Tra prvej parnej eleznice na Slovensku bola jednokoajná, preto aj ervený most bol pôvodne jednokoajný. V roku 1891 bola tra medzi hlavnou stanicou a Devínskou Novou Vsou zdvojkoajnená, ím sa zvýšila jej priepustnos. Súasne bol zdvojkoajnený aj ervený most a v Lamaskom (prvom) tuneli bola vybudovaná koajová sple. Druhý tunel na lamaskom zhlaví bratislavskej hlavnej stanice (s oblúkom) bol vybudovaný a v rokoch 1900 a 1902.
Zastávka Bratislava-elezná studienka bola zriadená v roku 1904 s pôvodným názvom ervený most (nem. Rote Brücke, ma. Vörös híd).
Zastávka Bratislava-elezná studienka - smer Kúty
Drevená akáre je Národnou kultúrnou pamiatkou
akáre a dom stránika oddielu pochádzajú z roku 1904 a sú Národnými kultúrnymi pamiatkami. ia, akáre astokrát vyuívajú na prespávanie bezdomovci.
Dom stránika - smer Bratislava
ervený most, spoiatku jednokoajný, bol vybudovaný v roku 1848 a preklenoval údolie rieky Vydrice v rekreanej oblasti Bratislavy vo výške pribline 16 m. Most mal devä polkruhových klenieb so svetlosou (10,7 + 7 x 15,86 + 15,75) m, postavených pôvodne z ervených tehál, z oho bol odvodený jeho názov ervený most. V roku 1891 bol most zdvojkoajnený a v roku 1935 zrekonštruovaný.
Pôvodný ervený most zachytený na dobovej rytine
ia, ustupujúca nemecká armáda ervený most 4. apríla 1945 úplne zniila, ím sa prerušila elezniná doprava na dôleitej trati Bratislava – Beclav. Z celého mosta sa dodnes zachoval len jeden fragment piliera z roku 1848, ktorý je pod štátnou ochranou.
ervený most – fragment piliera
ervený most – fragment piliera
ervený most - umiestnenie pôvodnej a novej podpery
Pre obnovenie dopravy na tejto dôleitej elezninej trati ervená armáda v rekordne krátkom ase za jeden týde vybudovala mimo osi koaje znieného mosta jednokoajné provizórium s koajou v oblúku uchytenou na oceových zváraných nosníkoch, ktoré boli uloené na vysokých drevených pilieroch.
Mostné provizórium na drevených podperách
V rámci obnovy zniených tratí sa hne po oslobodení Slovenska prikroilo k vypracovaniu projektu definitívnej rekonštrukcie erveného mosta na frekventovanej trati Bratislava – Praha. Perspektívne sa uvaovalo so zvýšením traovej rýchlosti na 150 km/h, preto sa elezniná tra oproti pôvodnej trase posunula asi o 12 m smerom do údolia Vydrice. Tra na moste vedie v oblúku s polomerom 1200 m.
ervený most - výstavba
Pomocná eleznika slúila pre dopravu materiálu
ervený most - smer Lama
ervený most - motorka do Rakúska
Most tvoria dve samostatné konštrukcie pre kadú koaj uloené na spoloných podperách. Kadá konštrukcia je riešená ako dva spojité, pôdorysne polygonálne lomené nosníky s troma poami s rozpätiami po 32 m. Hlavné oceové plnostenné nosníky sú nitované. Zapustená oceová mostovka má pozdniky rôznej výšky, ím sa vytvára potrebné prevýšenie koaje v oblúku. Pozdne stuidlo zloenej sústavy je umiestnené pod prienikmi.
ervený most - úsek nad cestou
ervený most - smer Lama
Vzhadom sa to, e v miestach kriovania sú prúty stuidla spojené s dolnými pásnicami pozdnikov, samostatné brzdné stuidlo nie je potrebné. Rámové priene stuidlá dodávajú pekný vzhad mostu aj pri pohade zdola. Konštrukcia je uloená na malých loiskách na oporách, dilatané zariadenie je v strede dky mosta.
Stpy trolejového vedenia sú zboku uchytené na podpere zo ulových kvádroch
Výstavbu spodnej asti mosta zabezpeila firma Fri. Medziahlé podpery zo ulových kvádrov vyplnené betónom sú vyahené otvormi zakonenými polkruhovou klenbou. Oceová konštrukcia mosta uloená na podperách má celkovú hmotnos 1122 t. Vyrobili a zmontovali ju Škodove závody Plze v roku 1947. Oceová konštrukcia má ervený protikorózny náter poda tradície historického názvu ervený most.
ervený most - pohad zospodu
ervený most - vlak do Kútov
Nový ervený most bol slávnostne odovzdaný do prevádzky 30. apríla 1948.
Pramene:
- Ing. Alojz Drozd, Ing. Eugen Chladný, Ing. Ladislav Paulíny, Ing. Ivan Poliaek, CSc., Ing. Vladimír Vébr, doc. Ing. Jozef Zvara, CSc.: Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985 Dopravné stavby, ALFA Bratislava 1989,
- Ing. Kubáek a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska,
- Dr. Ján Purgina: Vývoj elezníc na Slovensku od roku 1837 so zreteom na Bratislavu, vydavatestvo SAV Bratislava 1957,
- Hanuš Entner: Zaiatky elezníc na Slovensku, Dopravní nakladatelství 1959,
- Rekonštrukcia elezníc na Slovensku, Vydalo Povereníctvo dopravy a verejných prác v Bratislave.