eleznin.info pro PDA eleznin.info pro PDA - 27.09. 2022
Home | Top 10 | Vyhadvanie |
A - ������������������������������������������������������������������������
eleznin stanica Fiakovo
Peter, 18.05.2010 (71831 pretan)

elezniná stanica vo Fiakove leí na neelektrifikovanej trati 160 Zvolen – Košice. Je odbonou stanicou pre tra 164 Fiakovo – Somosköújfalu (MÁV). Vybudovaná bola poas výstavby Uhorskej severnej eleznice, neskôr elezninej trate MÁV, Salgótarján – Luenec – Zvolen v roku 1871. Úsek Somosköújfalu (MÁV)- Fiakovo št. hr. - Luenec dlhý 26,0 km bol otvorený 4. mája 1871 a úsek z Luenca do Zvolena dlhý 52,0 km bol otvorený 18. júna 1871. 

Výstavbu elezninej trate Budapeš – Hatvan – Salgótarján – Fiakovo – Luenec – Zvolen – Kremnica – Vrútky si vyiadala zvyšujúca sa spotreba kamenného uhlia a alších surovín priemyselnými podnikmi v Pešti. V 60. rokoch 19. storoia bol vývoj elezninej siete Uhorska ovplyvnený zvýšenou spotrebou uhlia v priemyselnej výrobe. Spotreba uhlia sa zvýšila aj v eleziarstve, pretoe bolo výhodnejšie ne drevo, resp. drevené uhlie. Priemyselné podniky v Pešti potrebovali stále väšie mnostvá surovín a paliva. Drevo a drevné uhlie bolo málo výnosné a taktie ho bolo potrebné dováa. Výhodnejšie bolo kamenné uhlie a to sa najblišie nachádzalo v Salgótarjáne. V máji 1861 bola ustanovená Kameouhoná banská spolonos Sv. Štefana, usilujúca sa vyui uhoné zásoby salgótarjánskeho revíru. Zámerom spolonosti bolo vybudova elezninú tra, ktorá by bola napojená na Košicko-bohumínsku eleznicu.
 
st. Fiakovo - výpravná budova od ulice
 st. Fiakovo
 
Koncesia na výstavbu trate spolonos dostala 19. januára 1863. Predaj úastín neprebiehal poda oakávaní, spolonos sa stala do finanných problémov, poiadala o štátnu pôiku, ale nakoniec zaala stavbu len z vlastných zdrojov. A koncom roku 1863 dostala finannú pomoc vo výške 24000 zlatých. Napriek štátnej pomoci sa spolonosti nepodarilo vyrieši ekonomické akosti. Príjem eleznice bol nedostatoný a úet stavby zostal nekrytý. Štát mal však záujem o výstavbu tejto trate, preto sa spolonos rozdelila na dve, bane a eleznicu. Uhorský štát nakoniec eleznicu odkúpil, o znamenalo zaiatok Uhorských kráovských štátnych elezníc (MÁV). Výstavba eleznice bola rozdelená na viac úsekov. Do Salgótarjánu bol úsek otvorený 19. mája 1867.
 
Fiakovo - výpravná budova, vodáre a torzo hradu
 st. Fiakovo
 
Po rakúsko-maarskom vyrovnaní v roku 1867 zaala dopravnú politiku a výstavbu elezníc riadi uhorská vláda. Da 20. mája 1869 sa zaali projekné práce na 188,5 km dlhej trati Salgótarján – Luenec – Zvolen – Kremnica – Vrútky. Pri výstavbe trate bolo potrebné medzi Lovinobaou (233,35 m n. m.) a Kriváom (393,93 m n. m.) prekona znané stúpanie a pritom dodra predpísané stúpanie trate. Vybudované tu boli dva jednokoajné tunely v Píle a Podkriváni. Tra tesne za druhým tunelom prekonala rozvodie riek Ipa a Slatiny v nadmorskej výške 406,77 m. Napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam a nároným stavebným pomerom sa podarilo úsek Salgótarján – Luenec odovzda do prevádzky 3. mája 1871 a tra z Luenca do Zvolena dlhá 52 km bola do prevádzky odovzdaná 18. júna 1871. Da 12. augusta 1872 bola dokonená celá štátna tra Budapeš – Fiakovo – Zvolen – Kremnica – Vrútky, kde sa napojila na Košicko-bohumínsku eleznicu.
 
