Da 4. mája 2007 bolo podpísané v Moskve memorandum o porozumení medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Ruskými eleznicami, otvorená a.s. (RD) s cieom posilnenia vzájomnej spolupráce v oblasti vykonávania elezniných a zmiešaných prepráv, zvyšovania objemov nákladných a osobných prepráv a zvýšenia konkurencieschopnosti elezninej dopravy Slovenska a Ruska
Hlavným cieom memoranda je posúdenie monosti predenia ŠRT z Košíc cez Bratislavu do Viedne a vybudovanie logistického centra na dohodnutom území (alej len „projekt ŠRT“). Uvauje sa s vybudovaním prekládkového terminálu zo širokého rozchodu na normálny rozchod v blízkosti Viedne a prekládkového terminálu zo širokého rozchodu na Dunaj v Bratislave, resp. v blízkom okolí. Tento projekt je jeden z variantov vedenia ŠRT z Ruska do západnej Európy. Ako alšie varianty prichádzajú do úvahy prestavba hutníckej dráhy v Posku (existujúca neelektrifikovaná ŠRT do Katowíc) a smerovanie ŠRT cez Maarsko do Rakúska.
V súlade s memorandom bola zriadená „expertná pracovná skupina“, ktorej lenmi sú zástupcovia zainteresovaných elezniných podnikov Ruska, Ukrajiny, Rakúska a Slovenska a „riadiaca skupina“ zloená zo zástupcov ministerstiev dopravy Ruska, Ukrajiny, Rakúska a Slovenska, ktorá má za úlohu posúdi podklady vypracované expertnou pracovnou skupinou a navrhnú alší postup zabezpeenia prípravy a realizácie projektu ŠRT.
Doteraz sa uskutonilo 5 zasadaní pracovnej skupiny a riadiacej skupiny vo Viedni, Bratislave a Moskve, na ktorých boli odsúhlasené výhadové výkony, vyíslené predpokladané investiné náklady, bolo vykonané predbené ekonomické vyhodnotenie výstavby ŠRT a bol navrhnutý alší postup na zabezpeenie prípravy a realizácie projektu ŠRT.
Výskumný a vývojový ústav elezníc, elezníc Slovenskej republiky (VVÚ, SR) vypracoval v roku 2007 „Predbenú štúdiu uskutonitenosti ŠRT Haniska pri Košiciach – Bratislava – Viede“, ktorá slúila ako podkladový materiál pre pracovnú skupinu. Štúdia skúmala technickú a finannú stránku zámeru výstavby ŠRT a vyhodnotila efektívnos a riziká vyuitia vynaloených investícií. Štúdia vychádzala z nasledovných predpokladov:
Na zasadaniach pracovnej skupiny dohodli zainteresované strany projektovaný (výhadový) objem prepravy, na základe ktorého je postavený projekt výstavby ŠRT a je základnou bázou pre finannú a ekonomickú analýzu v „predbenej štúdii uskutonitenosti“:
elezniný úsek
|
Smer východ – západ
(mil. ton/rone)
|
Smer západ – východ
(mil. ton/rone)
|
||||
2015
|
2020
|
2025
|
2015
|
2020
|
2025
|
|
Košice – Bratislava
|
13,0
|
15,1
|
17,5
|
3,5
|
4,7
|
5,5
|
Bratislava - Viede
|
11,4
|
13,0
|
15,0
|
3,3
|
4,4
|
5,3
|
Z tabuky vyplýva, e v roku 2015 sa uvauje v úseku Košice – Bratislava s objemom prepravy vo výške 16,5 mil. ton celkom a v roku 2025 s objemom vo výške 23 mil. ton celkom, priom v smere východ – západ za prepraví 73 % záae a v smere západ – východ 27 % záae.
Tieto objemy tovarových tokov predstavujú pri bených komoditách prepravovaných tovarov cca 14 párov vlakov denne (norma 3000 ton/vlak), resp. pri komodite kontajnery cca 28 párov vlakov denne (norma 1500 ton/vlak). Na zabezpeenie vozby vlakov sa predpokladá nasadenie 100 ks hnacích dráhových vozidiel (HDV) na ŠRT, z toho 50 ks HDV pre vozbu vlakov a 50 ks HDV na obslunú a manipulanú innos, a to pri zachovaní jestvujúcej vozby na traovom úseku Maovce – Haniska pri Košiciach.
