elezniná stanica v Revúcej má štyri koaje. Koaj 1 a 3 sú dopravné koaje a sú pri nich vybudované sypané nástupištia. Koaj 2 a 4a sú manipulané koaje.
Letecký záber na stanicu v období 1970-1980 - výrez z fotky (prame 2)
Na vchode do stanice od Plešivca a od Muráa boli kedysi mechanické návestidlá. Tieto návestidlá boli neskôr nahradené návestidlami svetelné. Pri zmene spôsobu riadenia (na riadenie prevádzky poda D3) boli zrušené aj svetelné vchodové návestidlá.
Mechanické návestidlo - výrez z fotky (prame 2)
riepky z histórie
Následkom Viedenskej arbitráe muselo eskoslovensko v roku 1938 odstúpi as územia juného Slovenska. Tra medzi Jelšavou a Chynian Vodou (Lubeníkom) preala štátna hranica a elezniná doprava zostala ochromená. Zásobovanie viazlo, preprava osôb a tovarov musela prejs na cestnú dopravu zo severu, najmä cez Tisovec. Po rozpade eskoslovenska a vzniku slovenského štátu sa dopravná politika štátu zamerala na urýchlenú nápravu stavu, ktorý nastal v dôsledku Viedenskej arbitráe. Náprava spoívala vo výstavbe nových náhradných elezniných tratí. Vypracovaný bol projekt na prepojenie tratí v Muránskej, Štítnickej a Dobšinskej doline. V Revúcej sa zaala sa budova tra do Tisovca. Pri tejto príleitosti sa vybudoval aj cestný nadjazd, niekoko kilometrov telesa trate a viacero mostov a priepustov. Práce na výstavbe novej trate do Tisovca a na alších tratiach, známych aj ako Gemerské spojky, boli prerušené po vypuknutí Slovenského národného povstania v auguste 1944. Po skonení vojny sa stavebné práce síce opä rozbehli, no v roku 1949 bola výstavba tratí definitívne ukonená bez zdôvodnenia, aj ke mnohé úseky boli dokonené na 60 a 90 percent.
Vojnou poškodená výpravná budova (prame 2)
Z histórie stanice mono uvies alšiu spomienku na 2. svetovú vojnu. Na konci vojny poas bojov ustupujúce nemecké vojsko zapálilo budovu skladu na elezninej stanici v Revúcej, zniilo dve lokomotívy a poškodilo niekoko vozov. Poškodeniu sa nevyhla ani tunajšia výpravná budova.
Výpravná budova - súasnos
Výpravná budova, sklad batoín, záchody a koajová váha
Tak ako sa vyvíjalo mesto, tak sa menila tvár stanice. V minulom storoí sa v Revúcej postavil nový závod Lykotex, v ktorom sa vyrábali koberce známe pod názvom Rekos (Revúcky koberec syntetický). Do závodu sa vybudovala vleka, ktorá bola zaústená do juného zhlavia stanice. Po roku 1989 však opadol záujem o tieto koberce a výroba kobercov zanikla. Z tohto dôvodu zostala vleka nevyuívaná a v období rokov 2004-2005 bola zrušená. V objektoch bývalého závodu na výrobu teraz sídlia iné firmy, ktoré elezninú dopravu nevyuívajú.
Vchod do stanice od Muráa
Severné zhlavie - smer Murá
Miesto po zrušenej výhybke vleky
Okrem u zaniknutej vleky do Lykotexu sa tu sídlia Štátne lesy, ktoré vyuívajú elezninú dopravu na prepravu dreva. ia, aj to sa vozí oraz viac nákladnými autami. Svojho asu tu mali svoje sídlo uhoné sklady, kee kedysi sa nevykurovalo plynom. Vtedy tu asto chodili vozne s uhlím, ktoré sa tu vykladalo na skládku. Následkom plynofikácie však zaniklo aj toto.
Juné zhlavie
Skladisko s bonou a elnou rampou
Vo februári 2003 došlo na trati 165 k zastaveniu osobnej dopravy. Najmä do Revúcej ráno cestovalo dos študentov do tunajších základných a stredných škôl. Od 15. júna 2003 síce dopravu obnovili, ale mnohí cestujúci zaali vyuíva radšej autobusovú dopravu, ktorá nahradila aj zrušené osobné vlaky.
Kedysi (zaiatok 20. storoia)... (prame 2)
a dnes
Manipulaný vlak tu chodí poda potreby, na týchto býva spravidla ruše radu 751, istý as tu chodili aj rušne radu 742. Na osobných vlakoch tu chodia motorové vozne radu 810. V súasnosti je však osobná doprava slabšia. Okres Revúca patrí medzi okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku, preto udia nemajú dôvod cestova. Ani priemysel nie je v Revúcej nejako hodne rozvinutý, a aj ten o tu existuje, sa borí s akosami. Prehlbujúca sa hospodárska kríza sa dotkla aj štátnych lesov, pretoe klesol záujem o drevárske výrobky, a z toho dôvodu sa zníil aj dopyt po dreve. Aká bude budúcnos eleznice v Revúcej? Tak na túto otázku dnes nepozná odpove nikto.
Nártok koajiska stanice
Zaujímavé odkazy:
Pramene:
1. Dejiny elezníc na území Slovenska, Ing. Jií Kubáek a kol., 1999
2. Revúca, Dušan Dubovský, 1989
3. miestna a regionálna tla (Zora Gemera, Východoslovenské noviny a i.)
4. asopisy elezniiar a Semafor
Fotografie elezninej stanice v Revúcej a zastávky v Mokrej Lúke sú vo fotoalbume.