovi Kubínyimu. Výstavba eleznice sa zaala v novembri 1892, ale v skutonosti sa s výstavbou zaalo a na jar 1893. V marci 1893 sa zaali vlastné stavebné práce. Výstavbu realizovala firma Mandel, Hoffner a Quittner, ktorá spolu s úradmi Gemerskej upy, a obcami Jelšavy a Revúcej a lesným hospodárstvom panstva Coburga prispela aj na výstavbu trate. Celá takmer 41 kilometrov dlhá trasa sa premenila na jedno veké stavenisko. Prvými robotníkmi na stavbe boli Taliani, neskôr Maari z junej asti Uhorska. Práca bola aká a namáhavá, jediným mechanizmom na stavbe bol fúrik. Aj z tohto dôvodu mnohí robotníci zo stavby odišli, týchto nahradili robotníci zo širšieho okolia. Najaší bol 400 metrov dlhý úsek od Plešivca nad obcou Gemerská Hôrka smerom na Koniarsku planinu. Tento bol doslova vytesaný do vápenca, z ktorého je takmer celý Slovenský kras. Tra tu pri 18,6 promilovom stúpaní prekonáva 41 metrov vysoký rozdiel a po prvú zastávku Gemerská Hôrka. Od Hucína tra pokraovala pozd rieky Murá cez Jelšavu, Lubeník (Chynian Vodu), Vekú Revúcu do Muráa. Podobné stúpanie ako od Plešivca do zastávky Gemerská Hôrka prekonáva tra aj v úseku od Revúcej do Muráa, kde je stúpanie takmer 17 promile. Na trati bolo potrebné postavi 16 mostov v celkovej dke 202 metrov, mnostvo priepustov a zárezov. Na trati dlhej 41,2 kilometrov bolo 6 staníc, 5 výpravných budov, 3 sklady tovaru, 10 stránych stanovíš a 55 úrovových priecestí. Náklady na výstavbu dosiahli 3,092 mil. vtedajších korún.
 
 Stanica Revúca
Stanica Revúca
 
 Napriek všetkým akostiam bola tra postavená v rekordnom ase. U 6. septembra 1893 prišiel prvý skúšobný vlak z Plešivca do Revúcej. Na kadej stanici ho vykávali húfy zvedavcov. Slávnostné otvorenie trate sa uskutonilo 21. novembra 1893. Zúastnili sa ho zástupcovia ministerstva dopravy, upná elita a zástupcovia podnikateskej vrstvy. Z Plešivca všetkých zúastnených viezol slávnostne vyzdobený vlak, ktorý na kadej stanici akali predstavitelia obcí a tu ijúci obyvatelia. Od 22. novembra 1983 zaala na elezninej trati riadna prevádzka. Denne chodili dva vlaky z Plešivca do Muráa s odchodom o piatej hodine ráno a o tri štvrte na tri poobede a dva vlaky z Muráa do Plešivca s odchodom o tretej hodine ráno a o pol dvanástej. Dôleitá bola hlavne nákladná doprava, túto predstavovali predovšetkým eleziarske výrobky (kachle, rúry, platne, stpy, sporáky, strojné súiastky a iné výrobky), ale tie drevo a dosky. eleznica bola prijatá vemi kladne, obyvateom uahila dopravu a dávala nádej pre existenciu priemyslu v tomto regióne. Jedine furmani neboli eleznicou nadšení, pretoe ich pripravila o zárobky. V roku 1899 prepravila muránska eleznica takmer 80 tisíc osôb a v nákladnej doprave vykázala vyše 64 tisíc tonokilometrov.
 
Posledná stanica na trati 165 Murá
Posledná stanica na trati 165 Murá
 
Obdobie 2. svetovej vojny
 
 Predvojnové a vojnové obdobie sa nepriaznivo odrazilo aj na prevádzke na tejto trati. V roku 1938 následkom Viedenskej arbitráe muselo eskoslovensko odstúpi as územia juného Slovenska. Tak došlo k tomu, e tra medzi Jelšavou a Chynian Vodou (Lubeníkom) preala štátna hranica. Tento zásah spôsobil ochromenie elezninej dopravy na tejto trati. Zásobovanie viazlo, preprava osôb a tovarov musela prejs na cestnú dopravu zo severu, najmä cez Tisovec. Na niektorých tratiach bola prevádzka neskôr obnovená na základe peánych zmlúv, ale preprava vojenských transportov z nej bola vylúená. Po rozdelení eskoslovenska a vzniku slovenského štátu sa dopravná politika štátu zamerala na urýchlenú nápravu stavu, ktorý nastal v dôsledku Viedenskej arbitráe. Náprava spoívala vo výstavbe nových náhradných elezniných tratí.
 