Investiné náklady boli prevzaté z predbenej štúdie uskutonitenosti s názvom „Širokorozchodná tra Haniska pri Košiciach – Bratislava – Viede“, priom samotný projekt bol rozdelený do 6 astí (stavieb) s týmito orientanými (minimálnymi) nákladmi:
ís.
|
Názov stavby
|
Náklady
mil. Sk
|
Náklady
mil. €
|
1
|
Modernizácie existujúcej ŠRT Maovce št. hr. – Haniska pri Košiciach (87 km)
|
9 417
|
312,6
|
|
Výstavba novej ŠRT: |
|
|
2
|
Haniska pri Košiciach – Zvolen
|
38 386
|
1 274,2
|
3
|
Zvolen – Palárikovo
|
20 810
|
690,8
|
4
|
Palárikovo - Bratislava
|
19 219
|
637,9
|
5
|
Bratislava – št. hr. SR/RR (vrátane výstavby dianino –
elezniného mosta v dke cca 2,5 km) |
32 868
|
1091,0
|
|
Výstavba novej ŠRT spolu (432 km) |
111 283
|
3693,9
|
6
|
Terminál kombinovanej dopravy (TKD) Bratislava
|
1 485
|
49,3
|
|
Výstavba ŠRT spolu
|
122 185
|
4055,8
|
Do predpokladaných investícií výstavby ŠRT neboli v štúdii zahrnuté investície operátora nákladnej dopravy (OND) na výstavbu depa pre HDV v Bratislave a v Maovciach a nákup nových 100 ks HDV (50 ks HDV pre vozbu vlakov, 50 ks HDV na obslunú a manipulanú innos).
K investiným nákladom bude potrebné pripoíta ešte náklady na vyvolané investície, vrátane prieskumných prác a výkup pozemkov (odhad 5 % investiných nákladov).
Po zhodnotení štúdie realizovatenosti v prípade kladného výsledku, ako diela realizovateného a financovateného, bude spolonou akciovou spolonosou stanovený alší asový a vecný postup. Smerný postup zo strany Slovenskej republiky je navrhovaný nasledovný:
- modernizácia existujúcej trate Maovce – Haniska pri Košiciach v rokoch 2010 – 2011,
- prípravná fáza územných rozhodnutí a stavebných povolení v rokoch 2010 – 2011,
- zaatie realizácie stavby v roku 2011 a ukonenie v roku 2017.
4. Rozpis investiných nákladov poda rokov realizácie výstavby ŠRT
Mil. €
|
Celkom
|
2010
|
2011
|
2012
|
2013
|
2014
|
2015
|
2016
|
2017
|
Maovce –
Haniska pri
Košiciach –
modernizácia
|
312,6
|
154,7
|
157,9
|
|
|
|
|
|
|
Haniska pri
Košiciach – št.
hr. s Rakúskom
- stavba
|
3 693,9
|
172,8
|
451,1
|
449,9
|
500,6
|
603,1
|
907,5
|
371,6
|
238,3
|
TKD Bratislava
|
49,3
|
|
|
|
|
|
21,9
|
27,4
|
|
Celkom
|
4 055,8
|
327,5
|
609
|
449,9
|
500,6
|
603,1
|
929,4
|
399
|
238,3
|
· dlhodobé pôiky a splátky úrokov s dobou splácania 30 rokov s úrokovou mierou vo výške 10 %;
· kombinácia dlhodobých pôiiek a štátneho rozpotu vo výške 20 %.
6. Trby a prevádzkové náklady ŠRT
Pri kalkulácii trieb a prevádzkových nákladov manaéra infraštruktúry (MI) a OND bolo vychádzané z nasledovných predpokladov:
· investovanie MI, resp. OND do projektu ŠRT;
· výnos 654 Úradu pre reguláciu elezninej dopravy (ÚRD) z 19. decembra 2005, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v elezninej doprave pre MI;
· rast dopravných výkonov odvodených z projektovaného objemu tovaru;
· fixné a variabilné náklady OND;
· sadzba (tarifa) stanovená OND pre prepravu zásielok;
· rast miery inflácie;
· rovnaký trend rastu trieb a prevádzkových nákladov pre MI a OND.