Mapa zaústenia trate od Bánréve a Luenca (do severného zhlavia)
 st. Fiakovo - old mapa
 
Da 29. júna 1870 uhorský snem prijal zákonný lánok XXXI. „O vybudovaní siete gemerských priemyselných elezníc“. Poda tohto zákona sa mali vybudova tri nové elezniné trate. Postavi sa mala tra z Bánréve do Fiakova, tra z Bánréve do Dobšinej a tra z Jesenského (Feledince) do Tisovca. V súvislosti s výstavbou trate z Bánréve do Fiakova sa objavila poiadavka vies tra severnejšie a zaústi ju do Luenca, ale nakoniec bola táto monos zamietnutá. Tra z Bánréve do Fiakova bola uvedená do prevádzky 10. septembra 1873 a stanica Fiakovo sa stala dôleitým dopravným uzlom na trati Budapeš – Vrútky, ktorým sa eleznicou spojil Gemer so Zvolenom. V tom období u existovali elezniné trate Bánréve – Miskolc, Miskolc – Košice a Budapest – Hatvan – Salgótarján – Fiakovo – Luenec – Zvolen – Vrútky. V roku 1873 bola vo fiakovskej stanici dobudovaná aj nová výhreva rušov.
 
Fiakovo - budova stanice
 st. Fiakovo
 
Objekt stanice vo Fiakove pôvodne tvorili dve samostatné budovy, ktoré boli neskôr spojené strechou a tak vznikol vestibul pred pokladami.
 
Vchod do stanice z juhu - vavo tra 164 a vpravo tra 160 od Košíc
 st. Fiakovo
 
Prevádzka pod MÁV trvala a do rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918 a vzniku eskoslovenskej republiky. elezniná tra zo Somosköújfálu bola pod Šiatorom (Šiatorskou Bukovinkou) preatá štátnou hranicou. Po vzniku Maarskej republiky rád prekroili maarské vojská demarkanú iaru, vstúpili na územie Slovenska a 5. mája 1919 obsadili aj Fiakovo. V júni 1919 boli maarské vojská vytlaené a prevádzka na trati Zvolen – Fiakovo bola obnovená 15. júla 1919.
 
Fiakovo
st. Fiakovo - mapa 
 
V dôsledku Mníchovskej dohody z 30. septembra 1938 a následne Viedenskej arbitráe z 2. novembra 1938 bolo eskoslovensko oklieštené o znané územie. Po rozbití eskoslovenska boli echy a Morava ako protektorát pripojené k Nemecku. Slovensko uzavrelo zmluvu o ochrannom pomere s Nemeckom a na základe ústavy z 21. júla 1939 existovalo ako Slovenská republika. Pretoe juné územie Slovenska bolo odstúpené Maarsku, tra medzi Zvolenom a Luencom preala štátna hranica, priom elezniné stanice v Luenci a Fiakove pripadli Maarsku. Da 21. decembra 1944 bola stanica vo Fiakove poškodená bombardovaním, priom zhorelo skladisko a poškodené boli aj alšie budovy. Pri ústupe da 29. decembra 1944 Nemci podmínovali vyhodili do vzduchu rampu, vodné eriavy, tou a výhybky. Doprava na trati bola obnovená po oslobodení v januári 1945 v úsekoch Fiakovo – Somosköújfalu, Fiakovo – Hajnáka a vo februári Fiakovo – Luenec. Pravidelná doprava v úseku Zvolen – Luenec – Fiakovo zaala 5. júna 1945. V roku 1946 bola dokonená oprava výhrevne pre rušne, provizórnej vodárne a tone.
 
