Gemer patril medzi priemyselne rozvinuté regióny niekdajšieho Uhorska. Nachádzali sa tu loiská elezných a medených rúd a bola tu sústredená aj eleziarska výroba. Okrem toho bohaté lesy poskytovali dostatok dreva a aj preto tu bol rozvinutý drevársky priemysel. U v roku 1861 gemerskí podnikatelia iadali Uhorský snem, aby Gemer bol napojený na elezninú tra Miskolc – Košice postavenú v roku 1860. A 29. júna 1870 prijal uhorský snem zákonný lánok XXXI o vybudovaní gemerských priemyselných elezníc. Poda toho zákona sa mali vybudova tri elezniné trate, z Bánréve cez Jesenské do Fiakova, z Bánréve cez Plešivec a Roavu do Dobšinej a z Jesenského do Tisovca.
elezniná stanica Bánréve
Náklady na tra z Bánréve do Dobšinej mali by vo výške 5 074 tisíc zlatých. Napriek rôznym akostiam bola tra postupne uvedená do prevádzky. Úsek z Bánréve do Roavy bol otvorený 1. mája 1874 a z Roavy do Dobšinej 20. júla 1874. No cestovný poriadok bol vemi skromný, z Bánréve do Roavy a Dobšinej a spä chodil denne len jeden vlak. Aj napriek tomu zo eleznice mali obyvatelia rados a bola prínosom, len furmani boli nespokojní, pretoe prišli o zárobok. Tra od Roavy vedie hornatým terénom, priom sleduje tok rieky Slaná. Viac ako svojimi parametrami sa preslávila vzburami stavebných robotníkov, pretoe ich pracovné a sociálne podmienky boli vemi zlé.
Pôvodná elezniná stanica v Roave (neskôr Roava predmestie)
Roava predmestie - prázdny priestor po odstránených koajach
Roava predmestie od cesty (budova skladiska a vzadu VB)
Pôvodná tra z Plešivca do Roavy a Dobšinej sa zmenila po výstavbe trate z Roavy do Turne nad Bodvou. V súvislosti s výstavbou tejto trate bola vybudovaná nová stanica v Roave, ktorá bola ešte viac vzdialená od mesta. Táto stanica sa po uvedení do prevádzky stala prípojnou pre tra do Dobšinej. Pôvodná stanica Roava dostala nový názov Roava predmestie, medzi umi sa pouíval názov „malá stanica“, a pre novú stanicu udia pouívali pomenovanie „veká stanica“.
elezniná stanica Roava (prípojná stanica pre tra 167 do Dobšinej)
Zabezpeovacia technika trate 167 zodpovedá charakteru trate a prevádzka sa tu s poslednom období riadila poda predpisu D-3. Aj na tejto trati bola 3. februára 2003 zastavená osobná doprava, aj ke na krátku dobu bola doprava obnovená v úseku Roava – Roava mesto. elezniná stanica Dobšiná je orientovaná v severojunom smere a má pä koají. Pri dvoch koajach je vybudované nástupište. Pred zastavením osobnej dopravy tu bola postavená nová remíza pre motorové vozne. Výpravná budova je v dobrom stave a takisto domek pre výhybkára na junom zhlaví. Pri manipulanej koají je rampa pre nakladanie, ale budova nákladiska u neexistuje. Aj niektoré ostatné objekty chátrajú a aká ich postupné rozpadnutie a zánik. Patrí k nim aj budova malej vodárne. Po zastavení osobnej dopravy stanica osirela, zriedkakedy tu príde manipulaný vlak. Do stanice je zaústená vleka miestnej píly, ktorá leí v tesnej blízkosti stanice. Nevýhodou viacerých staníc na trati 167 bola väšia vzdialenos od obcí a platí to aj pre stanicu v Dobšinej. Na osobných vlakoch tu pred zastavením osobnej dopravy chodili motorové vozne radu 810 a tie 851.
D o b š i n á
Vchod do stanice z juhu
Domek výhybkára
Juné zhlavie
Výpravná budova
Stredná as koajiska
Severné zhlavie
Nová remíza pre motorové vozne
Stará malá vodáre
Stará fotografia stanice (1)
Cestovný poriadok z roku 1948 - tra 35p Plešivec - Dobšiná