Predpokladané náklady manaéra infraštruktúry MI a OND sú uvedené v nasledovnej tabuke:
Rok
|
2015
|
2020
|
2025
|
|
Predpokladané prevádzkové náklady MI
na ŠRT Košice - Bratislava - št. hr. (mil. €) |
68,732
|
85,274
|
105,301
|
|
Sadzby dovozného (€/tkm) |
vozové zásielky
|
0,061
|
0,071
|
0,083
|
kontajnerové zásielky |
0,049
|
0,057
|
0,067
|
|
Predpokladané prevádzkové náklady OND (€/10 tkm)
|
0,411
|
0,466
|
0,529
|
Rok
|
2015
|
2020
|
2025
|
|||
Nakládka
|
IPJ
|
1 manipulácia
|
32,02 €
|
37,48 €
|
43,87 €
|
|
Vykládka
|
IPJ
|
1 manipulácia
|
32,02 €
|
37,48 €
|
43,87 €
|
|
Skladovanie
|
IPJ
|
prázdny
|
1 IPJ/1 de
|
1,19 €
|
1,40 €
|
1,63 €
|
IPJ
|
loený
|
1 IPJ/1 de
|
2,39 €
|
2,79 €
|
3,27 €
|
Analýza bola vykonaná na základe predbených odhadov a kalkulácií, vykonaných VVÚ, SR v roku 2007.
V štúdii sa uvauje s kalkulaným obdobím 40 rokov (roky 2026 a 2055) s predpokladanou mierou inflácie 3,2 %. Pri analýze sa vychádza z konštantných tokov, ktoré sú projektované v roku 2025 (vi tabuka v bode 1).
Za základ bol vzatý variant A, v ktorom sa uvauje projektovaný objem tovaru vo výške 100 %. Vo variante B je hodnotené riziko nenaplnenia projektovaného objemu tovaru vo výške 20 % (t.j. plnenie 80 %).
V kadom z týchto variantov za uvauje s modifikáciou, kde investorom je len MI (SR) a modifikáciou, kde investorom je MI (SR) a OND (ZSSK CARGO). Variantne sa tie uvauje so spolufinancovaním zo štátneho rozpotu vo výške 20 % formou nenávratnej investície.
Porovnanie indikátorov variantov A a B je uvedené v nasledovnej tabuke:
|
Maovce št. hr. Ukrajina/Slovensko - Bratislava št. hr. Slovensko/Rakúsko + TKD Bratislava
|
|||||||
1 investor (MI)
|
2 investori (MI+OND)
|
x
|
||||||
FA
|
FA - ŠR
|
FA
|
FA - ŠR
|
EA
|
EA - ŠR
|
|||
Variant A
dodranie
projektovaného
objemu
|
NPV
|
-2 509
|
-1 896
|
-523,0
|
90
|
2 079
|
3 054
|
|
IRR
|
-3,87%
|
-2,46%
|
7,86%
|
10,49%
|
9,70%
|
13,50%
|
||
PI
|
0,302
|
0,473
|
0,855
|
1,025
|
1,570
|
1,849
|
||
PT - diskont.
|
-
|
-
|
-
|
35,2
|
23,14
|
15,4
|
||
PT - nediskont.
|
-
|
-
|
-
|
15
|
17,11
|
13,5
|
||
|
||||||||
Variant B
zníenie
projektovaného
objemu o 20%
|
NPV
|
-2 644
|
-2 031
|
-1 047
|
-434
|
752
|
1 727
|
|
IRR
|
-5,50%
|
-4,13%
|
5,63%
|
7,83%
|
7,03%
|
9,94%
|
||
PI
|
0,265
|
0,435
|
0,709
|
0,879
|
1,209
|
1,480
|
||
PT disk.
|
-
|
-
|
-
|
-
|
32,92
|
22,86
|
||
PT nedisk.
|
-
|
-
|
-
|
-
|
22,46
|
17,08
|
FA = finanná analýza IRR = vnútorné výnosové percento
EA = ekonomická analýza PI = index rentability diskontných investícií
NPV = istá súasná hodnota PT = doba návratnosti projektovaných investícií
NPV vykazuje kladné hodnoty iba v prípade variantu A, a to pri modifikácii 2 investorov (MI a OND) a spoluúasti ŠR na investovaní vo výške 20 %. Investovaním pri úasti štátneho rozpotu (IRR =10,49 %) sa zhodnotia vloené investiné prostriedky viac ako pri iných zdrojoch investovania. Doba návratnosti diskontovaných investícií je v tomto prípade 35 rokov. Pri investovaní bez štátneho rozpotu je doba návratnosti dlhšia ako stanovené kalkulované obdobie (40 rokov).