Rušové depo
Fiakovo 
 
Da 9. septembra 1953 bola na trati Fiakovo – Plešivec v km 91,5 otvorená zastávka Fiakovo – Vinohrady, ktorá slúila pre dochádzku do závodov Kovosmalt a Mier. Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy da 21. augusta 1968 bola prerušená doprava medzi SD a MÁV. K obnoveniu došlo a po prerokovaní zvláštnou komisiou v Somosköújfalu.
 
Koajisko
Fiakovo
 
elezniná stanica bola poas svojej existencie viackrát zaplavená. Historické pramene uvádzajú, e v januári 1953 rozsiahla povode zaplavila celé koajisko stanice „a cestujúci boli z vlakov prenášaní na pleciach zamestnancov“. K alšiemu zaplaveniu koajiska došlo v marci 1963 a to z dôvodu topenia vekého mnostva snehu. Naposledy došlo k zaplaveniu stanice 29. júna 2006, kedy bola pod vodou takmer celá stanica.
 
Pôvodné stavadlá v štýle MÁV
Stavadlo 1 na junom zhlaví
Fiakovo 
 
Stavadlo 3 na severnom zhlaví
Fiakovo
 
elezniná stanica vo Fiakove leí severojunom smere. Do juného zhlavia je zaústená tra zo Somosköújfalu (MÁV). Tra do Luenca ide zo severného zhlavia. Do severného zhlavia bola pôvodne zaústená aj tra z Bánréve, take vlaky medzi Plešivcom a Zvolenom chodili úvraou. Po vybudovaní Jablonovského tunela a otvorení trate Roava – Tura nad Bodvou da 23. januára 1955 došlo k elezninému spojeniu Zvolena a Košíc cez Fiakovo, ím sa zvýšil význam tejto trate. Dopravu však spomaovala úvra vo Fiakove, ktorá si vyadovala prepriahanie rušov. Preto bol v roku 1961 postavený nový úsek trate vo Fiakove tak, e tra od Košíc bola zaústená do juného zhlavia a úvra bola odstránená. as úvraovej trate bola alej vyuívaná ako výaná koaj. V sedemdesiatych rokoch sa zvýšila výkonnos trate Zvolen – Fiakovo – Košice, preto sa v rámci budovania juného ahu niektoré úseky trate Zvolen – Košice zdvojkoajnili. V roku 1977 za úelom odahi uzol Fiakovo a skráti trasu pre prechádzajúce nákladné vlaky zaala výstavba fiakovskej spojky z výhybne Urbánka. Prevádzka cez spojku bola zahájená da 23. júla 1978. Zárove bola zrušená výaná koaj, pozostatok bývalej traovej koaje na Plešivec.
 
Vchod do stanice Fiakovo od Luenca
Vavo koaj spojky do výh Urbánka, priamo koaj do stanice, vpravo výaná koaj
Fiakovo 
 
Koaj spojky - smer Luenec
Fiakovo
 
 Vchodové návestidlá Výh Urbánka - smer Košice
Vavo koaj spojky a vpravo koaj zo stanice Fiakovo
Fiakovo
 
Chodník na mieste bývalej úvraovej trate z Bánréve
Fiakovo
 
alšou zaujímavosou elezninej stanice vo Fiakove je existencia trianglu, ktorý tu bol vybudovaný. Triangel slúil pre otáanie parných rušov, aby mohli ís komínom dopredu. Zaujímavé je to, e tu bola toa, preo sa teda vybudoval aj triangel? Ak vychádzam z dostupných informácií, v prevádzke tu v 50. a 60. rokoch boli parné rušne radov 475.1 a 556.0, pre ktoré pravdepodobne bola tunajšia toa malá. Domnievam sa, e práve z tohto dôvodu tu bol postavený triangel, aby sa tu mohli otáa tieto veké parné rušne, kee navyše tu bola úvra pre tra od Plešivca a Luenca a rušne bolo potrebné rýchlo otáa nielen pre vlaky, ktoré konili v stanici. Triangel bol zrušený po vybudovaní spojky v roku 1978, ale koaj tu stále leí.
 
