Výstavba širokorozchodnej trate (ŠRT) a jej predenie do Bratislavy a Viedne by mohlo by dokonené do desiatich rokov. Uviedol to po podpise memoranda medzi Slovenskom, Ukrajinou a Ruskom v obci Dobrá na východnom Slovensku súasný minister dopravy, pôšt a telekomunikácií ubomír Vány. ŠRT by bola pokraovaním ruskej Transsibírskej magistrály, ktorá je najdlhším elezniným spojením na svete s dkou 9300 kilometrov. Existuje viacero návrhov na predenie ŠRT do Viedne. Okrem predenia z Hanisky pri Košiciach sa uvauje predi ŠRT z Poska v trase Katovice – Bratislava – Viede, alebo cez Maarsko v trase op – Zahony – Budapeš – Viede.
Predi ŠRT do Viedne je rakúsko-ruský nápad. Práve v Rakúsku povaujú tento projekt za vekú šancu, ktorá by umonila rozšíri trhy a na aleký východ. Tovary by sa mohli po eleznici prepravova na rastúce trhy v Rusku a íne dvakrát rýchlejšie, ako loami. alším argumentom pre výstavbu ŠRT do Bratislavy a Viedne by bola monos preklada tovar na riene lode a vyui na alšiu prepravu vodný kanál Rýn - Mohan – Dunaj. O tomto projekte sa dos vea hovorilo aj poas návštevy ruského prezidenta v Rakúsku v roku 2007, ktorého sprevádzal ruský spolumajite rakúskej firmy Strabag.
Prvotné návrhy uvaovali s poloením alších koajníc súbene vedúcimi na existujúcich tratiach, ím by vznikla koajová sple dvoch tratí s rozdielnym rozchodom 1435 a 1524 mm. Odhadované náklady pri tomto riešení boli predpokladané vo výške 1 miliardy eur s tým, e polovicou sumy by prispela Európska únia. Iný odhad výšky nákladov bol však a 3 miliardy eur.
V súasnosti sa uvauje s výstavbou novej koaji, teda nešlo by o koajovú sple. Celkové náklady na celý projekt (nielen na slovenskú as) sa v súasnosti odhadujú na 4,3 miliardy eur. Stále však nie je zrejmé, kto a ako by výstavbu ŠRT financoval. Financovanie zo štátneho rozpotu Slovenskej republiky je otázne po vstupe do európskej menovej únie. Rakúska strana chce v Bruseli vybavi pre projekt výnimku a as peazí vyui aj z eurofondov. Zatia však nie je potvrdené, i sa postaví samostatná nová ŠRT, alebo sa na území Slovenska pridá len tretia koaj k existujúcej koaji.
Aj po výstavbe ŠRT z Hanisky pri Košiciach do Viedne by prekladisko v iernej nad Tisou malo zosta a preklada by sa v om mali naalej sypké substráty, uhlie a elezná ruda. Vo Viedni a prípadne v Bratislave by sa mal preklada len tovar nad rámec súasných prekládok. Malo by ís predovšetkým o prepravu kontajnerov, ktoré sa teraz prepravujú loami do európskych prístavov v Hamburgu a Rotterdame.
Nová ŠRT sa pre Slovensko oplatí len v tom prípade, ak bude dostatoné veký objem prepraveného tovaru cez nás. Poda memoranda podpísaného v máji 2007 v Moskve, by sa malo novou ŠRT prepravova od 18 do 20 mil. ton tovaru rone. Memorandum však nie je právne záväzné. To znamená, e prepravované mnostvo môe by podstatne menšie bez monosti sa právne bráni a vymáha náhradu za stratu na zisku.
Zaujímavá štúdia na tému ŠRT bola uverejnená v asopise elezniná doprava a logistika 1/2008, ktorá je dostupná na stránke ilinskej univerzity v iline. V nej sa uvauje jednak s výstavbou novej ŠRT z Hanisky pri Košiciach do Bratislavy, resp. Viedne v dke 490 km, a jednak z rekonštrukciou súasnej ŠRT z Maoviec do Hanisky pri Košiciach v dke 87 km. V tomto smere je rozdelená aj kalkulácia stavebných nákladov uvedených v štúdii.
Štúdia uvauje s trasovaním novej ŠRT z Hanisky pri Košiciach súbene s traou 160 do Zvolena, alej súbene s traou 150 do Palárikova a alej súbene s traou 130 do Bratislavy. Celkové investiné náklady na výstavbu novej ŠRT z Hanisky pri Košiciach do Bratislavy sa uvaujú vo výške 73,471 mld. Sk. Na modernizáciu existujúcej ŠRT z Maoviec do Hanisky pri Košiciach za úelom zvýšenia dopravných a prepravných výkonov a pod. sa celkové náklady uvaujú vo výške 8,265 mld. Sk.
Návratnos investície mono odhadnú z predpokladaných trieb. Pri predpokladanom mnostve tovarov 20 mil. ton rone by roné trby za dopravu na úseku Maovce – Haniska pri Košiciach (29 párov vlakov denne) dosiahli výšku 645,247 mil. Sk, a roné trby na úseku Haniska pri Košiciach – Bratislava (27 párov vlakov denne) by dosiahli cca 3,215 mil. Sk. Pochopitene, e je potrebné uvaova aj s prevádzkovými nákladmi. Roné prevádzkové náklady na zmodernizovanom úseku ŠRT Maovce – Haniska pri Košiciach sa predpokladajú vo výške 348 mil. Sk a na novom úseku ŠRT Haniska pri Košiciach – Bratislava sa roné prevádzkové náklady predpokladajú vo výške 2,2 mld. Sk. V závere štúdie sa uvádza, e pri predpokladanom prepravovanom objeme 20 mil. ton rone sa dá uvaova o výstavbe novej ŠRT do Bratislavy.