NVP vykazuje kladné hodnoty pri variante A aj B, priom pri variante A v prípade financovania bez úasti ŠR vychádza doba návratnosti projektovaných diskontných investícii z celospoloenského hadiska 23 rokov, s úasou ŠR 15 rokov a pri variante B v prípade financovania bez ŠR vychádza doba návratnosti 33 rokov, s úasou ŠR 23 rokov.
Tieto údaje sú však len orientané vzhadom k tomu, e vo vyhodnotení štúdie neboli zohadnené niektoré nákladové poloky (podrobnejšie vi bod 8), ktoré budú súvisie s výstavbou ŠRT, a ktoré je moné v súasnosti len odhadova v hrubých íslach. Podrobnejšie budú špecifikované v „štúdii realizovatenosti“ a vyíslené v projektovej dokumentácii.
· Nenaplnenie predpokladaného objemu výkonov zarauje celý projekt k málo efektívnym;
· Modernizácia a výstavba úsekov je charakteristická rôznou investinou náronosou, projekt je potrebné realizova v krátkom ase (7 rokov), o je z technického hadiska nároné, t. j. v termíne do roku 2017 zrealizova 432 km novej ŠRT, ktorá môe by sasti na súasnom dránom telese a rekonštrukcie 87 km existujúcej ŠRT;
· Po vykonaní prieskumných prác v smere plánovanej ŠRT a odhadu vyvolaných nákladov, predpokladá dopad na alšie investície odhad (5 % investiných nákladov);
· Do investícií je potrebné zahrnú iastku výkupu pozemkov (odhad od 40 – 50 mil. €, t. j. 1,2 – 1,5 mld. Sk). Súasná elezniná sie v smere plánovanej ŠRT nie je úplne majetkovo-právne usporiadaná. Výkupy resp. zaloené listy vlastníctva sú iba pre elezniné teleso jednokoajných tratí;
· Financovanie investícií modifikáciou dvoch investorov (MI a OND) je rentabilné, ale vemi citlivé na zníenie objemu prepravovaného tovaru;
· Navrhované úverové financovanie s podporou ŠR je moné. Výdavky na obsluhu dlhovej sluby predstavujú znané iastky. Celá obsluha dlhovej sluby musí by zabezpeená dostatonými trbami;
· OND vznikajú dodatoné investície na nákup rušov a vozov s rozchodom 1520 mm a zriadenie miest na ich deponovanie v Bratislave a Maovciach;
· Z celospoloenského hadiska pri dodraní stanoveného objemu je projekt finanne efektívny a prínosom pre spolonos zvýšením zamestnanosti pri výstavbe trate, úsporou nákladov na nezamestnanos (odhad 10 % investiných nákladov), zvýšením príjmu do ŠR zo ziskov MI a OND, zrýchlením prepravy z Ázie do Európy a naopak po eleznici (cca o 25 dní) a ostatnými úinkami.
C. Návrh poda Projektového ústavu Ruských elezníc (RD - Giprotranstei)
RD - Giprotranstei vypracoval súhrnný materiál s názvom „Zdôvodnenie investovania do výstavby 1520 mm ŠRT Košice – Bratislava – Viede“, ktorý bol hlavným podkladovým materiálom na poslednom zasadaní pracovnej skupiny v júli 2008 v Bratislave. V tomto materiáli boli zhrnuté všetky doterajšie poznatky a dodatoné poiadavky zmluvných strán, ktoré vyplynuli z vykonanej analýzy smerovania novej ŠRT v úseku Košice – Bratislava – Viede a rekonštrukcie a dostavby ŠRT v úseku Moskva – Kyjev – Košice. Materiál zohadnil závery „Predbenej štúdie uskutonitenosti“ vypracovanej VVÚ, SR.
