Na našich elezniných tratiach mono nájs mnostvo zaujímavých miest. Pre ma osobne je takým zaujímavým miestom aj obyajná odboka trate niekde v poli. Takáto odboka vznikla kedysi dávno aj na trati 185 z Popradu-Tatier do Plava. Na tejto trati sú odboky dve, jedna je v Studenom Potoku, ale v tomto lánku si priblíime druhú, a to tra Spišská Belá odboka - Spišská Belá horné nádraie.
Strune z histórie trate
Mesto Kemarok u v roku 1881 získalo koncesiu na výstavbu eleznice Poprad – Kemarok – Spišská Belá, ale nevyuilo ju. alšiu koncesiu na výstavbu trate z Popradu do Kemarku získala spolonos Siemens – Halske, ktorá chcela postavi elektrifikovanú tra. Pre rôzne dôvody sa však ani tento projekt nerealizoval. A neskôr bola v priebehu 7 mesiacov postavená 13,2 km dlhá tra z Popradu do Kemarku, na ktorej zaala prevádzka 18. decembra 1889. elezniná tra z Kemarku do Spišskej Belej dlhá 8,1 km bola postavená o tri roky neskôr a prevádzka na nej zaala 6. júna 1892.
elezniná stanica Kemarok
Krátko po otvorení trate z Kemarku do Spišskej Belej získali Vendelín Faykiss a dr. Karol Csáky koncesiu na výstavbu trate zo Spišskej Belej do Podolínca. Uvaovalo sa o predení eleznice a k zemskej hranici, resp. o napojení trate z Popradu na tra Prešov – Orlov. Tra zo Spišskej Belej do Podolínca sa však nerealizovala ako pokraovanie zo stanice Spišská Belá horné nádraie, ale pokraovala z trate pod mestom. Práve tu vznikla odboka Spišská Belá. Na 11,2 km dlhej trati do Podolínca prevádzka zaala 10. decembra 1893.
Odboka Spišská Belá - krycie návestidlo
Odboka Spišská Belá - km 19,2
Odboka Spišská Belá - smer Kemarok
Odboka Spišská Belá - výkoajka
(odvratná koaj tu nebola vybudovaná)
Tra má stúpanie (zárez)
Pohad na zastávku Spišská Belá
V diake mesto Spišská Belá
Koniare slovenských velhôr
Mesto Spišská Belá
Nártok z CP
CP z roku 1948
Na trati do Podolínca bola postavená alšia zastávka Spišská Belá. Aj po vybudovaní trate do Podolínca premávali osobné vlaky z Kemarku do Spišskej Belej horné nádraie. Osobné vlaky tu premávali poda cestovného poriadku ešte aj v roku 1951. No v cestovnom poriadku SD 1964/1965 sa u vlaky do stanice Spišská Belá horné nádraie neuvádzajú. Take osobná doprava tu bola zrušená v období rokov 1951 a 1964. Ani dnes do Spišskej Belej horné nádraie osobné vlaky nechodia. Aj z tohto dôvodu tu na stanici nenájdeme iadne nástupiská, pravdepodobne boli znesené. Stanica má tri koaje. Pravdepodobne boli predtým dve dopravné a jedna manipulaná. V súasnosti je odboka viac menej povaovaná za vleku, na ktorej sa obas objaví aj vlekový vlak. Samotná stanica Spišská Belá horné nádraie má dnes štatút nákladiska. Pred stanicou je priecestie s frekventovanou hlavnou cestou I/67. Do stanice sú zaústené vleky tunajších podnikov. Spišská Belá bola známa aj tabakovým priemyslom, do roku 2004 sa tu vyrábali cigarety. V stanici pri manipulanej koaji . 3 stojí nakladacia rampa, ale budova skladiska tu u nie je. O meste Spišská Belá a jeho histórii sú uvedené podrobné informácie na stránke mesta.
Spišská Belá horné nádraie (nákladisko)
Zastávka Spišská Belá leiaca na trati z Popradu do Podolínca a Plava je od centra mesta vzdialenejšia. Zastávka je zárove výhybou (bez odchodových návestidiel).
Spišská Belá, výhyba a zastávka
Drevená budova skladiska
Odboka v Spišskej Belej a stanica horné nádraie je vemi vhodným námetom pre stavbu menšieho domáceho koajiska.
Literárne pramene:
- Ing. Jií Kubáek a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska; SR, Bratislava 1999