Iné zverejnené odhady však hovoria o tom, e širokorozchodná tra by bola efektívna, ak by ou prešlo 35 a 45 miliónov ton tovarov rone. To by musela by preprava tovarov asi pänásobne vyššia oproti súasnosti.
V súvislosti s podpísaním druhého memoranda boli zverejnené alšie odhady nákladov na výstavbu novej ŠRT vo výške 122 mld. Sk. Zatia stále nie je zrejmé, kto projekt zaplatí a i sa vôbec stava bude. Zhrme si však moné negatíva a pozitíva.
Za hlavné pozitíva tohto projektu mono povaova skutonos, e predenie ŠRT do Bratislavy (Viedne) urýchli prepravu tovarov z juhovýchodnej Ázie, íny a Ruska a opaným smerom, oproti lodnej doprave sa as skráti o polovicu. V Bratislave, resp. vo Viedni sa tak umoní prekladanie tovarov na riene lode vyuijúc vodný kanál Rýn - Mohan – Dunaj, v prípade prekladiska v Bratislave by bol zisk z inností súvisiacich prekládkou tovarov. Pokia by dopravu na novej ŠRT zabezpeovalo štátne Cargo vznikol by zisk z prepravy po ŠRT.
Za hlavné negatíva mono poklada hrozbu nedodrania podmienok a predpokladaného objemu 20 mil. ton, následkom oho by bol pokles trieb z prepravy, bez monosti právne vymáha škodu.
Stále hrozí zánik prekladiska v iernej nad Tisou a strata zamestnania vekého mnostva udí. alším nedostatkom je nízky poet vhodných rušov, v súasnosti je k dispozícii 42 jednosmerných elektrických rušov resp. 21 dvojíc, nákup nových rušov by si vyadoval alšie nemalé investície; i je moné rekonštruova rušne radu 131 na široký rozchod, mi nie je známe. V prípade nedostatku vhodných rušov hrozí, e dopravu budú zabezpeova zahraniné spolonosti, z oho vyplýva hrozba straty zisku z prepravy domácemu prepravcovi. V prípade zániku prekladiska v iernej nad Tisou by došlo k alšiemu poklesu objemu prepravovaných tovarov po elezniných tratiach s normálnym rozchodom, ktoré sú v súasnosti vyaené sotva na 30%.
Dávnejšie prenikli na verejnos úmysly o nahradení jednosmernej traknej napájacej sústavy (TNS) 3 kV striedavou TNS 25 kV, 50 Hz. Negatívne sa v tomto smere javí vybudovanie ŠRT s jednosmernou TNS a do Bratislavy, pretoe tra ŠRT je elektrifikovaná práve touto jednosmernou TNS. Zmenu TNS na striedavú mono vylúi, kee aj v Rusku a na Ukrajine sa pouíva práve táto jednosmerná TNS 3 kV.
Vylúi celkom nemono ani fakt, e sa prekladisko vybuduje len vo Viedni, z oho vyplýva hrozba straty zisku z tejto innosti pre Slovensko.
alším reálnym rizikom je hrozba straty asti finanných prostriedkov (z 3,2 mld. eur), ktoré má Slovenská republika na obnovu elezniných tratí, výstavbu elezniných koridorov, dianic a rýchlostných ciest, ím by sa táto výstavba spomalila alebo zastavila.
Záver
Pre úplnos treba poznamena, e aj v prípade nepostavenia novej ŠRT do Bratislavy a Viedne hrozí riziko poklesu objemu prepravovaných tovarov po našich tratiach. Maarské eleznice predali nákladnú dopravu rakúskym elezniciam, ktoré uvaujú o vybudovaní prekladiska blízko ukrajinských hraníc. Rozhodnutie, zdá sa, nie je jednoduché. Najväšou hrozbou je, e o výstavbe novej ŠRT budú rozhodova politici, ktorí nemusia vdy obhajova záujmy celej spolonosti, a rovnako tak nemusia pri rozhodovaní posudzova vec objektívne a postupova transparentne, prípadne sa rozhodujú pod tlakom. Z porovnania zoznamu kladov a mínusov mi vyplýva viac nevýhod a rizík. Je to aj z dôvodu stále pretrvávajúceho nedostatku podrobnejších informácií. V médiách sa doteraz opakujú len viac-menej známe veci.
Ak predpokladáme, e sa v budúcnosti naozaj výdatne zvýši objem prepravovaných tovarov tak, eby prekladisko v iernej nad Tisou nezvládlo tento objem, je lepšie investova podstatne menej prostriedkov a postavi prekladisko v oblasti Hanisky pri Košiciach. Investície do predenia ŠRT do Viedne sú poda ma príliš vysoké a návratnos vemi neistá.
Do úvahy je nutné bra aj súasnú zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu z dôvodu svetovej finannej krízy, ktorej negatívne dôsledky sa u prejavujú aj na Slovensku. Pokles výroby znamená menej prepravených surovín pre výrobu a menej hotových produktov po eleznici. Dokonca sa to týka priamo súasnej ŠRT, kde z dôvodu poklesu výroby v USS Košice došlo aj k poklesu prepravy.
Záverom sa chcem ešte raz poakova úastníkom ankety.
Ilustrané foto: © autor