Investiné náklady projektu ŠRT na území zainteresovaných strán boli vyíslené nasledovne:
Štát
|
Stavby projektu ŠRT
|
Inv. náklady
mil. €
|
Rusko
|
Výstavba 3. koaje (51,5 km), nákup vozového parku
|
178
|
Ukrajina
|
Výstavba 3. koaje (144 km)
|
117
|
Slovensko
|
Rekonštr. ŠRT Maovce št. hr. – Haniska pri K. (87 km),
výstavba novej ŠRT Haniska pri K. – Zvolen – Bratislava (416,9 km) a Bratislava – št. hr. Slovensko/Rakúsko (15 km), výstavba TKD v Bratislave
|
4 055,8
|
Rakúsko
|
výstavba novej ŠRTšt. hr. Slovensko/Rakúsko (60 km), výstavba nákladného terminálu pri Viedni |
1 324
|
Spolu
|
|
5 674,8
|
Z tabuky vyplýva, e na území Slovenska je potrebné realizova cca 70 % z celkového objemu investícií predpokladaných na projekt ŠRT.
Ruská strana prezentovala v materiáli tovarové toky smerované cez územie Slovenska, ktoré sa mierne odchyujú od dohodnutých výkonov na zasadaní pracovnej skupiny v apríli 2008 vo Viedni:
elezniný úsek
|
Smer východ – západ
(mil. ton/rone)
|
Smer západ – východ
(mil. ton/rone)
|
||||
2015
|
2020
|
2025
|
2015
|
2020
|
2025
|
|
Košice – Bratislava
|
13,3
|
15,5
|
18
|
3,7
|
4,9
|
5,7
|
Bratislava – Viede
|
10,4
|
11,9
|
13,8
|
3,1
|
4,1
|
4,7
|
Z tabuky vyplýva, e v úseku Košice – Bratislava ide o zvýšenie objemu prepravy o 0,5 mil. ton v roku 2015 a o 0,7 mil. ton v roku 2025, o by moholo ma priaznivejší vplyv na kalkulácie vo vyhodnotení štúdie realizovatenosti. Naopak v úseku Bratislava – Viede ide o zníenie objemu prepravy o 1,2 mil. ton v roku 2015 a o 1,8 mil. ton v roku 2025. Opodstatnenos tejto odchýlky preukáe „štúdia realizovatenosti“.
Materiál vypracovaný RD - Giprotranstei vychádza z „Predbenej štúdie uskutonitenosti“ vypracovanej VVÚ, SR a preberá návrh financovania v štruktúre a variantoch poda tejto štúdie, vyhodnocuje však len variantu so spolufinancovaním ŠR vo výške 20 %.
· Variant 1: Dlhodobé pôiky a splátky úrokov s dobou splácania 30 rokov s úrokovou mierou 10 %;
· Variant 2: Kombinácia dlhodobých pôiiek a štátneho rozpotu vo výške 20 % (formou nenávratnej pôiky);
a 2 varianty investovania:
· Variant 1: MI
· Variant 2: MI a OND
Diskontná sadzba peaného toku bola stanovená:
· 10 % pre komernú efektivitu;
· 5,5 % pre sociálnu efektivitu.
V materiále je však vyhodnotený len variant 2 financovania, t.j. s úasou ŠR vo výške 20 % nasledovne:
Ukazovate
|
Hodnota
|
|
Návratnos investícii (bez cash flow diskont.) |
roky
|
15
|
Návratnos investícii (vrátane cash flow diskont.) |
roky
|
35,2
|
istá súasná hodnota (NVP) |
mil. € v cenách 2009* |
90
|
Vnútorné výnosové percento (IRR) |
%
|
10
|
Ukazovate
|
Hodnota
|
|
Návratnos investícii (bez cash flow diskont.) |
roky
|
13,5
|
Návratnos investícii (vrátane cash flow diskont.) |
roky
|
15,4
|
istá súasná hodnota (NVP) |
mil. € v cenách 2009* |
3 054
|
Vnútorné výnosové percento (IRR) |
%
|
13,5
|
* Predpokladaný rok zaiatku investovania projektu.
Mil. €
|
2010
|
2011
|
2012
|
2013
|
2014
|
Celkom
|
Výstavba ŠRT na Slovensku |
1 072,8
|
1 103,7
|
907,5
|
548,2
|
423,6
|
4055,8
|
Z toho spoluúas ŠR vo výške 20 % |
214,6
|
220,7
|
181,5
|
109,6
|
84,8
|
811,2
|
V priebehu 7 rokov v období 2010 – 2017 by bolo potrebné vyleni v ŠR iastku 811,2 mil. € (24 438 mil. Sk), o je nad rámec moností SR, a to vzhadom na záväzky spolufinancovania elezniných projektov zo ŠR v rámci schváleného OPD.