Tra Gemerských spojok z Lubeníka do Slavošoviec (5)
Tra Gemerských spojok z Lubeníka do Slavošoviec
 
Konkrétne, o sa týkalo tratí z Plešivca do Muráa a z Plešivca do Slavošoviec, bol vypracovaný projekt na prepojenie tratí, priom sa zaalo budova na viacerých úsekoch. Zaala sa budova tra z Revúcej do Tisovca a tie z Lubeníka do Slavošoviec. Tretím úsekom bola tra z Tisovca do Brezna. Práce na výstavbe nových tratí, známych aj ako Gemerské spojky, boli prerušené po vypuknutí Slovenského národného povstania v auguste 1944.

 Poškodená výpravná budova v Revúcej (3)
Stanica Revúca - vojnou poškodená budova
 
 Na sklonku II. svetovej vojny došlo k poškodeniu trate v úseku Jelšava – Murá na viacerých úsekoch. Poas bojov ustupujúce nemecké vojsko zapálilo budovu skladu na elezninej stanici v Revúcej, zniilo dve lokomotívy a poškodilo niekoko vozov. Ale hne po oslobodení Muránskej doliny v januári 1945 sa obyvatelia zapojili do opravy poškodenej trate z Plešivca do Muráa a na úseku z Jelšavy do Muráa bola doprava obnovená u 26. marca 1945. Aj ke sa po oslobodení práce opä rozbehli i na výstavbe Gemerských spojok, v roku 1949 boli tieto definitívne ukonené, aj ke mnohé úseky boli dokonené na 60 a 90 percent. Jediným úplne dokoneným úsekom bol úsek trate v Tisovci, ktorý slúi dodnes. Tu sa vaka novovybudovanému 770 metrov dlhému tunelu odstránila úvra od Pohronskej Polhori.
 
Od druhej polovice 20. storoia po súasnos
 
Najväšie zmeny, ktoré tra z Plešivca do Muráa zaila v tomto období, súviseli s výstavbou novej elezninej stanice v Lubeníku. Tá bola vyvolaná vybudovaním nového závodu na spracovanie magnezitu, zvýšenou výrobou a odbytom hotových výrobkov. Známy bol tie pod názvom LUNZ (Lubenícky Nový Závod), dnes je to Slovmag. Do novej stanice bola zaústená vleka Lunzu a tie magnezitky v Jelšave. Okrem toho sa tu prekladala do elezniných vozov aj elezná ruda, ktorá sa tu dováala lanovou dráhou zo elezníka. Výpravná budova novej stanice daná do prevádzky v roku 1972 stála cca štyri milióny korún. Škoda, e sa nezachovala pôvodná výpravná budova z roku 1893, ale zrejme stála príliš blízko koajiska novej stanice. V súvislosti s výstavbou novej elezninej stanice v Lubeníku boli vybudované aj nové preberacie a odovzdávacie koaje pre jelšavskú magnezitku, ktoré sú zaústené do juného zhlavia lubeníckej a zárove bolo zrušené zaústenie vleky v km 23,1 v priestore dnešnej zastávky Jelšava zastávka.
 
Stanica Lubeník - pult reléovky
Stanica Lubeník - pult reléovky
 
Odovzdávkové koaje pre vleku Jelšavskej magnezitky
Odovzdávkové koaje pre vleku Jelšavskej magnezitky  
 
