Rekonštrukcia a rozšírenie stanice v Lubeníku súviselo s predchádzajúcou výstavbou novej magnezitky v Lubeníku (LuNZ, dnes Slovmag) a zvýšením produkcie magnezitových produktov. Do novej stanice bola zaústená nová vleka magnezitky v Lubeníku a zárove bola do novej stanice zaústená vleka magnezitky v Jelšave, pre ktorú boli vybudované nové odovzdávkové koaje.
st. Lubeník
Z pôvodnej stanice sa nezachovalo takmer ni, dokonca aj pôvodná výpravná budova bola zlikvidovaná. Ako chlapec som na starú elezninú stanicu asto chodil, pretoe vlak bol v tom období najpouívanejším dopravným prostriedkom pre väšinu udí. Pôvodná výpravná budova bola jednoposchodová budova MÁV III. kategórie pre miestne trate.
Pôvodná výpravná budova stanice v Lubeníku (1.)
Vleka magnezitky v Lubeníku je do stanice zaústená z juhu i zo severu. Do roku 1989 bol na stanici ulý ruch a vea sa posunovalo, posun vykonávali rušne od manipulaného vlaku. Stanica leí síce na miestnej trati, ale dkou staniných koají a objemom prepravených tovarov, i substrátov, k malým nepatrí. Po roku 1989 došlo k poklesu, ale zatia obe magnezitky produkujú svoje iaruvzdorné výrobky, magnezitové slinky a tehly.
Odovzdávkové koajisko pre magnezitku v Jelšave - vpravo tra 165
Stanica má štyri dopravné koaje a jednu manipulanú. Pri koaji 1, 2 a 3 je vybudované sypané nástupisko s pevnou hranou. Vybudované bolo i rozsiahle nákladisko s elnou a bonou rampou. Okrem sezónnych ponohospodárskych produktov sa tu poda potreby nakladá aj drevo.
st. Lubeník
Na oboch vchodoch do stanice sú svetelné vchodové návestidlá s predzvesami. Rovnako sú pri kadej koaji odchodové, resp. manipulané návestidlá AD.
Posun sa dá riadi aj odtiato
Nová prízemná staniná budova bola vybudovaná alej od koajiska. Okrem sluobných priestorov sa v nej nachádza aj priestranná akáre pre cestujúcich a poklada (dnes asi nefunguje?). Na severnej strane traktu je zabudovaný náhradný zdroj elektrickej energie, ktorý slúi i pre napájanie svetelných návestidiel. Pred staninou budovou je väší prístrešok, ktorý na junej strane koní pri poschodovej obytnej budove, v ktorej sú byty pre elezniiarov.
Severné zhlavie so svetelnými návestidlami
Obsluhu stanice, resp. elezninú dopravu, i osobnú, alebo nákladnú, zabezpeuje depo v Plešivci. Zaujímavosou je, e priene popod stanicu preteká potok Chyné, pomenovaný poda susednej obce. Práve poda neho mala svoj názov aj pôvodná stanica „Chynian voda“. V lokalite, kde súasná stanica leí, bola predtým Coburgova zlievare, v ktorej sa vyrábali výrobky zo eleza. Práve elezná ruda sa v okolitých horách predtým aila a spracúvala sa tu v okolí v jednoduchých taviacich peciach. A zaiatkom 19. storoia sa tu v muránskej doline zaal ai magnezit (MgCoO3). Zaujímavosou je tie, e tu pred juným zhlavím stanice bolo do prevádzky uvedené na trati 165 prvé PZZ s elektromechanickými závorami, predtým boli priecestia len s mechanickými závorami, alebo bez závor. Nová elezniná stanica v Lubeníku má len 40 rokov, ale investícia do nej sa vrátila u dávno. Fotografie stanice sú vo fotoalbume. © autor
1. Gustáv Frák: Lubeník, 1997
2. Ing. Jií Kubáek a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, 1999