Triangel - od výhybky 13A po výhybku 19b
 Fiakovo - triangel
Fiakovo - triangel
Fiakovo - triangel
Fiakovo - triangel
Fiakovo - triangel
Fiakovo - triangel
Fiakovo - triangel
 
Aj zo struného rozprávania o stanici vo Fiakove vidie, e táto stanica má zaujímavú históriu. Záujemcom o alšie informácie odporúam uvedenú literatúru, z ktorej som erpal:  
  • Ing. Kubáek a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR
  • Dušan ABAN a kol.: 100 rokov elezninej trate Luenec – Poltár, 130 rokov trate Salgótarján – Luenec – Zvolen, vydali: Mestský úrad v Luenci, Okresný úrad v Poltári, SR – správa riadenia dopráv Zvolen, Správa elezniných tratí a stavieb Zvolen, Luenec 2001,
  • PhDr. Pavol RAPCO a kolektív z Klubu priateov eleznice: 125. výroie elezninej trate Budapeš – Luenec – Zvolen, Spolonosti Slovensko-Maarského priatestva, Poipeskej únie a MÁV Budapest, vydali: Mestský úrad v Luenci, SR – Prevádzkové riaditestvo Zvolen, MÁV – obchodné riaditestvo Budapest, 1996,
  • Ladislav KME: elezniná stanica Zvolen 1871-1959 Od vzniku do otvorenia osobnej stanice, vydal: EM Design Zvolen, 2006,
  • http://oldmaps.geolab.cz.

 

Svisiace lnky:
Nehodov udalos vlaku R 800 Poana v Pleivci (28.06.2018)
Krtke sprvy z prevdzky: 754.034 to dnes zabalila v Roave (30.06.2016)
Vhyba Brzotn je mimo prevdzky (11.06.2016)
Obrzky z Gemera (3.) (17.08.2015)
The Zvoland Intruder na Gemeri (19.05.2015)
Drienovec, zastvka, vhyba, stanica (05.04.2015)
Zima na Gemeri (06.02.2015)
Netradin miesto, netradin fotografie (29.10.2014)
Tip na vlet: Maratnsky vlik (01.10.2014)
Rekontrukcia priecestia v oltove (27.09.2014)
Obrzky z Gemeru (2.) (17.05.2014)
Spomienka na Hrhov (06.02.2014)
Nov nstupite v Roave (26.09.2013)
Krtke sprvy z prevdzky: Vyradenie voza 1. triedy z R 814 Domica (04.08.2013)
Vlak a kumulus (02.08.2013)
Vluka vo Fiakove (22.07.2013)
Vlet za vlakmi na 160 (11.07.2013)
Pokodenie elezninej trate pri Gemerskej Panici (25.06.2013)
Tra Tornandaska MV Tura nad Bodvou SR (12.05.2013)
Ke slnko vol vonku (12.04.2013)
Tlav v Roave (03.12.2012)
Obrzky z Gemera (25.11.2012)
Rekontrukcia v stanici Rimavsk Se je ukonen (28.09.2012)
Rekontrukcia v stanici Rimavsk Se (12.08.2012)
Vkendov vluka na trati Tura nad Bodvou - Hrhov (06.08.2012)
Pansk tunel a Krivnsky tunel (22.05.2009)
54. vroie otvorenia trate Roava Tura nad Bodvou (23.01.2009)
Jablonovsk tunel (23.01.2008)
Tra 160: Zvolen os.st. - Fiakovo - Pleivec - Koice (27.09.2007)


Home