Po poklese objemu tovarov z dôvodu reštruktualizácie produkcie a iastoného prechodu z hromadných substrátov na koncentrovanejšie komodity (napr. pelety) došlo k stabilizácii tovarových tokov a predpokladá sa, e objemy prepráv cez východoslovenské prekladiská (VSP) iernu nad Tisou a Maovce budú zachované minimálne v súasnom rozsahu, resp. sa budú postupne zvyšova. Preto je potrebné zvyšova kvalitu a kapacitu prekládkových sluieb tak, aby boli vykonávané maximálne efektívne a v primeranej cene, aby v konkurencii so susednými eleznicami sa vytvorili podmienky na získavanie alších prepráv cez územie SR. Tým dôjde k lepšiemu vyuitiu tratí SR, ktorých kapacita je v súasnosti vyuitá v priemere na cca 35 % v smere východ-západ. Po rekonštrukcii prekládkových kapacít v iernej nad Tisou bude moné poda vyjadrenia ZSSK CARGO prepravi cez VSP iernu nad Tisou a Maovce po existujúcich normálnorozchodných tratiach 15 a 20 mil. ton tovaru.
Na rokovaniach pracovnej skupiny, ako aj na iných dvojstranných rokovaniach bola ruská strana informovaná o „Programe modernizácie a rozvoja elezninej infraštruktúry na r. 2007 – 2010“, ktorý bol schválený vo vláde SR v decembri 2007, ktorého cieom je v súlade s OPD zabezpei realizáciu projektov a ich spolufinancovanie z prostriedkov EÚ v období rokov 2007 – 2010 s výhadom do roku 2013, predovšetkým modernizáciu, interoperabilitu a bezpenos siete SR (TEN-T koridory Va, VI a vzájomného prepojenia koridorov v Bratislave) v súlade so štandardami EÚ. Okrem výstavby koridorov budú rekonštruované aj prekládkové kapacity v iernej nad Tisou (prostriedky zo štrukturálnych fondov vo výške 35 mil. EUR) a bude realizovaná výstavba nových verejných terminálov intermodálnej prepravy v Košiciach, iline a Bratislave. Ruská strana bola informovaná aj o voných prekládkových kapacitách v TKD Dobrá. ZSSK Cargo informovalo, e bude v krátkom ase modernizova preerpávacie zariadenia chemikálií z vlastných prostriedkov.
Prekladiská v iernej nad Tisou a Maovciach budú aj v budúcnosti slúi na prekládku hromadných substrátov, PHM, hnojív a pod., ktoré budú prepravované po normálnorozchodných tratiach SR. alší vývoj týchto prepráv bude závisie od mnostva potreby a štruktúry prepravovaných komodít. Po ŠRT budú prepravované kontajnery, prípadne zásielky v zakrytých vozoch, a to dlhými a akými nákladnými vlakmi smerovanými po transsibírskej magistrále s dkou a 1000 m a nápravovým tlakom a 25 ton. Súasné trate SR sú stavané na nápravový tlak max. 22,5 ton. Modernizovaný Paneurópsky koridor Va Bratislava – Košice je budovaný na rýchlos 160 km/h a bude vyuívaný predovšetkým na rýchle spojenie v osobnej doprave a prepravu ahších a kratších nákladných vlakov s nápravovým tlakom max. do 22,5 ton.
Pri spoloných rokovaniach s RD bol zo strany MDPT SR prezentovaný záujem Slovenska na posilnení vyuitia VSP ierna nad Tisou a Maovce, ako aj TKD Dobrá. Tieto snahy viedli k podpísaniu „Memoranda o spolupráci medzi MDPT SR a RD“ da 25.9.2008 pri príleitosti návštevy prezidenta RD p. Jakunina. Súasne bolo podpísané „Memorandum o spolupráci medzi RD a Tatravagónkou, a. s. Poprad„, „Memorandum o spolupráci medzi RD, a. s. a PSV, a. s. aa“ a „Dohoda o uzavretí budúcej dohody medzi ZSSK Cargo Slovakia, a.s. a akciovou spolonosou "Transcontainer" o prenájme kontajnerového terminálu". Da 25.11.2008 bola podpísaná predbená zmluva o spolupráci pri príprave výstavby ŠRT a v oblasti nákladnej elezninej dopravy, ako aj nájomná zmluva TKD Dobrá medzi ZSSK CARGO a TransContainer RD s cieom zvýšenia objemu nákladných prepráv medzi Slovenskom, Ukrajinou a Ruskom.