 elezninú stanicu Plešivec, Lubeník a Revúca riadi prednosta stanice. Lubeník je jedinou stanicou na trati s rýchlostnou návestnou sústavou svetelných návestidiel. Zárove je sídlom dirigujúceho dispeera, kee na trati je zjednodušená doprava poda predpisu D3. Vzhadom na znané stúpanie trate medzi Plešivcom a Hucínom sa v oboch smeroch u niektorých vlakov v závislosti od ich hmotnosti vyuíva postrk. Maximálna rýchlos na trati je 50 km/hod. Dopravu na trati zabezpeuje rušové depo v Plešivci. Predtým tu v osobnej aj nákladnej doprave mali svoje miesto parné rušne. V Plešivci boli dislokované napríklad parné rušne radu 423.0, 534.0 (4, str. 126), ale tie najvýkonnejšie parné rušne radu 556.0 (Štokre). Posledný tu zachovalý Štoker 556.039 slúil aj po ukonení prevádzky v nákladnej doprave ako kotol pre parné vykurovanie. V nákladnej doprave sú tu dnes nasadzované lokomotívy radu 751 (Zamraené). V osobnej doprave sa okrem parných rušov objavili aj motorové vozne M131. Dnes osobnú dopravu zabezpeujú motorové vozne 810, dávnejšie najmä v piatok a nedeu chodil motorový voze aj s prívesným vozom. Da 2. februára 2003 však aj na tejto trati došlo k zastaveniu osobnej dopravy. Obyvatelia tak stratili viaceré prípoje k vlakom, jednak do Košíc, a tie do Zvolena a Bratislavy. Okrem toho ranné vlaky vyuívalo mnoho školákov a študentov revúckych škôl. K obnoveniu osobnej dopravy v obmedzenej miere došlo 15. júna 2003, ale mnohí cestujúci, ktorí prešli na autobusovú dopravu, sa spä k doprave vlakom nevrátili. U predtým však vymizli niektoré prípoje k rýchlikom, napr. k Poane do Bratislavy. Obas sa na vlakoch osobnej dopravy objavil motorový voze radu 851. Tieto motorové vozne sa predtým na tejto trati vyskytovali zriedkavo.
 
Pamätná tabua v Revúcej pri príleitosti 100. výroia
 Pamätná tabua v Revúcej
 
 ierny de zaila táto tra 17. mája 1972. Kvôli dlhotrvajúcim daom došlo k podmytiu elezninej trate. Obyvate Gemerskej Hôrky vracajúc sa po ceste domov zaul hluné rúcanie sa skál spod muránskej trate, ktorá tu ide nad cestou. Zosuv pôdy a skál spôsobil, e koajnice zostali na dlhom úseku visie asi nad 15 metrov hlbokou roklinou. Zemina a skaly sa zosunuli a na tra 160, ktorá leí blízko cesty z Plešivca do Gemerskej Hôrky. Vaka duchaprítomnosti tohto obana, ktorý zalarmoval aj ostatných udí, sa podarilo vas zastavi osobný vlak 3127, ktorý smeroval z Plešivca do Muráa, a tie rýchlik 587, ktorý išiel z Plešivca smerom na Zvolen. Zabránilo sa tak obrovskej elezninej katastrofe.
 
Podmytá tra 165 v roku 1972 (Ján Dovala, elezniiar 1972)
Podmytá tra 165 v roku 1972
 
 Okrem tohto zosunutia zeminy na trati 165 vodný ivel v ten de vyíal alej. Rieka Slaná sa vyliala a postupne zaplavila elezninú stanicu v Plešivci. V priebehu jednej hodiny došlo k zaplaveniu a k vyradeniu z prevádzky celého uzla Plešivec. Voda najskôr zaplavila horné zhlavie a rútila sa medzi koajami. udia hovorili, e voda ani netiekla, ale jednoducho prišla. Vyliata rieka zaplavila tou a potom aj ostatné prevádzkové kanále v depe. Vyradené z prevádzky boli všetky tri trate, hlavná tra 160 i lokálne trate 165 a 166. No ešte v ten de sa zaalo pracova na zmiernení a odstraovaní následkov ivelnej pohromy.
 
Úsek podmytej trate 165 dnes
Úsek podmytej trate 165 dnes
 
Úsek podmytej trate 165 dnes
 
 Odborníci predpovedali, e na obnovenie podmytej trate 165 budú potrebné najmenej tri mesiace. Ale u o 11 dní (!) bola prevádzka na trati obnovená, a to vaka eleznej mostnej konštrukcii, ktorú tu namontovali. Bol to 51 metrov dlhý most. U 28. mája 1972 o 9.12 hod. dal vedúci stavby súhlas, aby na most zašiel parný ruše radu 556.0 s jedným vozom naloeným štrkom na zaakávaciu skúšku. Po prvých vykonaných meraniach na most prichádzajú dva rušne radu 556.0, ktorých hmotnos spolu bola 328 ton. Zaakávacia skúška dopadla na výbornú. Prvý nákladný vlak 8681 do Muráa odišiel z Plešivca o 12.10 hod. a o 12.45 hod. odišiel do Muráa aj osobný vlak 3303. Neskôr bola tra zrekonštruovaná do súasného stavu.
 
 Vodný ivel tu na Gemeri na trati 165 viackrát vyíal a niekokokrát došlo aj k zaplaveniu elezninej trate na rôznych úsekoch.  
 
Vodný ivel pred stanicou v Revúcej - vavo hore nevybudovaná tra do Tisovca (3)
zaplaveniu stanice zabránila vybudovaná umelá hrádza 
Záplava v Revúcej
 
 Z udalostí za posledné obdobie ešte za zmienku stojí zrušenie a likvidácia vleky v Revúcej, vedúcej pôvodne do Lykotextu, ktorý zanikol u dávnejšie. Vyrábali sa v om koberce.
 
Stúpanie na Koniarsku planinu je jeden z najkrajších úsekov trate
Tra 165 - stúpanie na Koniarsku planinu
 
 Škoda, e sa po II. svetovej vojne nedokonilo viacero úsekov Gemerských spojok. Najmä úsek z Revúcej do Tisovca, by iste našiel svoje uplatnenie a vyuitie aj dnes. Najmä, ke sa uvaovalo okrem Tisovského tunela aj s výstavbou novej trate z Tisovca do Brezna tak, aby sa odstránili nepriaznivé sklonové pomery existujúcej trate. Nová tra sa projektovala variantne, so sklonom maximálne do 20 promile, na rýchlos 80 km/hod. Uvaovalo sa s hmotnosou vlakov do 850 ton. Dokonca sa po vojne rátalo s elektrifikáciou celého úseku z Brezna do Plešivca v dke asi 90 kilometrov (1, str. 335).
 
Zaiatok trate je v Plešivci, koniec trate je v Muráni. Najvyššia traová rýchlos je v úseku:
 
Plešivec - Hucín 50 km/hod.
Hucín - Revúca 60 km/hod.
Revúca - Murá 50 km/hod.
 
Zábrzdná vzdialenos je 400 m. Normatív dky nákladných vlakov je 210 m, na traovom úseku Plešivec - Lubeník môe by normatív dky nákladného vlaku prekroený po maximálnu dku nákladného vlaku 450 m so súhlasom výpravcov, ktorých sa dotýka jazda vlaku s prekroeným normatívom dky. Vlak s prekroeným normatívom dky vlaku smie do stanice s obmedzujúcou dkou dopravných koají vchádza len ako druhý. Na trati sú dovolené dva zavesené postrky.
 
Plešivec  - Murá: 1 zavesený postrk,
Plešivec  - km 4,3: 1 nezavesený postrk,
Hucín - Plešivec: 1 zavesený postrk,
Hucín - km 7,0: 1 nezavesený postrk.
 
Fotografie elezniných staníc na trati 165 si môete pozrie vo fotoalbumoch:
 
Revúca, Mokrá Lúka
Murá, Muránska Dlhá Lúka 
 
 Pouité a odporuené literárne a iné zdroje:
 
  1. Dejiny elezníc na území Slovenska, Ing. Jií Kubáek  a kol., 1999
  2. Lubeník, Gustáv Frák, 1997
  3. Revúca, Dušan Dubovský, 1989
  4. Pod znakou KD, Bohumil Skála, 1990
  5. Svt velké i malé eleznice 3/2008, Ladislav Kme: Gemerské spojky
  6. miestna a regionálna tla (Zora Gemera, Východoslovenské noviny a i.)
  7. asopisy elezniiar a Semafor
  8. http://www.zelpo.sk

Na titulnej snímke je elezniná stanica Murá (zdroj 1).

Svisiace lnky:
Nsledky povodne v Lubenku (06.09.2016)
Lubencky vlik (24.07.2016)
Mur pod snehom (17.02.2015)
Murnsky manipulk (2.) (20.09.2014)
Nkladn vlak PS na Gemeri (20.08.2014)
Murnsky manipulk (06.08.2014)
Za murnskou strelou do Mura (01.06.2014)
Murnskou strelou na hradn hry (24.05.2014)
Nvteva elezninho mzea v Lubenku (12.07.2012)
Magda sa vybrala do Mura (19.06.2012)
Merac vlak na Gemeri mj 2011 (26.05.2011)
Desiatky ud sa prili rozli s Murnskou strelou (01.05.2011)
Posledn rozlka... (20.04.2011)
Merac vlak na Gemeri (19.03.2011)
eleznin stanica Lubenk (06.11.2010)
eleznin stanica Revca (01.04.2009)
eleznin stanica Mur (11.03.2009)
Tra 165: Pleivec - Hucn - Jelava - Revca - Mur (27.09.2007)


Home