Táto spolupráca bude prínosom v najblišom období, bez ohadu na pripravovaný projekt výstavby ŠRT, ktorého ukonenie v prípade priaznivého ekonomického vyhodnotenia na základe „štúdie realizovatenosti“ sa predpokladá v roku 2017.
E. Zabezpeenie financovania projektu ŠRT
Na poslednom rokovaní pracovnej skupiny boli riešené otázky alšieho postupu, vrátane moností financovania prípravy a realizácie projektu. Pracovná skupina navrhla vytvori „spolonú manaérsku jednotku“ s cieom zabezpeenia podrobnejšej „štúdie realizovatenosti“ a projekno-výskumných inností. Navrhla tie zabezpei jej spoloné financovanie. Pracovná skupina navrhla, aby na zabezpeenie financovania „štúdie realizovatenosti“ boli udelené príslušné vládne povolenia a aby sa v prípade potreby uzavreli bilaterálne a multilaterálne vládne dohody na vytvorenie medzinárodného právneho rámca pre prípravu a realizáciu projektu.
Celkové investiné náklady na realizáciu projektu ŠRT na území SR sa predpokladajú poda štúdie uskutonitenosti vo výške cca 122 185 mil. Sk (4 055,8 mil. €).
Pri tak finanne a asovo náronom projekte budú musie by zváené všetky negatívne i pozitívne vplyvy takejto investície. Rozhodovací proces o projekte by mal by plne transparentný a „štúdia realizovatenosti“ by mala da odpove na omnoho širší rozsah problémov (sociálne dopady, vplyv na zamestnanos a ivotné prostredie, rozvoj regiónov a pod.). Rakúska strana poadovala, aby v štúdii bola zohadnená aj štruktúra prepravovaných tovarov, rozloenie záae a prepravných tokov, o bude potrebné pre stanovenie kapacity a štruktúry prekládkových terminálov pri Viedni a v Bratislave. Slovenská strana podporila túto poiadavku.
K realizácii projektu ŠRT dôjde len v tom prípade, ke „štúdia realizovatenosti“ preukáe ekonomickú rentabilitu a návratnos vloených investícií, priom sa budú hada zdroje na financovanie projektu tak, aby nebol zaaený ŠR Slovenska.
Po rokovaniach v decembri 2008 a v januári 2009 bola prehodnocovaná a prijatá koncepcia zaloenia akciovej spolonosti s ruením obmedzeným poda rakúskeho práva so sídlom vo Viedni, do ktorej ÖBB (Rakúske eleznice) vloili poiatoný kapitál vo výške 100 000,- €. Súasne ÖBB predloila návrh alšieho postupu, poda ktorého po ukonení rokovaní s partnerskými eleznicami (RD, SR, U), budú upravené stanovy spolonosti SPV (Speciál Purposl Vehicle), priom spolonos bude ma 4 konateov s rovnakými právami a spoluúasou a predá ÖBB 25 % podiel SPV elezniciam RD, SR a U v nominálnej hodnote po 25 000,- € kadej z nich.
Hlavným cieom spolonosti bude posúdenie spoloného projektu z hadiska ekonomickej a finannej efektívnosti, dopadov na súasnú infraštruktúru, prepravné prúdy, dopravné výkony, ako aj širších väzieb (ivotné prostredie, zamestnanos a pod.) a na tento úel bude vypracovaná „štúdia realizovatenosti“. Vedenie Holdingu ÖBB a jeho správna rada schválili pre tento úel sumu vo výške 1,5 mil. €, ktorú plánuje ÖBB vloi do spolonosti formou navýšenia kapitálu. Rovnakým dielom by navýšili kapitál spolonosti ostatní zmluvní partneri (RD, SR, U) a celkom by došlo k navýšeniu kapitálu vo výške 6 mil. €.
F. Postup Slovenskej republiky ohadne prípravy a realizácie projektu ŠRT
Vzhadom k tomu, e je potrebné v rámci projektu výstavby ŠRT v Slovenskej republike:
· prikroi k prípravnej a realizanej fáze projektu,
· zabezpei financovanie „štúdie realizovatenosti“ na posúdenie širších vzahov v súvislosti s realizáciou projektu,
· zhodnoti monos spoluúasti ŠR na financovaní prípravy a realizácie projektu vo výške 20 % poda návrhu RD – Giprotranstei;
· zhodnoti monos financovania projektu v nadväznosti na prevádzkovanie ŠRT a prevádzkovanie dopravy na ŠRT,
· zhodnoti monos o najúinnejšieho a najefektívnejšieho spôsobu inštitucionálneho zabezpeenia prípravy a realizácie projektu záverov zasadania pracovnej skupiny v júli 2008 v Bratislave,
navrhuje MDPT SR postup, ktorý bude Slovenská republika presadzova pri príprave a realizácii projektu ŠRT:
1. Zriadi v Slovenskej republike „manaérsku skupinu“ zo štatutárnych zástupcov zainteresovaných rezortov a elezniných podnikov, ktorú bude vies splnomocnenec vlády SR pre prípravu a realizáciu projektu a ktorej cieom bude:
§ kvalifikovane a o najúinnejšie posudzova všetky aspekty prípravy a realizácie projektu na území Slovenskej republiky, vrátane stanovenia základných predpokladov a podmienok pre jeho realizáciu (legislatíva, licencie, regulácia, tarify, vlastnícke vzahy a pod.);
§ presadzova záujmy Slovenskej republiky v rámci „spolonej akciovej spolonosti“ (vypracováva stanoviská, predklada návrhy);
§ na základe záverov „štúdie realizovatenosti“ posúdi všetky aspekty a dopad realizácie projektu na území Slovenskej republiky;
§ koordinova postup s partnermi zainteresovaných zmluvných strán v rámci „spolonej akciovej spolonosti“;
2. Zriadi funkciu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre prípravu a realizáciu projektu;
3. Nominova zástupcov Slovenskej republiky do „spolonej akciovej spolonosti“, ktorej cieom bude:
§ stanovi podmienky prípravy a realizácie projektu na území zmluvných strán, vrátane návrhu na inštitucionálne zabezpeenie projektu;
§ navrhnú úinný a efektívny systém financovania prípravy a realizácie projektu;
§ na základe záverov „štúdie realizovatenosti“ stanovi alší koordinovaný postup prípravy projektu na území zmluvných strán;
4. Zabezpei v roku 2009 zo štátnych prostriedkov iastku vo výške 25 000,- € ako vklad do spolonej akciovej spolonosti a iastku vo výške 1 500 000,- € na navýšenie kapitálu spolonosti ako podiel SR;
5. Predloi vláde SR návrh alšieho postupu Slovenskej republiky ohadne prípravy a realizácie projektu ŠRT na základe záverov „štúdie realizovatenosti“ a odporúania „manaérskej skupiny“.
S týmto cieom sa predkladá príslušný návrh uznesenia.
Zoznam skratiek pouívaných v materiáli
ŠRT Širokorozchodná tra (1520 mm)
MDPT SR Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
SR eleznice Slovenskej republiky
ZSSK CARGO elezniná spolonos Cargo Slovakia, a.s.
MI Manaér infraštruktúry (SR)
ÚRD Úrad pre reguláciu elezninej dopravy
PSV, a.s. elezniná priemyselná a stavebná výroba, a.s.
RD Ruské eleznice, otvorená a.s.
ÖBB Spolkové rakúske eleznice (Östereichische Bundesbahnen)
HDV Hnacie dráhové vozidlá
IPJ Intermodálna prepravná jednotka
VSP Východoslovenské prekladiská
OPD Operaný program doprava
FA Finanná analýza
NPV istá súasná hodnota
IRR Vnútorné výnosové percento
PI Index rentability diskontných investícií
PT Doba návratnosti projektovaných investícií (diskontná, nediskontná)
TEN-T Transeurópska dopravná sie (dopravné koridory finanne podporované z prostriedkov EÚ)
EÚ Európska únia
Svisiace lnky:
Sprva o prprave a realizcii vstavby irokorozchodnej trate Koice - Bratislava - Viede (05.12.2008)
Vyhodnotenie ankety o preden RT z Hanisky pri Koiciach do Viedne (04.12.2008)
irokorozchodn eleznin tra: Haniska pri Koiciach RT - Maovce RT (27.09.2007)